Premiér Eduard Heger na Konzervatívnom summite povedal, že Slovensko nepodporuje zrušenie práva veta pri rozhodovaní v EÚ. Únia podľa neho aj v ostatných šiestich mesiacoch ukázala, že pri súčasnom spôsobe rozhodovania dokáže prijímať flexibilné a veľmi rýchle rozhodnutia.
Stanovisko vládnej koalície je v tomto teda odlišné od postoja prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá minulý rok zrušenie práva veta členských štátov v zahraničnej politike podporila.
Téma obmedzenia jednomyseľného rozhodovania v EÚ žije už dlho, ale na vážnosti nabrala pred niekoľkými týždňami, keď nemecký kancelár Olaf Scholz predniesol v Prahe prejav, ako si predstavuje budúcnosť Únie.
Navrhol v ňom, aby sa v spoločnej zahraničnej politike, ale aj v iných oblastiach ako dane upustilo od jednomyseľnosti a prešlo sa na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou.
Po zrušení práva volajú najmä veľké štáty Únie, ktoré by si takto dokázali ľahšie presadiť svoje pozície. To však ešte vôbec nemusí znamenať, že EÚ by robila lepšie rozhodnutia.
Dávnejšie na to poukázal poľský premiér Mateusz Morawiecki, ktorý si položil otázku, kde by sme boli, keby sme vždy dali na Nemcov.
Teraz sa hlas, ktorý pripomenul, akú chybu urobili vlády Angely Merkelovej tým, že v zahraničnej politike ignorovali názor krajín z východného krídla EÚ, ozval aj v Nemecku. Dokonca od Scholzovho straníckeho kolegu a politika, ktorý bol priamo súčasťou tohto omylu.
Sigmar Gabriel bol nemeckým ministrom hospodárstva, ministrom zahraničných vecí a vicekancelárom. V rokov 2009 až 2017 bol predsedom SPD a z týchto významných pozícií intenzívne podporoval projekt Nord Stream 2 a odmietal názor, že ho Rusi využívajú ako politickú zbraň proti Európe.
V rozhovore pre týždenník Der Spiegel Gabriel povedal, že nemeckí politici dlho vychádzali z premisy, že Putinovo Rusko je akýmsi malým Sovietskym zväzom. Teda štátom, s ktorým aj v najtemnejších časoch studenej vojny mali Nemci stabilné vzťahy, najmä v oblasti energetiky. Považovali ho za mocnosť, s ktorej správaním sa dá ľahko kalkulovať.
Gabriel priznáva, že východoeurópski partneri Nemecko varovali, že takýto pohľad na Rusko je nesprávny. Upozorňovali, že Rusko sa počas Putinovej éry stalo revizionistickou mocnosťou, ktorá je pripravená meniť hranice silou.
„Ale my Nemci a, samozrejme, najmä my sociálni demokrati sme si mysleli, že sme vďaka našim úspechom v politike détente našli na rokovania s Moskvou správny recept. Podľa môjho názoru naša najväčšia chyba spočíva v tomto postoji, ktorý bol síce možno pochopiteľný, ale nesprávny a v konečnom dôsledku aj dosť arogantný,“ hovorí bývalý nemecký politik.
V debate o zrušení práva veta, ktorá sa u nás ešte len rozbieha, zaznievajú rôzne typy argumentov. Zástancovia tohto kroku hovoria, že Úniu by takto mohla konať rýchlejšie a efektívnejšie.
Toto platí. Len aj sebareflexia Sigmara Gabriela ukazuje, že ak by si veľké štáty dokázali pri hlasovaní kvalifikovanou väčšinou presadiť rýchlejšie a efektívnejšie svoje záujmy a priority, vôbec by to nemuselo znamenať lepšiu zahraničnú politiku EÚ.
Preto je odmietavý postoj Hegerovej vlády k zrušeniu práva veta rozumný.
Pre nás v Postoji to bol poľský týždeň.
Náš kolega Michal Magušin moderoval na Konzervatívnom summite diskusiu so slovenským a poľským premiérom. V historickej budove Národnej rady SR na Župnom námestí zožal Mateusz Morawiecki viackrát otvorený aplauz. Poľský premiér hovoril, prečo je dôležité vytrvať v pomoci Ukrajine aj zostať vnútri EÚ zjednotení a odolní. V tomto dal najavo aj poľský optimizmus. „Videl som zaujímavú analýzu, z ktorej vyplýva, že zima bude z hľadiska hospodárstva, ekonomiky, inflácie či plynu veľmi ťažká pre EÚ, ale my to prežijeme a vyjdeme z toho silnejší. No pre Rusko budú sankcie čoraz viac bolestivé.“
A prirodzene, Morawiecki kritizoval aj snahu zrušiť právo veta v kľúčových otázkach, čo momentálne silno presadzuje nemecký kancelár Olaf Scholz. „V dôležitých záležitostiach by mala mať každá krajina právo veta. Aj dnes sme zašli príliš ďaleko s uniformizáciou, čo je veľmi nebezpečné z hľadiska praktického fungovania a skutočných záujmov väčšiny krajín.“
Kým Mateusz Morawiecki odpovedal na naše otázky v Bratislave, renomovaný poľský časopis Teologia polityczna uverejnil v plnom znení náš text Zmena slovenskej doktríny / Prečo by sme sa mali v novej epoche držať Poľska. Sme radi, že o novom význame poľsko-slovenských vzťahov po 24. februári sa hovorí nielen v Bratislave, ale aj vo Varšave.
Na záver by sme chceli zablahoželať Spoločenstvu Ladislava Hanusa (SLH) k 20. výročiu. Víziou tohto akademického spoločenstva bolo od jeho vzniku formovať mladých kresťanov, ktorí svoje vzdelanie využijú vo verejnom živote. Formačným programom SLH prešlo počas 20 rokov vyše 500 ľudí. Súčasťou tohto spoločenstva sú aj viacerí kolegovia či spolupracovníci Postoja (Pavol Rábara, Michal Magušin, Lukáš Krivošík, Kristína Votrubová, Jakub Lipták, Iva Mrvová, Stanka Horváthová), pôsobenie SLH sa nás tak dotýka osobne. Spoločenstvu Ladislava Hanusa želáme ďalších skvelých 20 rokov.

Záznam z diskusie s poľským a slovenským premiérom, ktorú na Konzervatívnom summite moderoval redaktor Postoja Michal Magušin.

Rozhovor s ministerkou spravodlivosti Judit Vargovou o sporoch medzi Budapešťou a inštitúciami EÚ i o budúcnosti V4 a Ukrajine.

Európa má viac bridlicového plynu ako USA. Ťažbe stojí v ceste odpor verejnosti pre ohrozenie životného prostredia a zdrojov vody. Môže to zmeniť energetická kríza?

Viliam Karas hovorí o motivácii sadnúť si do horúceho kresla šéfa justície, o reforme súdnej mapy i o výhradách k jeho nominácii.

Po tridentskej omši a prijímaní do úst majú niektorí tradicionalisti ďalšiu tému – tradičné chodenie.

Rozhovor o živote vo vinohradoch a modernom materstve s influencerkou Riou Zeliskovou.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.