Nový minister spravodlivosti Nesúhlasím s tým, aby sa nezákonnosť naprávala až pred súdom

Napriek tomu, že počas dlhotrvajúcej diskusie o justičnej reforme Márie Kolíkovej mal voči navrhovaným zmenám množstvo výhrad, teraz pragmaticky konštatuje, že uvedenie reformy do života je jednou z jeho hlavných úloh.

Nový šéf rezortu spravodlivosti tvrdí, že na zásadné vyjadrenia k zmenám v súdnictve potrebuje ešte čas, pretože momentálne „oddeľuje zrno od pliev“. Viliam Karas hovorí aj o svojom pohľade na zmeny trestných kódexov, na sporný paragraf 363 i o tom, či ho dlhoročná prax v advokácii nebude brzdiť v ministerskej robote.

Doteraz ste boli na prestížnej pozícii šéfa Slovenskej advokátskej komory, ale rozhodli ste sa prijať ponuku na post vo vláde, ktorá je menšinová, nie je veľmi populárna a navyše môže padnúť skôr, ako sa jej skončí riadne funkčné obdobie. Prečo?

Áno, keď sa na to pozeráme čisto pragmaticky, tak to veľký zmysel nedáva. Napriek tomu som dlho neváhal. Keďže som bol šéfom advokátskej komory, mám navnímanú situáciu v justícii a bol som v kontakte so súdmi, s prokuratúrou aj so Zborom väzenskej a justičnej stráže. Poznám postoje a problémy všetkých aktérov. Po konzultáciách s predstaviteľmi politických strán som nadobudol dojem, že sa stretáva moja a ich predstava o tom, ako upokojiť situáciu v rezorte a konštruktívne posunúť veci.

Z toho vyplýva, že ste sa do toho rozhodli ísť, pretože situácia v rezorte nie je dobrá.

Áno, ale to nie je tajomstvo. Bolo to mnohokrát predmetom verejnej debaty.

Máte na mysli to, že justičný stav je nespokojný s justičnou reformou vašej predchodkyne Márie Kolíkovej?

To by pre mňa nebola dostatočná motivácia. Teda myslím to, či niekto bol alebo nebol niečím znepokojený.

Zvonku to vyzerá tak, že jedinou zásadnou výzvou, ktorú teraz má minister spravodlivosti, je implementovať justičnú reformu. Je to tak alebo máte ešte aj zoznam iných vecí, ktoré by ste chceli v rezorte presadiť?

Mojou metódou práce je dialóg a počúvanie. To chcem priniesť aj do rezortu. Ale, samozrejme, za najväčšiu výzvu považujem implementáciu súdnej mapy tak, ako bola schválená v parlamente. Pretože to bol výsledok politického kompromisu, ku ktorému sa ťažko dospievalo. Aj ja som bol jedným z tých účastníkov tohto procesu, ktorí prízvukovali, že reformu treba inak, opatrnejšie škálovať. Nakoniec sa však dosiahol kompromis.

V týchto dňoch oddeľujem zrno od pliev. To znamená, že oddeľujem pseudoargumenty a kuvičie hlasy od reálnych problémov.Zdieľať

Radoslav Procházka napísal nedávno text, v ktorom varoval, že na začiatku budúceho roka môže na súdoch v dôsledku spustenia reformy vypuknúť chaos. Z dôvodu presunov ľudí a agendy. Je to reálna obava?

Od prvej minúty, ako som nastúpil na ministerstvo, sa venujem analýze príprav implementácie reformy. Hneď na prvej porade so šéfmi sekcií som si vyžiadal podrobnú informáciu o aktuálnom stave. A musím povedať, že som bol rozčarovaný zo spôsobu, akým sa implementácia pripravuje. Môj názor ako človeka, ktorý prišiel zo súkromného sektora, je, že takto sa takéto veľké projekty neriadia.

Čo konkrétne je problém?

Na ministerstve sú kvalitní ľudia, ale viazne koordinácia. Nebol som zvyknutý na to, že projekty nemajú pána, projektový tím, procesné mapy. Teraz sa snažím zosumarizovať a pochopiť stav príprav tak, aby som za spustenie novej súdnej mapy od januára mohol prebrať politickú zodpovednosť.

Hrozí chaos na súdoch, pred ktorým varuje Procházka?

Dajte mi chvíľu, aby som to vedel zauditovať. Nebudem reagovať na žiadne hlasy zboku.

Plánujete prísť s legislatívnymi návrhmi, ktoré by niečo v tejto reforme zmenili?

Advokátska komora, ktorú som zastupoval, súhlasila so zriadením správnych súdov a videla aj zmysel v rušení niektorých okresných súdov. Nerád by som sa už vracal k diskusiám, ktoré sa udiali pred schválením reformy. Nemám čas na to, aby som sa rýpal v minulosti. Máme prijaté zákony.

Moje prvé kroky viedli k predsedovi súdnej rady, s ktorým som mal dlhý rozhovor, komunikoval som so všetkými tromi poverenými predsedami správnych súdov aj so všetkými predsedami krajských súdov. Tento týždeň sa stretnem s predsedami okresných súdov v Bratislave, kde je akútnosť riešenia technických otázok v súvislosti s reformou najvyššia. Čiže tieto dni trávim auditovaním stavu príprav a podľa výsledku sa rozhodnem, čo ďalej.

Už teraz však zaznievajú veľmi konkrétne obavy, že problémom bude, akým spôsobom prikážeme sudcom, aby sa presunuli na nové súdy, ktoré vznikli v Bratislave. Existujú na to mechanizmy, ktoré nemusia fungovať aj preto, že správne súdnictvo ešte nebude v plnohodnotnom stave. Môžeme preto čeliť žalobám na európskych súdoch. Ďalším problémom môže byť predĺženie konaní. Budete aj napriek tomu za touto reformou stále stáť?

Prichádzam do rezortu ako nepolitický nominant s mandátom implementovať zmeny tak, aby to malo čo najhladší priebeh. Som si vedomý, že sa nebavím o premiestnení krabíc ani o tom, kto kde bude sedieť. Bavíme sa o právach občanov na prístup k súdu, na to, aby o ich veciach bolo v riadnom čase rozhodnuté.

Na to bude mať vplyv aj to, ako sa budú presúvať tie krabice.

Áno aj nie. V prechodnom období dokážete za určitých okolností aj v krízovom režime rozhodovať a chrániť práva občanov. Ale aby som odpovedal na vašu otázku. V týchto dňoch oddeľujem zrno od pliev. To znamená, že oddeľujem pseudoargumenty a kuvičie hlasy od reálnych problémov. Na základe dát a faktov sa snažím zhodnotiť stav príprav. Ak identifikujem problém, ktorý by mal na práva účastníka súdneho konania taký dosah, že by som s tým nevedel byť stotožnený, tak budem navrhovať nápravu.

To, čo napísal Radoslav Procházka, sú plevy alebo zrno?

Analyzujeme, vyhodnocujeme a budeme vás včas informovať.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Ministerka Kolíková v minulosti pre náš denník povedala, že kľúčové pri implementácii reformy bude upokojiť justičný stav, pretože počas prípravy zmien sa vypustilo veľa paniky a fám. Konkrétne povedala aj to, že veľa z jej pohľadu nepravdivých informácií sa šírilo aj z advokátskeho prostredia. Keď v súvislosti s ministerstvom spravodlivosti padlo vaše meno, Mária Kolíková na to reagovala, že si nie je istá, či budete mať dostatočnú motiváciu justičnú reformu v schválenej podobe uviesť do života.

Ak by som túto motiváciu nemal, tak by som ministerské miesto nezobral.

Na druhej strane vy ste minister, môžete sa snažiť presadiť zmeny tejto reformy.

Opakujem a naozaj úprimne: nikdy nikto z advokátov nespochybňoval ciele tejto reformy. To znamená vybudovať správne súdnictvo, redukovať malé súdy a špecializovať sudcov. To, ako bolo niečo zo strany ministerstva komunikované, ako sme o tom boli informovaní, je už minulosť. Nemá zmysel sa k tomu vracať.

Ciele reformy sú jasné a teraz sa bavíme len o ceste, ako k nim dospieť. Tú cestu mi už predznačil parlament. Bol by som zlým ministrom spravodlivosti, keby som nevychádzal z platného právneho stavu, ktorý ma zaväzuje. Vraciam sa k tomu, čo som povedal. Analyzujem stav a budem rád, ak nenájdem nič, čo by mi bránilo prevziať zodpovednosť za spustenie reformy.

Zatiaľ ste nič také nenašli?

Zbierame dáta, predsedovia súdov mi posielajú odpočet aktuálneho stavu príprav. Keď tieto dáta vyhodnotíme, predstúpim pred verejnosť a poviem krok dva.

Ministerka Kolíková musela urobiť pri prijímaní justičnej reformy veľa kompromisov, ale tvrdila, že výsledná podoba nezatvára dvere pred pokračovaním v pôvodných reformných zámeroch. Dá sa od vás očakávať, že budete túto reformu ťahať ďalej oproti momentálne schválenému stavu?

Držme sa pri zemi. Ako minister mám pár mesiacov, ak vôbec. Hovorím, že mám iba jeden výstrel. Nemám možnosť na ďalšie veľké plány a zmeny. Nie je na to politický priestor. Som jasne ohraničený tým, čo bolo schválené v parlamente, a nemám ani ambíciu ísť ďalej. Ak teraz niekto tvrdí, že ja mám nejaké ďalekosiahle plány tu niečo prekopať, tak to sú rozprávky.

Mám dve vlajkové lode. Jednou je súdna mapa a druhou sú nové trestné kódexy, teda Trestný zákon a Trestný poriadok. Ak by sa mi podarilo dosiahnuť ich schválenie v kvalitnej podobe, považoval by som to za maximum toho, čo sa dá za také krátke obdobie stihnúť. Tieto kódexy sú momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré by malo prebehnúť do decembra.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Keď sa vaše meno objavilo medzi kandidátmi na ministra spravodlivosti, niektoré médiá vás okamžite označili niekoľkými nálepkami. Prvá z nich bola, že ste podporovateľom zachovania známeho paragrafu 363, a teda aj spojencom generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Je to stále tak alebo ste si so vstupom na ministerstvo povedali, že budete menej advokátom a viac politikom?

Otázka však vôbec nestojí tak, či som pri téme paragrafu 363 advokátom alebo politikom. Ja ako človek, ktorý si ctí právnu vedu a systém bŕzd a protiváh, razím zásadu, že v prvom rade treba rešpektovať princíp právnej istoty v tom smere, že ak zafúka vietor a na strome sa zlomí vetvička, tak nebudem zotínať celý strom.

V našej verejnej diskusii zazneli výhrady k niekoľkým rozhodnutiam generálneho prokurátora, na ktoré môžem mať rôzne názory, a teraz sa mi nepatrí diskutovať o konkrétnych prípadoch. Nemyslím si však, že pre konkrétne prípady by sme mali meniť zákon. Ak sa ukáže dlhodobejšie, systémové zlyhanie, potom to poďme upraviť.

Paragraf 363 však nie je len krátkodobý problém, dokonca presahuje pôsobenie súčasného generálneho prokurátora, ktorý pri verejnom vypočutí pred svojou voľbou povedal, že s týmto paragrafom treba niečo robiť.

Som veľmi citlivý na zneužívanie akejkoľvek moci. Verte mi, že za 22-ročnú prax som tých zneužití videl dosť. Preto náš systém musí mať možnosť vnútornej korekcie, vnútorný systém bŕzd a protiváh.

Objavuje sa argument, že to má posúdiť súd. Boli ste však už pri človekovi, ktorý bol päť rokov obvinený a žil s tou nálepkou? Už samotné obvinenie má svoje dôsledky. Kiežby to bolo tak, že súd váš prípad do roka vyrieši, ale nie je to tak.

Nesúhlasím s tým, aby sa nezákonnosť naprávala až pred súdom. Samozrejme, súd to má vyhodnotiť, ale ak zlyhávame už v predošlých fázach, tak je dobrý každý nástroj, ktorý to dokáže napraviť.

Chcem však povedať aj b. Ak hovorím, že trestné kódexy sú mojou druhou vlajkovou loďou, ktorú chcem vo funkcii posunúť ďalej, tak práve Trestný poriadok vo svojej celistvosti by mal nanovo vyhodnotiť skúsenosti z aplikačnej praxe.

Vnímam silnú požiadavku na zjednodušenie prípravného konania a s tým nemám problém.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Nevidíte teda teraz dôvod na to, aby sa legislatívne menil paragraf 363?

Bez komplexnej úpravy Trestného poriadku nevidím dôvod parciálne vstupovať do kódexov. Kódexy si cením, mali by mať inú flexibilitu zmeny ako iné zákony.

Teraz sa však mení celý kódex, ste teda otvorený aj zmene paragrafu 363 v kontexte ďalších komplexných zmien?

Keď sa nájde medzi zainteresovanými stranami prienik v znení týchto komplexných zmien, tak som tomu otvorený. Chcem to robiť v kontexte systému bŕzd a protiváh.

Verte mi, že viem, o čom hovorím, keď poviem, že chvalabohu, že v mnohých prípadoch generálny prokurátor zasiahol prostredníctvom paragrafu 363. Mám pritom na mysli prípady, o ktorých verejnosť nevie.

Najznámejšie využitie paragrafu 363 sa však týka kauzy Pčolinský. Aký máte názor na toto konkrétne rozhodnutie?

Som zástanca inštitucionálnej dôvery, a ak chceme zachovať spoločenský zmier, mali by sme zachovávať bazálnu úctu k predstaviteľom inštitúcií a úradov a rešpektovať ich rozhodnutia.

Podrobujme ich vecnej kritike, vyvolávajme iniciatívy tam, kde patria. Myslím si, že toľko posudkov a analýz ako k paragrafu 363 nebolo k žiadnemu paragrafu právnej vedy na Slovensku.

Takže nám nepoviete, čo si myslíte o tomto konkrétnom rozhodnutí generálneho prokurátora.

Nevidím dôvod komentovať ho. Padlo právoplatné rozhodnutie a nechcem sa vracať do minulosti.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Druhá výhrada voči vašej osobe sa týka faktu, že ste už vyše 20 rokov advokátom. Okrem toho, že sa v súvislosti s vašou profesiou z médií dozvedáme napríklad aj to, že figurujete v dozornej rade firmy, ktorej šéfuje blízky spolupracovník obvineného oligarchu Miroslava Výboha, má vaša dlhoročná advokátska skúsenosť potenciálne riziko, či sa dokážete preorientovať z profesionála, ktorý zastupoval záujmy svojho klienta, na ministra, ktorý musí vnímať širší spoločenský rozmer svojej práce. Dokážete to?

Mám v sebe silný cit pre spravodlivosť a úctu k právu. Pre mňa je to vášeň. Všetci sme najskôr právnikmi a potom ideme do profesií, medzi ktorými aj prechádzame. Aj na príklade našich vrcholných predstaviteľov vidíme, ako prešli viacerými právnickými profesiami.

Ja mám práveže aj ako advokát eminentný záujem, aby systém fungoval. Ak nefunguje, ak má diery, tak to poškodzuje výkon mojej profesie a aj mojich klientov. Nevidím prekážku v tom, aby advokát vykonával funkciu ministra spravodlivosti. Nakoniec, aj predchádzajúci ministri vrátane pani Kolíkovej boli advokáti a nikto sa ich na to ani nepýtal.

Pre mňa je miera zodpovednosti za spoločné dobro a za túto krajinu taká silná, že som sa rozhodol túto funkciu zobrať. Nepotreboval som to ani kvôli rodine, ani kvôli svojej kariére, kde som v zásade dosiahol všetko, čo som mohol dosiahnuť.

Táto funkcia ma skôr môže spáliť. Ale aj s týmto vedomím som to zobral, lebo som cítil, že služba spoločnému dobru presahuje riziko „spálenia sa“. Takto to je a je mi jedno, či mi to niekto verí alebo neverí.

A ako je to so spomínaným prepojením s pánom Výbohom?

Nie som s ním v žiadnom kontakte a nemám s ním žiadne osobné ani pracovné vzťahy. Ako som už odpovedal iným médiám, je pravdou, že v rámci výkonu svojej profesie som sa s ním asi pred desiatimi rokmi stretol. Odvtedy som sa s ním nestretol.

Nie ste síce straník, ale vaša funkcia je politická. Je toto vaše pôsobenie možný začiatok vašej politickej kariéry?

Viacerí mi povedali, že to je politická samovražda. Ja som im povedal, že politickú ambíciu nemám. Ak by som ju mal, asi by som tú funkciu nevzal, pretože každý rozumný poradca by povedal, že za týchto okolností to nie je funkcia na štart politickej kariéry.