Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
17. september 2022

Vinárova žena, ktorú sledujú desaťtisíce ľudí

Ako päťnásobná mama už tlaky na dokonalé materstvo ignorujem

Rozhovor o živote vo vinohradoch a modernom materstve s influencerkou Riou Zeliskovou. 

Ako päťnásobná mama už tlaky na dokonalé materstvo ignorujem
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Rozhovor o živote vo vinohradoch a modernom materstve s influencerkou Riou Zeliskovou. 

Vinohrady obrábal jej otec i starý otec. Nakoniec sa vydala tiež za vinára a majú spolu päť detí. Sú spolu od jej šestnástich rokov, dnes má 32 a v mestečku Svätý Jur vedú spolu rodinné vinárstvo Zeliska

Vyštudovala marketing, a aby sa na trhu zviditeľnili, vymyslela príbeh Vinárovej ženy – profil na Instagrame, na ktorom prostredníctvom ich bežného života ukazuje, ako sa žije s vinárom a čo znamená vyrábať víno. 

Hovorili sme o tom, aké to je byť mamou pod drobnohľadom instagramového publika a ako sociálne siete prijímajú mamu, ktorá sa svojím životným štýlom hlási ku kresťanstvu.  

Toto obdobie je pre vinárov zrejme najhektickejším v roku. Čo vás aktuálne čaká?

September je vždy najnáročnejší mesiac roka. Sme fyzicky aj psychicky zničení. Čakajú nás ešte posledné dve oberačky a nejaké nákupy hrozna, ktoré máme dohodnuté. Len čo je všetko hrozno v pivnici, tempo sa veľmi mierne spomalí a opäť sa začneme viac vidieť doma ako rodina. Teraz som po večeroch s deťmi skoro stále sama.

Musí to byť náročné zladiť v týchto mesiacoch rodinu a prácu.

Áno, je to náročné, staršie deti mi dávajú pociťovať, že to nezvládam a viac teraz kričím. Od tohto septembra máme už dvoch školákov, takže zladiť sa ešte aj s čerstvým prvákom a aj s čerstvým bábom dáva zabrať.

Do toho treba riešiť aj všetky krúžky, robiť im taxikára, dozor, počas dňa krpcom vybaviť denný spánok. Niekedy mám pocit, že sa to jednoducho časovo nedá všetko stihnúť. Večer to na mňa vždy doľahne a býva to v našom dome hektické, lebo štvrtáčka napríklad zistí, že nemá zbalenú školskú tašku, a prvák si začne strúhať farbičky v čase, keď už majú ísť do postele. 

A to sa vám len nedávno narodilo bábätko. Ako zvládate starostlivosť o maličké dieťatko a jeho starších súrodencov plus ešte myslieť na biznis? 

Náš mesačný Ondrej je absolútny poklad. On zatiaľ stále spinká a ozve sa len vtedy, keď je hladný. Som si plne vedomá, že keby bol náročným bábom v tomto celom chaose, ktorý aktuálne zažívame, bola by som už vyhorená.

Darí sa vám uživiť sa len z vinárstva? 

Keby sa nedarilo, tak by sme to už dávno vzdali. Vymýšľame počas roka veľa zaujímavých akcií a zúčastňujeme sa na mnohých podujatiach, aby sme boli na očiach a ľudia nás mohli spoznávať. Vďaka tomu máme každý rok viac zákazníkov, ktorí si kupujú vínko. 

Poznáme zromantizované obrázky z filmov z vinárskeho prostredia s nádhernými prírodnými kulisami a večernými ochutnávkami vína. Takto to zrejme v praxi nevyzerá...

Určite by to tak mohlo vyzerať, ale my si ešte chvíľku počkáme, lebo máme maličké deti a večerný čas patrí hlavne im, nie vínu. (Smiech.) 

Takže rozhovory manželov vinárov sa nekončia každý večer pri pohári vína?

U nás nie. Ja alkohol nepijem, keďže som už desať rokov na striedačku tehotná alebo dojčiaca. Manželovi nechutí piť víno samému, takže sám si fľašu neotvorí. Víno si vychutná v spoločnosti s rodinou, napríklad pri rodinnom obede v nedeľu. 

Foto: Mária Badinská

Na svojom instagramovom profile sa nehráte na dokonalú mamu a ukazujete často realitu takú, aká je. Či už vašu domácnosť, alebo nemáte problém prezentovať sa bez mejkapu či s rozstrapatenými vlasmi. Mali ste to tak od začiatku? Predsa len sociálne siete sú založené na prikrášľovaní reality... 

Nemyslím si, že ide o prikrášľovanie reality, alebo aspoň ja také účty nesledujem. Každý normálny predsa vie, že nikto si nežije rozprávku a každý z nás máva aj zlé, aj dobré dni. Instagram bol pred pár rokmi – nazvime to – sieť krásy. Ľudia si dávali záležať na fotkách, feed vyzeral ako výkladná skriňa zaujímavých, efektných fotiek.

Atmosféra sa rokmi mení a aktuálne ľudia chcú viac vidieť autenticitu a bežný život. K tomu logicky patrí, že chceme vidieť aj tú prirodzenosť dní, a to teda u mňa, samozrejme, znamená aj strapatú hlavu a nenalíčenú tvár. To však neznamená, že nemám rada kefu a mejkap. (Smiech.) Oveľa lepšie sa cez deň cítim, keď sa pekne oblečiem a namaľujem, no sú dni, keď to skrátka nestihnem, a to k tomu všetkému patrí. 

Na druhej strane, keď vidíme vaše fotografie štýlovo oblečených, poslušne zoradených detičiek, nejednej mame napadne, ako sa vám podarilo myslieť pri toľkých starostiach ešte aj na taký dobrý imidž celej rodiny. 

Ale veď to nie je každý deň. Pekne oblečené sú, samozrejme, v nedeľu, keď ideme do kostola, lebo tak nás to učili a tak to učíme aj naše deti. Ak máme dohodnuté nejaké fotenie s fotografkou, tak sa tiež pekne oblečieme.

Veď kto by si dal spraviť profesionálne fotky v teplákoch a so špinavými ústami. Inak sme počas bežných dní vždy všetci oblečení v tom, v čom sa dobre cítime. Žiadne plánovanie outfitov kvôli Instagramu a podobne. To by som deťom nedokázala robiť. 

Aké je to byť autentickou mamou piatich detí na Instagrame, kde vládnu skôr dokonalé influencerky s bezchybným mejkapom, bezchybnou postavou a materialistickým spôsobom života?

Ja to nijako neprežívam. Žijem si len ďalej svoje dni, tak ako by som žila aj bez Instagramu. Kto chce sledovať dokonalé osoby, tak sleduje. Takíto sledovatelia, naopak, nesledujú mňa, lebo im prekáža náš životný štýl. Nevidím na tom nič zlé.

Je to o rôznorodosti a preferenciách, ktoré má každý z nás úplne iné. Mne sa už zdá trápne riešiť, kto koho sleduje a prečo niekto nesleduje mňa. Chcem mať v tomto celom svoju slobodu a nesústrediť sa na čísla. Mala som obdobie, keď som to riešila, a nebolo to dobré ani pre moju psychiku, ani pre moju rodinu. 

Foto: Mária Badinská

Sleduje vás viac ako 30-tisíc ľudí, čo je na slovenské pomery veľmi slušné číslo. Čo bolo pre vás motiváciou vstúpiť do tohto sveta obrázkov a reklamy, hoci váš život s tým akoby vôbec nesúvisel?

Potrebovali sme zviditeľniť naše vinárstvo, aby sme sa mohli živiť len tým. Začala som pred piatimi rokmi. Mojím cieľom bolo ukázať, aký je život s vinárom. Aké je naše vinárstvo. Ako pracujeme. Aké vína vyrábame.

Popritom sa nedalo vyňať z toho deti, lebo chodia s nami do vinohradov. Takto sa postupne profiloval môj Instagram, až sme v podobe, v akej je to teraz, a páči sa mi to.

Nemali ste problém, že vám zrazu tisíce ľudí vidia do kuchyne, hodnotia váš spôsob výchovy a vidia vaše deti? 

Každý, kto ma sleduje, vidí len toľko, koľko mu dovolím vidieť. A je toho skutočne máličko. Ja sa vždy usmejem, keď mi niekto na ulici povie: „Viem o vás všetko.“ Slušne sa ho snažím vyviesť z omylu, že naozaj nevie.

O mne si naozaj veľa ľudí myslí na základe instagramového profilu, že som pokojná žena. Každý, kto ma však pozná, vám povie úplný opak. Na Instagrame sú to len obrázky a krátke momenty, podľa ktorých si človek vytvára akýsi veľký obraz, ale vôbec nemusí byť správny. Storky majú 15 sekúnd. Niekedy ich spravím za celý deň sedem. Čiže z 24-hodinového dňa vidíte 100 sekúnd. Naozaj nevie o nás nikto všetko.

Nebojíte sa, že vám raz deti vytknú, že ich detstvo je tak trochu verejné?

Nikdy som nedávala na sociálne siete ich nahé fotky či fotky, ako sú na nočníku. Nedávam storku za storkou len samé deti, deti, deti. Nedávam tam, ako jedia, ako plačú, nerobím nič, čo by ich dokázalo zosmiešniť. Na toto si dávam pozor.

Ich detstvo nie je verejné. Staršie deti vedia, čo je Instagram, ukazovala som im to. Ak raz budú mať námietky, samozrejme, že sa o tom porozprávame. Čím sú staršie, tým menej ich na mojom profile vidíte. Len to málokto vníma. 

Foto: Mária Badinská

Inzercia

Poďme k vášmu príbehu. Na Instagrame sa voláte Vinárova žena. Nejednu feministku by mohlo vytočiť, prečo ste si zvolili práve takéto meno.

Som Vinárova žena, lebo nie som vinárka. Som hrdá na to, že som ženou môjho šikovného a poctivého vinára. Som hrdá na to, že spolu tvoríme tím. Sme rovnocenní partneri a obaja máme v našom vinárstve svoju úlohu. 

Byť mamou veľkej rodiny a ženou vinára je to, čo vás definuje najviac?

Myslím si, že aktuálne áno. Nevravím, že sa to časom nebude meniť. Možno v budúcnosti príde ešte niečo iné. Asi by som len doplnila pojem hostiteľka. To sa mi páči a to patrí neodlučiteľne k tomuto všetkému.

Vytváram degustácie a podujatia, kde sa stopercentne starám o našich zákazníkov a hostím ich. A robím to veľmi rada. Záleží mi na tom, aby sa u nás každý cítil vynikajúco. 

Ľudia vnímajú, že ste doma s deťmi, nie každý si vie predstaviť, že aj živiť samotný Instagram je práca. Je to vaša forma osobnej realizácie? 

Áno, tvorba na Instagram ma veľmi baví. Keď mi napadne text, ktorý chcem napísať, spravím si aspoň poznámku do mobilu, aby som nezabudla. Odjakživa som mala plnú hlavu nápadov, veľmi rada som si tieto nápady zapisovala, neskôr som sa k nim vracala, upravovala som ich a niektoré som zrealizovala. 

Mať svoj instagramový profil v profesionálnej kvalite, ako je tá vaša, znamená nemálo práce a kreativity a pravidelné updatovanie. Máte aj chvíle, keď už nemáte chuť pridávať o svojom živote vôbec nič? 

Stalo sa to za celý ten čas možno raz, ale to bolo skôr spôsobené hejtermi. Škaredé správy dokážu človeka demotivovať a zarmútiť. Už som sa od toho odosobnila a naučila som sa nepripúšťať si ľudí, ktorých ani nepoznám a v mojom živote vôbec nič neznamenajú. Nechcem plytvať energiou na niekoho, kto rozširuje okolo seba len zlobu. 

Čoho sa týkali tie hejty?

Jedno obdobie mi chodili pravidelne nepríjemné správy, ktoré odsudzovali to, že robím spolupráce. Neskôr bolo ešte jedno obdobie, kedy si ma našla nejaká skupinka a chodili mi pravidelne narážky a komenty na to, že som slabá veriaca, a že sa bojím poriadne ukázať svoju vieru. Hodnotili štýl môjho evanjelizovania, moju vieru v Boha a prikazovali mi, čo mám písať a čo mám robiť. Cítila som sa ako pod nejakou formou kresťanskej šikany. Bolo to nepríjemné. 

Napriek tomu, že váš životný štýl je v podstate konzervatívny, sledujú vás ľudia z rôznych prostredí. Aké máte odozvy na vašu voľbu mať veľa detí s takými malými časovými odstupmi? 

Mne to skoro nikto nechce veriť, ale my sme sa naozaj nestretli s odsudzovaním či pohoršovaním sa nad našou rodinou. Každý nám prial a ľudia sú k nám veľmi milí a všetci sa usmievajú. 

Nemáte problém v rozhovoroch priznať sa k svojej viere a náboženskému prežívaniu svojho týždňa. Píšete o tom, ako ste zaviedli nedele v šatách a v košeliach, že chodíte do kostola. Zažívate poznámky typu „už chápem, prečo majú toľko detí“

Samozrejme. Veď aj my sami tak máme „zaškatuľkované“ veľké rodiny. My sme takýmito rodinami obklopení a všetko sú to veriace rodiny. Takto to máme v spoločnosti a zdá sa mi to ako prirodzená poznámka. Lebo deti berieme ako požehnanie a prijímame ich do rodiny ako dar, aj keď niekedy prídu nečakane, niekedy úplne neplánovane. 

Je viera prvotným dôvodom, prečo máte veľkú rodinu?

Podľa toho, z akého uhla sa na to pozrieme. Máme päť detí, ale len dve sú plánované. Tri deti prišli nečakane a práve viera nám pomohla prijať ich ako také tri zázraky, ktoré nám poslal Pán Boh do životov z nejakého dôvodu.

Tie dôvody my vidíme až postupom času, ale vidíme a som za ne nesmierne vďačná. Ak by sme neboli veriaci, netuším, ako by sme k tomu pristúpili a či by sme nezlyhali. 

Foto: archív R. Z.

Aké predsudky zažíva viacpočetná rodina?

Naša rodina sa zatiaľ s takýmto niečím nestretla. 

Položím otázku inak. Zažívate napríklad ľútosť od followeriek, že to musíte mať veľmi ťažké s toľkými malými deťmi naraz?

Neviem, či by som to nazvala ľútosťou. Skôr sa snažia byť spolupatričné a podporiť milým a vľúdnym slovom. Sú to obdivuhodné ženy, ktoré sa mi veľmi páčia, lebo si dokážu nájsť pár minút čas, aby napísali správu s podporou niekomu, koho síce osobne nepoznajú, ale potrebuje to počuť. Toto keby sme medzi sebou robili bežne ako reťazovku, tak by sa nám podľa mňa oveľa ľahšie dýchalo. Vzájomne sa podporovať a potešiť.

V jednom rozhovore ste povedali, že to máte s výchovou možno aj jednoduchšie ako mamy, ktoré majú jedno-dve deti. Ako ste to mysleli?

Jedno dieťa predstavuje oveľa viac starostí, lebo pre to dieťa ste celý svet len vy. Len čo má súrodenca, jeho pozornosť sa triešti medzi viac osôb a vy nemusíte stále plniť program, čo s tým jedináčikom. U nás to funguje úplne automaticky, že deti sa v detských izbách hrajú a hádajú a smejú a vystrájajú, kým my s mužom pracujeme alebo pijeme kávu.

Deti sú parťáci, lebo ich je veľa a vedia sa prehrať. Mňa do hry nepotrebujú. Samozrejme, že si veľmi radi spolu zahráme spoločenské hry a podobne, ale teraz nemám problém si v pokoji navariť obed či povysávať dom. Keď sme mali iba jednu dcérku, nonstop ma ťahala za sukňu a ja som bola z toho veľmi vyčerpaná a frustrovaná. Nedokázala som pri nej nič spraviť.

Myslíte tým, že deti z väčších rodín môžu byť viac samostatné a zodpovedné? 

Ja si myslím, že určite áno. Tiež som vyrastala so štyrmi súrodencami a veľa vecí som dokázala spraviť skôr ako moje rovesníčky. 

Kedysi mamy nemuseli čeliť toľkým tlakom na dokonalé materstvo ako dnes. Máme oveľa viac poznatkov o správnej výchove, o mentálnom a fyzickom zdraví, zároveň to však vytvára veľký tlak na rodičov, ak majú na všetky tieto parametre myslieť a snažiť sa ich napĺňať. Ako ste sa s tým vyrovnali? 

Ignorujem to a aktuálne už tento tlak ani nevnímam. Odporúčam nájsť si v tom balans a nikdy sa nesnažiť byť dokonalý po každej stránke. A hlavne nezabúdať na seba.

Ako to myslíte?

V tej celej spleti materstva sme dôležité aj my mamy a naše potreby, nielen deti. Ak mi má urobiť radosť tridsaťminútová prechádzka osamote, tak si ju doprajem, ak to majú byť nové šaty, tak si ich kúpim.

Keď som v pohode ja, celé to maminovanie ide oveľa ľahšie a prirodzenejšie. Keď mám stres a hektiku, zrkadlí sa to na celej rodine. Na toto nepotrebujem študovať knižky či počúvať rady desiatok mamičiek, na toto mi stačí počúvať sama seba. 

V čom ste napríklad upustili od predstáv o dokonalej mame, keď porovnáte prvé deti a posledné? 

Veľmi som riešila pod tlakom rôznych maminkovských skupín dudlík, prvé príkrmy, kozmetiku, vhodné a nevhodné hračky. Myslela som, že v dome musíme mať všetky tie super montessori veci, aby naše deti perfektne prosperovali. Bol to omyl, ale musela som na to prísť sama a chvíľku to trvalo. 

Máte gazdovstvo, vinice, pestujete vlastnú zeleninu a pečiete kváskový chlieb, žijete v podstate tradičným, dnes by sa to moderne nazvalo ekologickým spôsobom života. Takýto životný štýl prišiel prirodzene so založením vinárstva? 

Žijem len ďalej tak, ako som to videla u mojich rodičov a tak isto môj muž u svojich rodičov, keďže sme vyrastali vo veľmi podobných rodinách. Vlastná záhrada, vinohrady, sliepky, domáca strava, veľa zaváranín, z veľkej časti sebestačnosť, a to sme si automaticky preniesli na našu rodinu. Máme to v sebe odmalička a neviem si to predstaviť inak.

Keď sme opäť pri víne, ako sú na tom aktuálne slovenskí vinári? Suchšie letá vám zrejme paradoxne hrajú do karát, či nie?  

Teplejšie letá znamenajú vyššiu cukornatosť hrozna, no na druhej strane treba dávať pozor na kyseliny, ktoré sa odbúravajú a vo víne potom môžu chýbať. So suchom sa vinič vie vyrovnať, horšie sú na tom mladé výsadby, kde ešte vinič nemá hlboké korene a nedokáže si tak z pôdy vytiahnuť vlahu.  

Mení sa vnímanie Slovákov v poslednom období? Alebo stále väčšina v podnikoch delí víno len na červené a biele? 

Pribúda ľudí, ktorí chcú vedieť o víne stále viac. Chcú vedieť, akú odrodu pijú, z akého regiónu. Na našich degustáciách majú najradšej práve tie informácie, ktoré môže prezradiť len vinár, a najviac nasávajú pikošky z vinohradov. 

 

 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.