Splnomocnenec pre Rómov Hero Najefektívnejšie Rómom pomáhajú ľudia z cirkvi, lebo žijú priamo medzi nimi

S rodičmi a deviatimi súrodencami vyrastal v ťažkých podmienkach rómskej osady. Keď mu zomrela mama, ujala sa ho teta, ktorej záležalo na tom, aby vyštudoval vysokú školu. Podarilo sa mu to v náročnom odbore jadrových energetických strojov a zariadení na strojníckej fakulte, neskôr študoval učiteľstvo. V minulosti pracoval na ministerstve školstva aj kultúry, v Kreminici založil súkromné gymnázium pre talentované deti.

Ján Hero je už niekoľko mesiacov splnomocnencom vlády pre rómske komunity. V rozhovore vraví, ako vníma svoje kompetencie a čo si myslí o zriadení špeciálneho ministerstva pre rómsku problematiku. Hovorí aj o tom, čo zmenila vlaňajšia návšteva europoslancov v rómskych osadách na Slovensku, prečo je dôležité zamerať sa na opatrenia pre rómske rodiny, či by pomohla povinná škôlka od troch rokov a či súhlasí s Igorom Matovičom, že činnosť cirkví medzi Rómami je ten najefektívnejší spôsob pomoci.

Žijeme krízové časy. Bola pandémia, prebieha vojna na Ukrajine, boríme sa s infláciou. Dajú sa v tomto období vo vašej agende robiť aj väčšie koncepčné veci alebo je to len o prevádzke?

Po pandemických mesiacoch teraz v lete prišla úľava a je priestor komunikovať s ľuďmi v teréne. Rovnako sa opäť rozbehli aj expertné stretnutia. Od môjho nástupu v decembri minulého roka je veľkou témou nastavovanie mechanizmov nového programového obdobia čerpania európskych prostriedkov.

Necítite teda, že by vaša agenda bola niekde na okraji?

Nie. Naopak, máme toho tak veľa, že musíme riešiť nedostatok ľudských kapacít. Potrebujeme ich posilniť, aby sme zvládli rokovania či už s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, alebo Európskou komisiou.

V súvislosti s vašou funkciou sa zvyklo hovoriť, že je to tak trochu alibi pre politikov. Splnomocnenec nemá veľké kompetencie, ale keď sa vyskytnú problémy, politici na neho vždy môžu ukázať a hodiť na neho zodpovednosť. Zmenilo sa niečo tým, že ste sa presunuli spod ministerstva vnútra pod premiéra?

Určite sa tým zvýšila naša viditeľnosť. Cítim to aj pri rokovaniach s európskymi inštitúciami, keď naše terajšie postavenie priamo pod úradom vlády považujú za adekvátnejšie.

No kompetencie sa napriek tomu nezväčšili.

Pozrite sa. Čisto filozoficky by z môjho pohľadu bolo ideálne, keby Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity nemusel byť. Jednotlivé rezorty by riešili problémy všetkých občanov a nebolo by treba vytvárať špeciálny úrad.

Teraz k nášmu postaveniu a kompetenciám. Pri rokovaniach s Európskou komisiou zaznel od jedného relatívne vysokopostaveného úradníka aj návrh, aby sa celá alokácia finančných prostriedkov na pomoc rómskym komunitám dala na náš úrad. Bolo to dobre mienené.

Napríklad Poľsko má dobrú absorpčnú schopnosť európskych zdrojov aj vďaka tomu, že keď je jedna inštitúcia zodpovedná za čerpanie peňazí v nejakej konkrétnej oblasti, tak distribúcia zdrojov funguje lepšie. No musel som vysvetliť, že vzhľadom na postavenie nášho úradu niečo také nie je možné. Nemôžeme nahradiť rezorty ani nie sme na to personálne vybavení.

Ján Hero. Foto - A. Lojan

V minulosti sa vyskytli aj úvahy, že problémy rómskych komunít sú také zložité a z pohľadu krajiny je to natoľko dôležitá téma, že túto agendu by mohlo riešiť samostatné ministerstvo. Minister by bol zároveň silnejším politickým hráčom ako splnomocnenec.

Stretol som sa ľuďmi, ktorí týmto smerom uvažovali. Môj názor je, že by som si ešte vedel predstaviť, že sa bude zúčastňovať na rokovaniach vlády. No samostatné ministerstvo by som vnímal ako segregáciu na najvyššej úrovni. Mohlo by to byť vnímané aj ako diskriminácia, prečo by jedna z národnostných menšín mala mať samostatné ministerstvo. Nejakú mieru posilnenia nášho úradu by som však bral.

Na druhej strane zo strany štátu by takéto ministerstvo bolo aj signálom vyššieho záujmu o túto skupinu občanov.

V Macedónsku majú ministra bez portfólia, ktorý má na starosti túto agendu. Možno keby sa našlo pomenovanie, ktoré by nebolo segregačné, a portfólio, ktoré by malo mainstreamový charakter, tak by som sa tomu nebránil. Keď som sa bavil s macedónskym ministrom, tak naozaj mal výhodu v tom, že sedel priamo s členmi vlády a mohol reagovať na iniciatívy iných ministrov, prípadne ich korigovať. Aj sa mu ľahšie presadzovali priority jeho úradu. U nás napríklad vnímame ako problém, že na koordinačné stretnutia, ktoré sme organizovali, prichádzali referenti, keď prišiel riaditeľ odboru, tak sme boli radi.

Znamená to, že ostatné rezorty nemajú o tieto témy záujem?

Takto by som to nepovedal. No ako človek, ktorý predtým pôsobil na ministerstve, mám skúsenosť, že jeden referent len málokedy dokáže vecami pohnúť. Musí to byť výsledok širšieho úsilia a koordinácie. Aj keď teraz je v pripomienkovom konaní zmena kompetenčného zákona, ktorá naše právomoci zvýši, stále je mojím cieľom mať možnosť komunikovať s rezortmi na úrovni ministrov a štátnych tajomníkov. Často je najdôležitejšie dosiahnuť rozhodnutie na politickej úrovni.

Ján Hero. Foto - A. Lojan

Pred niekoľkými týždňami médiá zverejnili video z návštevy delegácie z európskych inštitúcií v rómskych osadách, ktorá prebehla v novembri minulého roka. Neskôr sa posilnili vaše kompetencie a cez novú riadiacu štruktúru aj vplyv na rozdeľovanie európskych peňazí. Teraz budete mať pod sebou riadiacu štruktúru so stovkami nových ľudí a veľkým finančným balíkom. Mala táto medializovaná návšteva vplyv na tieto zmeny?

Poslanecká správa Európskeho parlamentu, ktorá na základe tejto návštevy vznikla, na to nejaký vplyv určite mala.

Vďaka tomu teda budete mať viac kompetencií aj peňazí?

Ja som do funkcie nastúpil v decembri. Povedal by som to tak, že táto návšteva v niečom určite pomohla, ale komunikácia o týchto zmenách tu bola už predtým. Išlo o to, že do partnerskej dohody s EÚ muselo byť zakomponované, že chceme podchytiť absolútnu chudobu. To znamená ľudí, ktorí žijú úplne pod úrovňou dôstojnosti, a musíme zlepšiť ich bývanie a prístup k vode. To by mohlo podstatne zlepšiť ich situáciu. Nielen zdravie, ale napríklad aj dochádzku do školy. Takých ľudí v absolútnej chudobe máme na Slovensku štvrť milióna.

V čom je problém, že prístup k vode je pre tak veľa ľudí stále problém? O veciach ako voda a kanalizácia v osadách sa hovorí už roky, aj eurofondy tu už nejaký čas tečú.

Všeobecne by som vám mohol odpovedať, že je potrebná politická vôľa.

Na úrovni celého štátu alebo obcí a miest?

Ľudia, ktorí majú v rámci verejnej správy v agende riešenie situácie tých najchudobnejších, by túto tému mali začať brať viac vážne. V tom vidím aj výzvu pre náš úrad. Rozbehnúť komunikáciu so štátnymi úradmi aj so samosprávami. Nedostatok takejto komunikácie môže byť jednou z prekážok toho, aby bola na lokálnej úrovni väčšia ochota uchádzať sa o finančné zdroje, ktoré tu sú. Bez toho sa tieto prostriedky nedostanú k ľuďom, ktorí ich potrebujú.

Inými slovami, bojíte sa toho, že samosprávy si riešenie kanalizácií a vodovodov v rómskych osadách môžu vyhodnotiť ako nie príliš populárnu záležitosť?

To má viac rozmerov. Na jednej strane aj štát vytvoril pre obce často veľa zbytočných administratívnych prekážok na čerpanie týchto peňazí. Ale áno, je pravda, že občania z marginalizovaných rómskych komunít sú pre politikov najviac zaujímaví každé štyri roky pri voľbách. Potom ich dôležitosť klesá. No zároveň vnímam, že pre politický subjekt nie je ľahké zobrať si do portfólia tému pomoci týmto komunitám. Nie je to populárne. Pôsobil som aj ako miestny poslanec a viem, že je obrovský rozdiel rečniť o ľudských právach v Štrasburgu a v obecnom zastupiteľstve.

V mnohých obciach sú však Rómovia už takí početní, že tvoria zaujímavú voličskú skupinu. Ignorovať ich by sa komunálnym politikom mohlo vypomstiť, zároveň majú na to, aby si do zastupiteľstiev zvolili vlastných ľudí. Nie je to tak?

Realita života v chudobnej komunite je komplikovaná a päť eur tu vie zohrať veľkú úlohu. To, že je Rómov v mnohých obciach dosť na to, aby mali väčšiu politickú váhu, je fakt. Lenže nevedia z toho ešte organizačne a komunikačne vyťažiť. Často ich hlasy získajú kandidáti, ktorí im dokážu ponúknuť nejaký hmotný benefit. No aj samotní Rómovia vám mnohokrát povedia, že ľahšie je pre nich zvoliť Neróma, lebo Rómovi by závideli, že má lepšiu situáciu.

Ján Hero. Foto - A. Lojan

Zastavme sa ešte na chvíľu pri iniciatívach Európskej únie v rámci pomoci Rómom. Bežní ľudia z regiónov často kritizujú, že predstavy či návrhy, do ktorých ich tlačí Brusel, sú v praxi nerealizovateľné. EÚ nám napríklad vyčíta slabú integráciu rómskych žiakov v školách. Mnohokrát je to však neférová výčitka, pretože nerómski rodičia jednoducho nechcú – často z pochopiteľných dôvodov – dávať dieťa do školy k rómskym žiakom a radšej ho pošlú do inej. Riaditelia či učitelia ich len ťažko presvedčia. Vy ste sa aj v oblasti školstva pohybovali dlhý čas. Ako to vnímate?

Je pravdou, že v mnohých obciach je koncentrácia Rómov veľmi vysoká a tieto požiadavky sú nerealizovateľné. Dá sa to ukázať na príklade Lomničky, kde prakticky žije iba rómske obyvateľstvo. Obce ako táto sú obrovskou výzvou. Často sa pri snahe začleniť tieto deti využíva rozvážanie autobusmi do škôl, no úprimne musíme povedať, že tým sa problém nevyrieši. Sú lokality, kde je naozaj náročná dostupnosť, a tu by autobusovanie mohlo pomôcť.

Možno ste zachytili, čo povedala eurokomisárka pre spravodlivosť Věra Jourová, keď bola na návšteve v Chminianskych Jakubovanoch. Pýtali sa jej, či môžu rómskych žiakov dovážať autobusmi do škôl. Riaditeľka navrhla, aby nerómskych žiakov vozili do školy v Chminianskych Jakubovanoch. Asi vieme, ako by na takú požiadavku zareagovali ich rodičia, a chápem ich.

Nie sú práve takéto spory nepochopením reality? Keď sme sa rozprávali s ľuďmi z rómskych škôl, tvrdili, že by im pomohlo, ak by mohli aspoň časť školy postaviť blízko komunity, čím by odbúrali množstvo praktických problémov...

Áno, ale tým by sme prispôsobovali riešenia životu vo vylúčenosti, a to nechceme. V princípe však vnímam, že je potrebné týchto ľudí integrovať.

Ako to však dosiahnuť?

Prostredníctvom zlepšenia kvality bývania, zabezpečenia prístupu k vode a kanalizácii. Pozerám sa na to aj cez pohľad rómskej matky, ktorá chce poslať dieťa do školy. Ak ho však nevie hygienicky pripraviť a dať mu čisté oblečenie, tak ho ani do školy nepošle.

Ďalšou výhradou je, že tieto deti môžu brzdiť vo vzdelávaní šikovnejších žiakov. To už je otázka inkluzívneho vzdelávania. Vždy zdôrazňujem silnú potrebu venovať sa deťom z vylúčených komunít už od raného detstva. Obdobie od narodenia po šiesty rok je kľúčové. Projekty ako Omama, Cesta von či Misia 1000, ktoré sa zameriavajú na túto oblasť, sú veľmi prozreteľné a prínosné. Rovnako dôležitá je predškolská výchova. Aj v súčasnosti tu je iniciatíva, aby bola povinná predškolská dochádzka od troch rokov.

Je šanca presadiť to?

Nebude to jednoduché. Som však rád, že v rámci plánu obnovy ideme dobudovať kapacity materských škôl a je tu ambícia vytvoriť nárokovateľnosť umiestnenia detí v materskej škole. Je dôležité, aby sa kapacity skutočne dobudovali tam, kde je to potrebné. Ak sa to podarí, možno aj diskusia o povinnej predškolskej dochádzke by bola prijateľnejšia. Aj starostovia v regiónoch mi hovoria, že pokiaľ nie je niečo ako povinnosť zo zákona, presadia to oveľa ťažšie, ako keď je to dobrovoľné.

V tomto kontexte je však mojou ambíciou hlavne to, aby sa rôzne podporné opatrenia zamerali viac na rodiny.

Ako to myslíte?

V posledných rokoch tu vzniklo veľa pomocných profesií a je dôležité, aby sme teraz systém nastavili tak, aby ich pomoc bola efektívna. Dnes je totiž veľa kompetencií roztrieštených medzi viaceré skupiny.

Bolo by dobré, aby si napríklad rodina stanovila určitý míľnik, ktorý im vybraný garant z pomocných profesií pomôže nastaviť a usmerní jednotlivých členov rodiny, v čom potrebujú. Či už ide o pomoc s bývaním, prácou, školou, spravovaním financií a podobne. Vtedy podľa mňa ľahšie dokážeme zmerať, ako sa daná rodina posunula.

Ján Hero. Foto - A. Lojan

V januára schválila vláda 330-tisíc eur pre pastoračných asistentov v rómskych komunitách. Pri tej príležitosti minister financií Igor Matovič vyhlásil, že ich práca je najefektívnejší spôsob v rámci pomoci Rómom. Súhlasíte s ním?

Určite, aj z mojej skúsenosti to vnímam veľmi pozitívne. Možno je ich výhodou to, že okrem materiálnej podpory sa snažia ísť hlbšie a v dobrom vplývať aj na vnútorné obrátenie, ktorým pomáhajú. Videl som to najmä v centre gréckokatolíckej rómskej misie, ktorú vedie kňaz Martin Mekel. Rómovia, ktorí k nim prišli, zakúsili veľkú lásku, ktorá spôsobila viditeľné zmeny v ich rodinách. Dokázali sa zaktivizovať a prebrali za seba viac zodpovednosti.

Istotne prináša efekt aj to, že títo kňazi, rehoľníci a ďalší pracovníci z cirkevného prostredia s týmito ľuďmi často žijú priamo medzi nimi. Žijú s nimi ich životy a sú im skutočne nablízku.

Pri nedávnom schvaľovaní prorodinného balíka pomoci zaznievali hlasy, že znevýhodňuje deti z najchudobnejších rodín napríklad tým, že sa skrátia prídavky na deti, ktoré rodičia neposielajú do školy. Kritiku si vyslúžilo aj krúžkovné, na ktoré by sa museli hlásiť cez aplikáciu. Ako vy vnímate tento balík pomoci?

Začali sme pracovať na tom, aby napríklad krúžkovné dokázali títo ľudia aj vďaka spolupráci s terénnymi a sociálnymi pracovníkmi využívať. Je možné, že sa ešte viaceré veci v súvislosti s balíkom pomoci upravia a jeho efekt pre túto skupinu bude väčší.

V najbližších mesiacoch sa očakáva nárast cien energií. Vnímate to ako špeciálne riziko pre rómske komunity, ktoré žijú v ťažkých podmienkach?

Bol som práve dnes v jednej lokalite v Nitrianskom regióne. Starosta mi vravel, že sa ho už pýtali, ako sa ho dotkne situácia s plynom. Povedal, že nijako, pretože plyn nemajú. To je prípad aj množstva ďalších osád na Slovensku, ktoré nie sú napojené ani na elektrickú energiu. Vo všeobecnosti to bude ťažšie pre všetkých, ceny sa premietnu do rôznych tovarov a služieb.
 

Foto: Andrej Lojan