Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spravodlivosť Komentáre a názory
29. júl 2022

Koaličná kríza

Je ešte OĽaNO protikorupčné hnutie?

Najsilnejšia vládna strana prišla o ďalšieho poslanca. Podľa Juraju Krúpu sa OĽaNO odklonilo od nosnej agendy, vďaka ktorej vyhralo voľby.

Je ešte OĽaNO protikorupčné hnutie?

TASR

Predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť nebol radovým poslancom, ktorý by len poslušne stláčal gombíky a odhlasoval hocičo, čo vzišlo z rokovania koaličnej rady alebo Matovičovej/Hegerovej vlády.

Juraj Krúpa patril k najvýraznejším tváram klubu OĽaNO, ako bezpečnostný analytik rozumel agende vnútra aj obrany. Mal jasné, vyprofilované názory, ktoré dráždili Smer, fašistov aj „alternatívu“.

Hodnotovo bol klasickým liberálom, ale profiloval sa skôr ako odborník na vyššie zmienené témy. V kultúrno-etických sporoch nehnal veci na hranu, za kľúčovú totiž považoval protikorupčnú agendu OĽaNO.

Zlom v jeho uvažovaní – a lojalite voči vládnej koalícii – nastal až s hlasovaním o tzv. prorodinnom balíčku. Krúpa bol ako jediný poslanec OĽaNO proti – s argumentom, že zákon prešiel vďaka extrémistom.

Rácio nad emócie

Krúpa vo štvrtok oznámil, že odchádza z najsilnejšieho klubu. Podľa neho sa už OĽaNO nesústreďuje na protikorupčné témy, ale na boj proti liberálom. A koketuje s fašistami, keď pripúšťa menšinovú vládu s ich podporou.

Pre hnutie, ktoré založil Igor Matovič, je Krúpov odchod určite najväčšia strata v tomto volebnom období. OĽaNO neopúšťa žiadna sivá myška, ktorá by sa dostala na kandidátku len preto, že išlo náhodou okolo.

Krúpa na seba nestrhával pozornosť ani ideológiou, svoje hodnotové nastavenie spomenul až v súvislosti s odchodom z OĽaNO. Slúži mu tiež ku cti, že jeho odchod nesprevádzajú osobné útoky ani búchanie dverami.

Pre OĽaNO je to signál, že sa s ním bude dať rokovať o podpore konkrétnych zákonov. Krúpa nebude organickou súčasťou menšinovej vlády, ako racionálny človek však zrejme nebude blokovať dôležité zmeny.

Na barikádach

Okrem samotného odchodu však stojí za zmienku aj nosná téza, ktorou zdôvodnil svoj exit: gro agendy OĽaNO už nepredstavuje boj s korupciou. Podľa neho stratilo ťah na bránu v téme, s ktorou vyhralo voľby.

Symbolicky stojí hnutie stále na barikádach: jeho politici oslavujú na sociálnych sieťach každé jedno obvinenie/zatknutie prominenta Smeru alebo Hlasu. Nie je to síce profesionálne, ale dá sa to pochopiť.

Očista štátu od korupcie a organizovaného zločinu by totiž nenastala, ak by nemali vyšetrovatelia a prokurátori voľné ruky. Je pravda, že systém našich ľudí sa začal rúcať už po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

Kšefty s politickým krytím sa však nezastavili ani po 26. februári 2018. Svedčí o tom aj prípad bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, ktorý bral podľa kriminalistov úplatky až do jesene 2019.

Maslo na hlave

K masívnej vlne zatýkania tzv. našich ľudí prišlo až po voľbách 2020. Ak niekto tvrdí, že to bolo napriek víťazstvu OĽaNO, tak nepoctivo prepisuje dejiny. Stačí si spomenúť, ako vyzerala očista štátu za vlád Roberta Fica.

V tomto bode však môžeme s výpočtom pozitív skončiť. OĽaNO nesie hlavnú zodpovednosť za zvolenie Maroša Žilinku do funkcie generálneho prokurátora. Náznakov, že to nemusí vypáliť dobre, bolo viac než dosť.

Matovičovo hnutie zároveň spravilo veľmi málo pre to, aby mu zobralo možnosť zneužívať trestné konanie cez paragraf 363. Vznikla síce akási komisia, ktorá to mala vyriešiť, ale zjavne len ako marketingový trik.

Žilinka naďalej ohýba právo aj zdravý rozum, naposledy v kauze exministra financií Petra Kažimíra. OĽaNO sa nechalo pri paragrafe 363 zatlačiť do kúta Borisom Kollárom, hoci to samo označilo za vydieranie.

Pomohli Ficovi

Piati (!) poslanci OĽaNO dokonca hlasovali za návrh predsedu Smeru, aby mohol v parlamente vystúpiť Vladimír Pčolinský – bývalý riaditeľ tajnej služby, ktorý je podozrivý z prijatia úplatku od Zoroslava Kollára.

Inzercia

Dve poslankyne OĽaNO pre zmenu zamedzili tomu, aby o prípadnej väzbe Roberta Fica rozhodoval súd. Len pripomíname, že spolu s Robertom Kaliňákom sú stíhaní aj zo založenia zločineckej skupiny.

Vo vzduchu zároveň visí možnosť, že Žilinka ich môže zbaviť všetkých obvinení – cez paragraf 363. Nebola by to primárne zodpovednosť OĽaNO, ale tváriť sa nezúčastnene je prinajmenšom nemiestne.

Hnutie Igora Matoviča v protikorupčnej agende dovtedy ustupovalo Sme rodina, až sa mu situácia vymkla spod kontroly. Zachrániť ho môžu len právoplatné rozsudky súdov v kauzách typu Očistec a Súmrak.

Návrat ku koreňom

Tieto dva prípady totiž ilustrujú éru Smeru – ovládnutie štátu policajnou mafiou, ktorá pracovala na politickú objednávku. Politici OĽaNO sa môžu len modliť, aby rozhodli súdy skôr ako Žilinka alebo ľudia vo voľbách.

Bezpečnostnou poistkou proti zneužívaniu moci generálnym prokurátorom je aj Daniel Lipšic. Bývalý politik a advokát, ktorý sa stal napriek nepriaznivým okolnostiam a rozloženiu síl špeciálnym prokurátorom.

Nebyť odolnosti jeho podriadených, ktorí nepodľahli tlakom z rôznych strán, z protikorupčnej agendy OĽaNO by bol dnes už len zdrap papiera. Krúpa má pravdu, že hnutie sa (čiastočne) vychýlilo z hlavnej trajektórie.

Sedí aj to, že boj proti úplatkárstvu na najvyšších poschodiach štátu začína vizuálne prekrývať ideológia a kultúrne vojny. Ak chce OĽaNO atakovať aspoň polovicu volebného výsledku, musí sa vrátiť späť ku koreňom.

Čím chce byť OĽaNO

Otázne je, či na to ešte bude priestor, keďže budúcnosť vlády je veľmi neistá – a visí na šnúrkach bývalých poslancov ĽSNS. Pred ďalšími voľbami by však malo OĽaNO jasne deklarovať, akým hnutím chce byť.

Či sa bude znovu uchádzať o dôveru ľudí, pre ktorých je alfou a omegou potrestanie zločinov s politickým krytím. Alebo sa bude profilovať ako konzervatívna strana, ktorej agendou bude ochrana tzv. tradičných hodnôt.

V prvom prípade by to bolo zložitejšie, keďže ako vládne hnutie podalo OĽaNO v boji s korupciou a mafiou polovičný výkon. Jeho úspech by sa navyše odvíjal od vonkajších okolností, ktoré nevie ovplyvniť (súdy).

V druhom prípade by mohlo hnutie získať časť elektorátu KDH. Predstava, že dosiahne lepší výsledok ako v roku 2020, je však na míle vzdialená od reality. OĽaNO je dnes s odretými ušami stredne veľkou stranou.

Opozičné rebelstvo

Ktorou cestou sa nakoniec vydá, dnes zrejme s určitosťou nevie ani Matovič. Prvá je riskantnejšia, keďže dôvera je krehká vec: voliči nemusia uveriť, že OĽaNO to po čudných manévroch so Sme rodina myslí vážne.

Pri súhre priaznivých okolností – keď by skončili za mrežami politické aj bezpečnostné špičky bývalej vlády – by však z toho mohlo profitovať. Dokonca bez väčšej námahy, zariadilo by to jedno video spred Bonaparte.

Stačí si spomenúť, ako rezonovali zábery, natočené pred Počiatkovou vilou v Cannes. Bol to číry populizmus, bývalý minister financií si naďalej užíva honosný majetok. No politika je žiaľ často o prvej signálnej a emóciách.

Druhá možnosť je istejšia: OĽaNO ako konzervatívna strana by sa dostalo do parlamentu, no veľa vody by tam nenamútilo. Ale možno to tak má byť: opozičné rebelstvo je vždy pohodlnejšie ako zodpovednosť za celú krajinu.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.