Anketa Čakajú nás ťažké časy? Spôsobí nedávne rozhodnutie ECB prepad do recesie?

Ekonómovia v Európskej únii čoraz častejšie skloňujú pojem recesia a postupne skresávajú svoje predpovede o hospodárskom vývoji starého kontinentu. Vojna na Ukrajine, s ňou súvisiace sankcie a neistota týkajúca sa dodávok energií totiž úplne obrátili očakávania.

Nemeckí ekonómovia skresali svoje predpovede o polovicu a k podobným škrtom pristúpili aj analytici slovenskej Národnej banky. Kým na jar prognózovali rast slovenskej ekonomiky na úrovni 2,8 percenta, začiatkom leta to už bolo iba 1,4 percenta.

Minulý týždeň navyše Európska centrálna banka ohlásila zvýšenie úrokových sadzieb. Cieľom je skrotiť vysokú infláciu, vedľajším efektom tohto kroku však zvyčajne býva aj hospodársky útlm a riziko recesie tak dostáva čoraz ostrejšie kontúry.

Z technického hľadiska ekonomická recesia nastáva vtedy, keď je rast HDP dva štvrťroky po sebe nižší ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Nejde teda o úplný prepad hospodárstva, ale iba o spomalenie jeho aktivity.

Slovensko je vzhľadom na blízkosť k Ukrajine a veľmi vysokú energetickú závislosť od Ruska tomuto riziku vystavené ešte viac ako iné európske krajiny. Ekonómov sme sa preto pýtali, či rozhodnutie o zvýšení úrokových sadzieb definitívne skreše rast Slovenska, ale aj eurozóny.

Otázky:

1. V posledných mesiacoch sa čoraz častejšie hovorí o tom, že nad Európou visí hrozba recesie. Aký vplyv bude mať na ekonomický vývoj eurozóny nedávne rozhodnutie Európskej centrálnej banky o zvýšení úrokových sadzieb?

2. Čo to bude znamenať pre slovenskú ekonomiku? Skĺzneme do recesie aj my?

Martin Vlachynský, ekonóm a analytik INESS-u

1. Recesiu nie je možné zapnúť ani vypnúť stlačením tlačidla. Zvýšenie úrokových sadzieb je jedným z dielikov, ktoré prispievajú k utlmeniu hospodárskej aktivity. V súčasnej situácii je však dosť ďalších faktorov, od vojny na Ukrajine až po pretrvávajúcu lockdownovú politiku v Číne. Toto opatrenie Európskej centrálnej banky nie je zo zlomyseľnosti, ale v reakcii na prudkú infláciu. Pripomínam však, že reálny úrok (nominálny úrok mínus inflácia) ostáva v eurozóne hlboko záporný.

2. Riziko recesie považujem za vysoké. K tejto úvahe ma nevedie aktuálne zvýšenie sadzby, ale skôr ostatné vyššie spomínané faktory. Kľúčovým momentom bude energetické zvládnutie zimy. Nerobme však z „recesie“ magické slovíčko, je to len štatistický pojem. Či rastie ekonomika tempom -0,3 percenta alebo +0,3 percenta, nie je v krátkom období takmer žiaden rozdiel. Kľúčovejšie je, do akej miery kroky politikov ovplyvnia fungovanie ekonomiky. Bude sa znárodňovať? Budú sa regulovať ceny? Uvidíme ďalšie drastické „balíčkové“ prejedanie budúcnosti? Začnú sa rozpadať obchodné vzťahy so svetom? Toto sú oveľa dôležitejšie faktory, pokiaľ ide o zdravie ekonomiky, než štvrťročné údaje o zmene HDP.

Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne

1. Samotné zvýšenie sadzieb Európskou centrálnou bankou o 0,5 percentuálneho bodu nezvýšilo riziko recesie, práve naopak, má šancu spolu s ďalším zvyšovaním úrokov skorigovať inflačné očakávania a zmierniť tak dlhotrvajúcejší rast cien, ktorý by bol pre ekonomiky škodlivý. Čakáme, že Európska centrálna banka zvýši sadzby do konca budúceho roka smerom k 2 percentám, čo by mohlo pomôcť znížiť infláciu v eurozóne.

2. Slovensko môže medzikvartálne v druhom štvrťroku 2022 poklesnúť, keďže problémy v dodávateľských reťazcoch a nižšie vývozy sa skombinujú s obmedzenou kúpyschopnosťou obyvateľstva pre vysokú infláciu. Čakáme však, že tento pokles bude krátkotrvajúci a v medziročnom porovnaní si ekonomika podrží rast. V priemere čakáme rast ekonomiky v tomto roku o dve percentá a v budúcom o tri percentá.

Ľubomír Koršňák, ekonomický analytik UniCredit banky

1. V poslednom období sa objavuje čoraz viac indícií, ktoré naznačujú, že globálna ekonomika i ekonomika eurozóny by mohli skĺznuť do recesie, v lepšom prípade by sa ich rast mohol výrazne spomaliť až zastaviť. Poukazujú na to klesajúce ceny viacerých neenergetických komodít či prudko klesajúca nálada v ekonomike, na ktorú poukazujú takmer všetky relevantné soft indikátory merajúce sentiment.

K zhoršeniu výhliadok bezpochyby prispeli rekordne vysoké ceny, ktoré samy osebe prinášajú pomerne významný reštrikčný impulz do ekonomiky. Rozhodnutie zvyšovať úrokové sadzby, to jest sprísňovať menové podmienky, ide v tomto zmysle rovnakým smerom – inými slovami, takisto by malo pribrzdiť ekonomický rast a viesť k želanému spomaleniu inflácie.

Krátka jemná recesia by pritom nemusela byť nevyhnutne neželaným scenárom, ktorý by zásadnejšie vyrušoval centrálnych bankárov, a to najmä v prípade, ak by viedla k normalizácii v globálnych dodávateľských reťazcoch a stabilnému zmierneniu inflačných tlakov a, naopak, neviedla by k citeľnému zhoršeniu na trhu práce či stability verejných financií.

Reakcia ekonomiky na rozhodnutie centrálnej banky zvýšiť či znížiť úrokové sadzby nie je okamžitá, v dôsledku zotrvačnosti v ekonomike sa na jej číslach prejaví až postupne s oneskorením niekoľkých mesiacov. Aj z tohto dôvodu je dôležité, aby rozhodnutia centrálnych bánk boli anticipatívne a nie reaktívne. Prekvapivé rozhodnutie Európskej centrálnej banky zvýšiť sadzby v júli až o 50 bázických bodov namiesto pôvodne očakávaných 25 bodov je možné v tomto kontexte vnímať aj tak, že Európska centrálna banka sa snaží využiť rýchlo sa zatvárajúce okno na normalizáciu menových podmienok.

Ak sa naplnia hrozby výrazného spomalenia, respektíve recesie, ktoré by sa začali premietať aj do inflácie, na prelome rokov už na ďalšie sprísňovanie menových podmienok veľa priestoru pravdepodobne neostane. Nateraz preto nepredpokladáme, že by základná úroková sadzba eurozóny mala presiahnuť dve percentá. Aj v prípade centrálnych bánk okolitých krajín očakávame, že v priebehu budúceho roka postupne ukončia cyklus sprísňovania a začnú nový cyklus uvoľňovania menových podmienok, hoci úrokové sadzby tu pravdepodobne stále ostanú výrazne nad úrovňou eurozóny.

2. Slovensko je malá otvorená ekonomika. Kondícia ekonomík našich najvýznamnejších obchodných partnerov sa preto takmer okamžite prelieva aj do kondície slovenskej ekonomiky. Prípadná recesia u našich obchodných partnerov, teda najmä v eurozóne, najskôr povedie k recesii aj na Slovensku. Pozitívnym impulzom pre ekonomiku z pohľadu domáceho dopytu by mohli byť vyššie verejné investície, keď práve v budúcom roku sa bude Slovensko snažiť dočerpať významnú časť zdrojov z rozpočtovacieho obdobia 2014 – 2021. Tento impulz by negatívne efekty z externého prostredia mohol aspoň čiastočne tlmiť. Na druhej strane riziko nevyčerpania celého balíka eurofondov je tentoraz pomerne významné a pozitívny efekt plynúci z ich dočerpávania tak môže byť i výrazne nižší, ako sa vo všeobecnosti očakáva.

Dôležitý pre slovenskú ekonomiku bude i vývoj v automobilovom priemysle. Ten momentálne zápasí skôr s problémami na strane nedostatočnej ponuky (úzke hrdlá). Recesiou vyvolané spomalenie dopytu a simultánna normalizácia globálnych dodávateľských vzťahov by teda nevyhnutne nemuseli viesť k ďalšiemu masívnemu poklesu jeho produkcie. Navyše Slovensko v budúcom roku čaká ďalšie rozšírenie výrobných kapacít. Pri pomerne veľkom objeme odloženého/nerealizovaného dopytu po nových autách z posledného 2,5 roka a vzhľadom na cyklus obnovy vozidlového parku by pritom ani v prípade recesie nemuselo byť zníženie dopytu po nových autách na domácom európskom trhu kritické, hoci úroveň predajov bude za rokmi predchádzajúcimi pandémiu najskôr stále výrazne zaostávať.

Tibor Lörincz, ekonomický analytik Tatra banky

1. Podľa prognózy kolegov z Raiffeisen Research zatiaľ recesiu v eurozóne nepredpovedáme, ale ani by nás neprekvapila. V druhom polroku očakávame len veľmi slabý ekonomický rast, ktorý sa môže preklopiť aj do poklesu.

Zároveň však treba podotknúť, že recesia je síce nežiaduca, nie je to však katastrofa (kým takmer každá katastrofa je aj ekonomickou recesiou). Eurozóna zažila recesiu aj v roku 2012 a myslím si, že na rozdiel od veľkých prepadov v rokoch 2009 a 2020 si na ňu väčšina ľudí ani nespomenie.

2. Pri slovenskej ekonomike predpokladáme vyšší rast ako v eurozóne, riziko recesie je teda nižšie. V prognóze nepredpokladáme odstavenie dodávok ruského plynu, ak by k nemu došlo, riziko recesie sa ako na Slovensku, tak v eurozóne výrazne zvyšuje.