Osobnosti alebo vtáky Budú nové eurobankovky reprezentovať celú EÚ alebo len pár krajín?

Bez väčšieho ohlasu ostala správa Európskej centrálnej banky z konca januára o tom, že Rada guvernérov Európskej centrálnej banky vybrala dve témy budúcich eurobankoviek aj s príslušnými motívmi. Ide o témy Európska kultúra a Rieky a vtáky.

Ide o ďalší krok v snahe ECB vydať novú sériu eurobankoviek po tom, čo v lete roku 2023 vyhlásila anketu so siedmimi témami.

O tejto ankete sme v Postoji informovali a je potrebné zopakovať, že na vydanie novej série eurobankoviek nie je žiaden dôvod. Súčasná séria bankoviek zvaná Európa bola totiž skompletizovaná iba v roku 2019, keď boli do obehu pustené nové sto- a dvestoeurovky.

Inklúzia, rovnosť či otvorenosť na bankovkách?Vydanie nových eurobankoviek je zbytočné, ibaže by slúžilo na šírenie ideológie

Jakub Lipták

Vo svete je pritom bežné, že nové série bankoviek sa vydávajú približne raz za dvadsať rokov. To znamená, že na novú sériu eurobankoviek nie je dôvod prinajmenšom do roku 2039.

Kedy bude nová séria hotová a pustená do obehu, nie je známe, no takmer isto to bude aspoň o desať rokov skôr, ako je potrebné.

Ide o zbytočné plytvanie verejnými zdrojmi a nútenie ľudí zvykať si na nové platidlá len preto, že sa niekto tak rozhodol. Dosiaľ nebol uvedený ani jediný relevantný dôvod okrem floskúl typu: „V rámci prirodzeného procesu vývoja po 20 rokoch od zavedenia prvých eurových bankoviek nastal čas prehodnotiť ich vzhľad.“

Je smutné, že ECB v prospech tejto zmeny argumentuje nepravdivým tvrdením o dvadsiatich rokoch. Je pravda, že prvé eurobankovky boli do obehu pustené v roku 2002, no to sa týka prvej série, ktorej bankovky sa už v obehu vyskytujú len vzácne. 

Nevšimla si ECB, že medzi rokmi 2013 a 2019 bola vydaná druhá séria?

V každom prípade, dnes už poznáme výsledky ankety z roka 2023 a rozhodnutie o nových motívoch. V ankete jednoznačne vyhrala téma Vtáky: slobodné, odolné a inšpiratívne s podielom 34 percent, na druhom mieste sa umiestnila Európska kultúra s podielom 23 percent a na treťom Rieky: voda života v Európe s podielom 16 percent. 

Vtáčia téma zvíťazila až v šestnástich z dvadsiatich krajín eurozóny.

Je to zároveň téma, o ktorej sme písali ako o najlepšej, respektíve najmenej zlej. Podaktoré témy v ankete totiž v sebe skrývali ideologické riziká a pri témach ako príroda nie je veľmi čo pokaziť. Upozornili sme však aj na to, že téma týkajúca sa riek nebude reprezentovať všetky krajiny EÚ, respektíve eurozóny, keďže na Malte sa žiadna rieka nenachádza.

Európska centrálna banka sa rozhodla prvé tri témy v ankete skombinovať do dvoch. Má byť vyhlásené výberové konanie na grafický návrh bankoviek a Rada guvernérov z nich spraví užší výber. Potom sa má uskutočniť prieskum preferencií verejnosti a napokon Rada guvernérov rozhodne.

Šesť osobností

Ako prvú tému v poradí ECB prezentuje tému Európska kultúra, podľa ktorej by sa na lícnej strane bankoviek mali nachádzať rôzne osobnosti a na rubovej kultúrne aktivity či ustanovizne, ako pouliční umelci, škola, knižnica a podobne.

Na lícnej strane bankoviek by sa mali objaviť tieto osobnosti: Maria Callasová, Ludwig van Beethoven, Marie Curie-Skłodowska, Miguel de Cervantes, Leonardo da Vinci a Bertha von Suttnerová.

Hneď sa ukazuje prvý problém s nápadom zobraziť na eurobankovkách spoločných pre dvadsať krajín eurozóny osobnosti, keďže nominálnych hodnôt bankoviek je iba šesť. 

Callasová bola Grékyňa, Beethoven Nemec, Curie-Skłodowska rodená Poľka, ale naturalizovaná Francúzka, Cervantes bol Španiel, da Vinci Talian a von Suttnerová Rakúšanka, hoci sčasti českého pôvodu.

Ak by sme to vyhodnotili tak, že reprezentovaných je sedem krajín, zvyšných trinásť krajín eurozóny, respektíve dvadsať krajín Európskej únie svojho reprezentanta na bankovkách mať nebude.

Do očí bije aj príklon v prospech „starej Európy“, kde krajiny bývalého východného bloku majú tak nanajvýš tú Curie-Skłodowsku, ak ju teda považujeme za reprezentantku Poľska. 

Tento výber osobností pôsobí tak, akoby krajiny, ktoré do EÚ vstúpili od roku 2004, boli iba do počtu.

Áno, dá sa argumentovať, že mnohé z nich (ešte) neprijali euro, ale šesť z nich tak už urobilo, zrejme sa onedlho pridá aj siedma (Bulharsko) a tie ostatné sú zaviazané euro prijať v budúcnosti.

Okrem toho, proti tomuto výberu osobností hovorí ešte jeden argument, a to, že tri z nich sú už na eurových platidlách vyobrazené: Curie-Skłodowsku od roku 2024 znázorňujú francúzske päťdesiatcentovky, Cervantesa všetky tri španielske „žlté“ nominály a von Suttnerovú zobrazuje rakúska dvojeurovka. Nepriamo je znázornený aj da Vinci prostredníctvom svojho diela Vitruviánsky muž na talianskych jednoeurovkách.

Francúzske feministické faux pasVyrazili milióny mincí s potratárkou Simone Veilovou. Museli ich však zničiť

Jakub Lipták

Vtáky a vodné scenérie

Ako druhú tému ECB oznámila Rieky a vtáky, podľa ktorej by sa na lícnych stranách platidiel mali zobrazovať rôzne vodné scenérie a vtáky a na rubových stranách zasa sídelné budovy európskych inštitúcií. Tých je síce sedem, ale Európska rada a Rada Európskej únie sídlia v rovnakej budove, takže to vychádza akurát na šesť.

Na lícnej strane by sa teda mali objaviť murárik, rybárik, včelárik, bocian, šabliarka a sula. Čo sa týka riek, nešlo by tak celkom iba o rieky, keďže na dvestoeurovke by malo byť pobrežie mora, čo so sulou ako morským vtákom ladí.

V mnohých z európskych krajín sa objavuje všetkých šesť vtáčích druhov, v podaktorých menej, ale v každej krajine sa vyskytuje aspoň pár z nich. Napríklad u nás ako vo vnútrozemskej krajine sú prítomné všetky vybrané vtáky okrem suly.

Dá sa pochopiteľne namietať, že zobrazenie vtákov ako neutrálneho motívu na bankovkách je neosobné, alibistické alebo že to pripomína krajiny tretieho sveta. Ale nájsť iný ako prírodný motív, ktorý je spoločný pre veľa rôznorodých krajín, je tvrdý oriešok.

Súčasné bankovky s architektonickými slohmi to spĺňajú, a preto stále platí, že najlepším riešením by bolo ich ponechať.

No pokiaľ ich už musíme meniť, tak nech to je niečo, čo nebude u obyvateľov niektorých krajín vzbudzovať pocit, že sú občanmi druhej kategórie. Nech je to niečo príjemné a spájajúce!

Ak to navyše môže ľuďom nielen priblížiť európske inštitúcie, ale aj prehĺbiť vzťah k prírode, vychádza to ako celkom dobrá voľba.