Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
21. júl 2022

Najväčšie rodičovské tabu

Jedno z detí mám radšej ako ostatné. Priznáte si to?

Máloktorý rodič si to prizná, ale vedci tvrdia, že ich výskumy to potvrdzujú. Drvivá väčšina rodičov má medzi deťmi svojho obľúbenca.

Jedno z detí mám radšej ako ostatné. Priznáte si to?

Ilustračné foto: Pixabay.com

Dôvodov, prečo sa tak ťažko rozpráva o tom, že rodičia nepociťujú k svojim deťom rovnako silnú lásku, je mnoho. Podľa vedcov majú výčitky svedomia, hanbia sa to priznať, cítia, že uprednostňovanie jedného zo svojich detí nie je správne.

Tridsaťdvaročná mama dvojročného chlapca a takmer päťročného dievčatka hovorí pre Postoj o svojich pocitoch. Jej podmienkou bolo pre veľmi citlivú tému zachovanie úplnej anonymity.

„K svojmu synovi mám skutočne bližšie ako k dcérke,“ priznáva. „To však neznamená, že svoje staršie dieťa nemilujem,“ zároveň uisťuje jedným dychom. Pri rozprávaní sa jej ťažko hľadali slová. Ale ako tvrdí, hneď od narodenia svojho druhorodeného pociťovala voči nemu podstatne nežnejšie city ako voči dcérke.

Myslí si, že to bolo spôsobené aj okolnosťami pôrodu oboch detí. Jej prvý pôrod bol veľmi náročný a po mnohých hodinách nakoniec museli lekári pristúpiť k cisárskemu rezu, kým ona bola v plnej anestézii. Svoje dieťa videla prvýkrát až niekoľko hodín po jeho narodení.

Po stresujúcom pôrode sa ťažko vyrovnávala s novou rolou matky. „Nemala som priamo popôrodnú depresiu, ale bola som veľmi nervózna, plačlivá, chronicky unavená a nervózne bolo aj moje dieťa,“ dodáva. K tomu sa pridali problémy s dojčením, čo tiež ťažko spracovávala.

Nemala som bonding ani som nedojčila

„Keď čakáte dieťa, načítate si o tom všetko. Zistíte, aký dôležitý je bonding (kontakt koža na kožu) ihneď po narodení dieťaťa, aké je dôležité dojčenie nielen pre zdravie dieťaťa, ale aj pre vytvorenie si krásneho vzťahu s dieťaťom. A zrazu je realita úplne iná, nič z toho nezažijete a vnímate to ako obrovské zlyhanie,“ hovorí o začiatkoch svojho materstva.

Manžel jej s dcérkou veľmi pomáhal a vytvoril si s ňou krásny vzťah. „Tak je to doteraz. Vidím, že aj dcérku to viac ťahá k otcovi a trávi s ním veľa času,“ dodáva.

Okolnosti pri narodení synčeka boli úplne iné. „Bolo to presne také, aké to malo byť. Pôrod bol bez komplikácií, ihneď po synčekovom narodení sme boli spolu, podarilo sa mi ho od začiatku aj dojčiť.“ Tvrdí, že aj vďaka tomu si dokázala vybudovať k synovi podstatne silnejšiu väzbu ako k dcérke.

Z jej rozprávania bolo cítiť, že má výčitky, že pri dcére nedokáže cítiť také silné puto ako pri synovi. Verí však, že bude dobrou matkou pre obe deti a jej dcérka to nikdy nepocíti. „Bude to len moja vnútorná záležitosť a nebudem robiť medzi deťmi rozdiely,“ dodáva.

Ilustračné foto: Pixabay.com

Aj keď sa mnohí rodičia dušujú, že rozdiely medzi deťmi nerobia, americká psychologička Barbara Howardová z Johns Hopkins University upozorňuje, že je to nemožné. Pretože práve uprednostňovanie jedného z detí zo strany rodičov je jeden z hlavných dôvodov súrodeneckej rivality.

Tento motív žiarlivosti a boja o väčší diel rodičovskej lásky nachádzame nielen v klasickej literatúre či v rozprávkach, ale aj v jednom z najstarších biblických príbehov.

Až tri štvrtiny rodičov uprednostňujú jedno z detí

Aj výskumy potvrdzujú, že či už to rodičia skrývajú, alebo nie, väčšina z nich vníma jedno zo svojich detí ako najobľúbenejšie. Asi najznámejšia je štúdia vedcov pod vedením profesorky Katherine Congerovej z University of California, ktorej výsledky boli zverejnené v roku 2006 vo vedeckom časopise Journal of Family Psychology

Na výskume sa zúčastnilo 384 rodín s rovnakými charakteristikami. Išlo o úplné rodiny s prítomnými oboma rodičmi a s dvoma deťmi, medzi ktorými bol vekový rozdiel štyri roky. Až 70 percent otcov a 74 percent matiek, ktorí sa na tomto výskume zúčastnili, sa priznalo, že majú jedno z detí radšej. Aj ďalšie výskumy realizované v krajinách západného sveta priniesli podobné výsledky.

Odborníci predpokladajú, že tieto čísla môžu byť ešte vyššie, pretože rodičia považujú skutočnosť, že jedno z detí majú radšej ako ostatné, za prísne strážené rodinné tajomstvo.

Aj keď sa vo všeobecnosti predpokladá, že najobľúbenejšie dieťa je to prvorodené, výsledky ďalšieho výskumu na túto tému, ktorý sa konal v britských rodinách, prekvapili. 

Až 62 percent rodičov, ktorí majú dve deti, sa priklonilo k mladšiemu dieťaťu. Štyridsaťtri percent rodičov s tromi a viac deťmi dalo opäť prednosť poslednému v poradí, tretina rodičov si vybrala prostredné dieťa a len 19 percent označilo za svoje najobľúbenejšie dieťa to najstaršie.

Klinická psychologička v nemocnici Mount Sinai v New Yorku Vijayeti Sinhová vysvetľuje, že zvýhodňovanie najmladšieho dieťaťa často súvisí so sociálnymi a emocionálnymi zručnosťami rodičov. Na prvom dieťati sa rodičia učia, ale keď získajú viac praxe vo výchove detí, majú lepšiu predstavu o tom, ako chcú formovať svojho potomka.

Inzercia

Zároveň upozorňuje, že poradie narodenia dieťaťa nie vždy ovplyvní to, či bude u rodičov obľúbenejšie alebo nie. „Rodičia majú tendenciu uprednostňovať dieťa, ktoré sa im najviac podobá, ktoré im pripomína ich samých alebo predstavuje to, čo považujú za úspech svojho rodičovstva,“ tvrdí.

Podľa britského výskumu rodičia skôr inklinujú k mladším deťom. Foto: Pixabay.com

Je preto podľa nej len logickým vyústením, že sa týmto dieťaťom stáva mladšie dieťa, keďže ho už vychováva rodič, ktorý je po skúsenostiach so starším dieťaťom sebavedomejší a zručnejší vo výchove.

Mnohí rodičia cítia vinu a majú výčitky svedomia, keď pociťujú k jednému z detí silnejšie puto. Majú obavy, že sa nie vždy ustriehnu a prejavenie väčšej náklonnosti jednému z nich môže mať vplyv na pocit vlastnej hodnoty u druhého dieťaťa alebo ďalších detí. Táto obava pritom vôbec nie je neopodstatnená.

„Deti vyrastajúce v rodinách, v ktorých nadobudnú pocit, že sa s nimi nenakladá spravodlivo, môžu prežívať hlboké pocity menejcennosti,“ upozorňuje psychologička Vijayeti Sinhová. Podľa nej sa toto dieťa bude cítiť ako čierna ovca rodiny, môže mať pocit, že je nemilované, že mu chýbajú špeciálne vlastnosti, ktoré sú potrebné na to, aby ho jeho rodičia milovali.

Profesor z Brigham Young University Alex Jensen vo svojej práci skúmal, aký vplyv mal na deti v tínedžerskom veku fakt, že rodič niektorého zo súrodencov uprednostňoval. Kým v rodinách, v ktorých neboli silné rodinné väzby medzi jej členmi, mali menej obľúbené deti dvakrát väčšiu pravdepodobnosť, že prepadnú alkoholu a drogám, tak v rodinách s kvalitnými vzťahmi táto skutočnosť nemala takmer žiadny vplyv.

Všetko teda stojí a padá na rodičoch a na tom, či dokážu vo svojej rodine vytvoriť hlboké a zdravé vzťahy so svojimi deťmi.

Docentka detskej psychiatrie a pediatrie Jessica Griffinová z University Of Massachusetts Medical School rodičov ubezpečuje, že je úplne v poriadku, že rodičia majú svojho obľúbenca, a nemali by sa cítiť vinní, ak sú si s jedným dieťaťom bližší ako s ostatnými. V medziľudských vzťahoch je to totiž úplne prirodzené.

Ak sú vzťahy v rodine pevné, všetko je v poriadku

Deti vyrastajúce v zdravých rodinách vo väčšine prípadov ani nezistia, že rodičia uprednostňujú ich súrodenca. V jednej z jej štúdií skúmajúcich súrodenecké vzťahy v rodinách, v ktorých rodičia uviedli, že majú obľúbené dieťa, až štyria z piatich tvrdili, že rodičia uprednostňujú jeho súrodenca. Podľa Griffinovej je veľmi nepravdepodobné, že tak je to aj v realite.

Tieto závery môžu mať podľa Griffinovej dve vysvetlenia. Buď sú rodičia skutočne dokonalí v maskovaní svojich preferencií, alebo jednoducho nedokážeme správne odhadnúť, ktorý z našich súrodencov je skutočne to najobľúbenejšie dieťa.

„Deti môžu predpokladať, že favoritom v rodine je prvorodený alebo dieťa, ktoré podáva skvelé výkony v škole alebo v iných oblastiach, že je to dieťa, ktoré rodičom robí najmenšie starosti. Kým v skutočnosti môže mať rodič na uprednostňovanie tie najrôznejšie motívy – napríklad uprednostňuje dieťa, ktoré sa borí s najväčšími problémami, alebo dieťa, ktoré je mu najviac podobné,“ vysvetľuje docentka.

Americká klinická psychologička Ellen Weber Libbyová, ktorá tejto téme venovala značnú časť svojej práce a je autorkou knihy The Favourite Child (Obľúbené dieťa), dala pre The Wall Street Journal dohromady niekoľko rád pre rodičov, aby to u nich fungovalo aj v prípade, že jedno z detí preferujú viac.

Jej hlavná rada znie – neporovnávajte. Rodičia by sa mali vyvarovať viet typu: Prečo nemôžeš byť ako tvoj brat? Mali by sa postarať aj o to, aby sa s každým dieťaťom zaobchádzalo rovnako. „Napríklad ak víkendy trávite na futbalových zápasoch svojho syna, nájdite si cez týždeň čas na záujmy svojej dcéry.“

Rodičia by tiež mali počúvať sťažnosti svojich detí. „Keď sa deti sťažujú, že niektoré z nich uprednostňujete, počúvajte ich. Buďte otvorení tomu, čo hovoria, a odolajte nutkaniu brániť sa alebo to popierať,“ dodáva Libbyová.

Psychológovia sú presvedčení, že by sa z tejto témy nemalo robiť tabu, a rodičov ubezpečujú, že je úplne v poriadku a normálne, keď majú svojho obľúbenca, a nemusia sa za to cítiť vinní.

Ak budú dostatočne empatickí, všímaví a spravia všetko pre to, aby zabezpečili svojim deťom rovnaký diel lásky, pocitu istoty a bezpečia, keď sa z ich vonkajších prejavov nebude dať vyčítať, či niektoré z detí uprednostňujú, deti si žiadnu traumu z detstva neodnesú.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.