Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
10. júl 2022

Dovolenka na Marse

Prázdniny nie sú obyčajným voľným časom, ale je to čas posvätený

Nemôže existovať stvorenie bez odpočinku, rovnako ako nemôže existovať odpočinok bez stvorenia.

Prázdniny nie sú obyčajným voľným časom, ale je to čas posvätený

Foto: Openverse/A Perfect Heart

„Na Mars prišli prví ľudia zo Zeme. Prišli, pretože sa báli aj nebáli, pretože boli šťastní aj nešťastní. Každý mal pre príchod na Mars svoje vlastné dôvody. Pre niekoho to boli zlé manželky, ktoré bolo treba opustiť, pre iných nevďačné zamestnania, pre ďalších nehostinné mestá. Prichádzali na Mars, aby niečo našli alebo aby niečo zanechali, niečo získali, niečo vykopali alebo aby niečo pochovali či niečo raz a navždy nechali na pokoji. Prišli s malými alebo veľkými snami či dokonca bez snov.“

Takto sa začína poviedka Raya Bradburyho zo zbierky Marťanské kroniky z roku 1954, v ktorej si autor románu Fahrenheit 451 predstavoval Mars ako novú Zem.

Aj my prichádzame na prázdniny ako kolonisti, ktorých opisuje Bradbury, plní očakávaní.

Ale ako autor odhaľuje už od prvých riadkov, Mars nie je nič iné než jedna veľká ilúzia, pretože každý si so sebou berie k moru alebo na hory, k jazeru alebo na vidiek to, čo je.

Nestačí nám nájsť exotickú scenériu, dokonca ani Mars by nám isto nestačil, aby sme mohli ísť naozaj „na prázdniny“.

Boh pracuje šesť dní, ale zavŕšenie stvorenia je dňom odpočinku. Zdieľať

A teda ak sa v prvom rade tajomstvo odpočinku neskrýva vo výnimočných miestach, tak kde potom?

Vždy ma zaujalo, že na rozdiel od kozmogónií iných náboženstiev je v židovskej kozmogónii odpočinok súčasťou stvorenia.

Boh pracuje šesť dní, ale zavŕšenie stvorenia je dňom odpočinku.

Odpočinok tu nie je priestorom sladkého ničnerobenia, ale priestorom prežívania radosti z toho, čo sa urobilo, „vzťahovej radosti“: so sebou samým (Boh je spokojný s tým, čo urobil, a urobil to preto, aby komunikoval svoje šťastie), s vecami (Boh sa teší z ich krásy a slobody) a s ľuďmi (Boh kráča večer s človekom, svojím synom, uprostred tejto „Božej dobroty“).

Nemôže existovať stvorenie bez odpočinku, rovnako ako nemôže existovať odpočinok bez stvorenia, čiže obe skutočnosti sú od seba navzájom závislé. Preto sa mi nepáči moderný protiklad medzi prácou a voľným časom, pretože implicitne považuje prácu za otroctvo: človek pracuje, aby získal slobodu.

Aj v antickom svete berie práca na seba prevažne pesimistické črty. V gréčtine sa práca v skutočnosti nazýva ponos, námaha a bremeno, čiže ako tá druhá nevyhnutná strana práce ako činnosti (gr. ergon), ktorá premieňa veci. Aj naše talianske slovo práca (lavoro) pochádza z latinského slova labor, ktoré znamená taktiež bremeno a námahu.

Vskutku, latiníci nazývajú pracovné nasadenie negotium, čo je jednoduchá negácia (neg-) slova otium (činorodý odpočinok, voľný čas). Po španielsky sa práca nazýva trabajo, po francúzsky travail, čo sa čiastočne zachovalo v našom slove travaglio (pôrod).

Prázdniny teda nie sú len obyčajným voľným časom, ale časom, ktorý má byť posvätený. Zdieľať

Človek sa preto vždy usiloval eliminovať prácu alebo aspoň námahu s ňou spojenú.

V biblickej tradícii je to trochu inak: v Bohu sú totiž tvorenie a odpočívanie dve stránky tej istej činnosti.

V hebrejčine sloveso odpočívať (z ktorého pochádza slovo šabat, odpočinok, a z toho slova pochádza pravdepodobne aj náš výraz na označenie soboty) znie podobne ako výraz používaný na označenie týždňa: dni práce nachádzajú svoj zmysel v dni odpočinku, čo predstavuje istý kruhový pohyb, ktorý je potvrdený aj samotným jazykom.

Stopu takého poňatia voľných dní nájdeme v anglickom termíne holiday, ktorý označuje prázdniny antickým spôsobom.

Tento termín totiž označuje svätý (holy) deň (day), pretože ten je vyhradený náboženskému sviatku, a v priebehu dejín začal označovať jednoducho obdobie prázdnin.

V anglickom slove holiday je možné zachytiť to echo príbehu z knihy Genezis: „Siedmeho dňa Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal, a v siedmy deň si Boh odpočinul od všetkého, čo utvoril. Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ten deň Boh prestal vykonávať celé svoje stvoriteľské dielo, ktoré utvoril.“

Prázdniny (holidays) teda nie sú len obyčajným voľným časom, ale časom, ktorý má byť posvätený. Ale načo?

V židovskej kultúre toto biblické rozprávanie zakladá posvätný deň odpočinku – sobotu, ktorú v kresťanskej tradícii nahradila nedeľa, deň Kristovho zmŕtvychvstania.

Odpočinok, o ktorom sa hovorí v knihe Genezis, sa v evanjeliu stáva vzkriesením, teda víťazstvom nad smrťou.

Kristovo vzkriesenie je Božím odpočinkom (či sa kresťania vari nemodlia za zomrelých „Odpočinok večný…“ a neoznačujú týmto termínom smrť?). Skrátka, práca je tu preto, aby sme odpočívali, a odpočívame preto, aby sme raz povstali k novému životu.

Tak ako zem, aj my sme povolaní tvoriť, aby sme mohli odpočívať, a odpočívať, aby sme mohli tvoriť. Zdieľať

Ale ako sa to robí? My sme stvorení práve touto rovnováhou spočívajúcou v tvorení a odpočívaní: ak nič nerobíme, tak upadáme do zúfalstva života bez zmyslu, ak iba pracujeme, tak končíme úplne vyčerpaní alebo vyhorení.

Medzi zúfalstvom a vyčerpaním je plodná cesta týždenného rytmu: tvorba – odpočinok.

Inzercia

Vskutku, ako kritérium na posudzovanie ľudí Kristus používa jedno pravidlo, ktoré mám rád: „Po ich ovocí ich spoznáte.“

Ak okolo človeka prekvitá život, ktorý svojím ovocím sýti druhých, tak potom je v ich živote prítomná ozajstná „činnosť“, pretože rešpektuje čas práce a čas odpočinku.

Vskutku, hovorí sa, že pôda tiež potrebuje „odpočívať“, aby sa zregenerovala jej životodarná sila, inak sa pole časom vyčerpá.

V zemi, z ktorej sme stvorení (Adam vskutku znamená „stvorený zo zeme“), je hlboko zapísaný tento rytmus tvorenia, ktorý sa napĺňa v odpočinku a z odpočinku uvádza do pohybu nové tvorenie.

Tak ako zem, aj my sme povolaní tvoriť, aby sme mohli odpočívať, a odpočívať, aby sme mohli tvoriť. To sa však môže stať len vtedy, keď sú tvorivosť a odpočinok orientované na vzťah: z lásky a pre lásku.

Prácou odpočíva ten, nech sa pri nej akokoľvek unaví, kto pracuje z lásky k tomu, čo robí, a z lásky k ľuďom, pre ktorých to robí a ktorí z toho potom majú aj úžitok.

Po odučení nejakej hodiny síce vychádzam z triedy unavený, ale oddýchnutý, pretože som robil to, čo ma baví, a robil som to pre ľudí, ktorých mám rád, a s ľuďmi, ktorých mám rád: energia sa nerozptyľuje, ale sa regeneruje, neexistuje tu žiadna entropia, ale znovu-zrodenie.

Niečo podobné zažívam aj vtedy, keď dokončím s osviežujúcou únavou kapitolu, na ktorej som pracoval celé hodiny, pretože viem, že tie slová boli milované a že ony potom túto lásku odovzdajú ďalej: nie je to vyčerpanie, ale re-kreácia.

Kľúčom k tomu, aby práca bola odpočinkom a odpočinok prácou, je láska, ktorá nie je len emocionálnym vzplanutím, ale zaujatím postoja voči veciam a ľuďom. Zdieľať

Len ak sa práca rodí a rozvíja vzťahovým spôsobom (láskyplný vzťah k sebe samému, veciam a ľuďom), môže sa stať odpočinkom, ak sa namiesto toho práca žije a chápe čisto individualisticky, teda len ako povinnosť alebo sebapotvrdenie, nevyhnutne nás potom vyčerpáva: môže poskytnúť určité uspokojenie, ale nie slobodu a odpočinok.

Preto považujem prázdniny za zavŕšenie pravidelného cyklu podobného tomu každoročnému cyklu na poliach, ktorý sa v skutočnosti opakuje v ľudskom čase každý týždeň (šesť dní práce a jeden deň odpočinku).

Ale aj odpočinok, ktorý má byť skutočným odpočinkom, a nie nejakým výkonom (stihnúť urobiť toho čo najviac) alebo nudou (nerobiť nič), neznamená len jednoducho „prestať pracovať“ či „efektívne oddychovať“, ale „ponoriť sa do vzťahu“: z lásky a pre lásku.

Buď sú prázdniny na to, aby sme pestovali vzťahy, alebo si vôbec neodpočinieme.

V skutočnosti práve počas prázdnin a dovoleniek „dlhé vystavenie sa“ sebe samým a ľuďom, s ktorými prežívame život, vynesie na povrch všetko, o čo sme sa počas roka nestarali v sebe a okolo seba: preto sa môže stať, že počas prázdnin upadáme do depresie alebo sa viac hádame, pretože všetko nevypovedané alebo neurobené konečne vypláva na povrch.

Napriek tomu, že to môže byť veľmi vyčerpávajúce, predstavuje to jedinečnú príležitosť na to, aby sme sa znovuzrodili, tak ako sa to deje pri práci: odpočinok je pre prácu rovnako nevyhnutný ako práca pre odpočinok. Odpočívať neznamená nič nerobiť, ale tešiť sa z vykonanej práce a krásy stvorenia, pestovať vzťahy.

Skrátka, kľúčom k tomu, aby práca bola odpočinkom a odpočinok prácou, je láska, ktorá nie je len emocionálnym vzplanutím, ale zaujatím postoja voči veciam a ľuďom: len ak skutočne pracujem z lásky a pre lásku, potom nachádzam odpočinok v činnosti, a len ak odpočívam s tými, ktorých milujem, potom sa odpočinok stáva skutočnou re-kreáciou (znovu-stvorením).

Želám vám, aby ste aj vy pracovali odpočívajúc a odpočívali pracujúc, ako to robí Boh a polia, nebo a zem. Zdieľať

Toto leto si želám odpočívať tým, že budem hľadieť v tichu na more, športovať s priateľmi, písať novú knihu, variť pre niekoho, prechádzať sa po horách s tými, ktorých mám rád, čítať spoločne nejakú knihu nahlas alebo sa prechádzať pri mori, alebo si dám aperitív na pláži s rodinou a konečne budem riešiť potlačené témy alebo liečiť zanedbané rany, tancovať a modliť sa...

To, na čo si najviac pamätám z predošlých posvätných dní (holy-days), je čas, ktorý sa stal posvätným práve vďaka vzťahom, nie vďaka tomu, že sa človek staral len o svoje veci. Preto vám želám, aby ste aj vy pracovali odpočívajúc a odpočívali pracujúc, ako to robí Boh a polia, nebo a zem, z ktorých sme sa stali aj my jednou kompozíciou vyrážajúcou dych.

V Bradburyho príbehu je osadníkov na Marse spočiatku veľmi málo, pretože väčšina ľudí sa bojí samoty, ale potom ich počet exponenciálne narastá, podobne ako na plážach a v horských údoliach, kam sme chodievali hľadať samotu: človek je predsa stvorený pre vzťahy. Preto nie je potrebné ísť na Mars, aby sme sa mohli vrátiť k láske k sebe samým a k Zemi, ale naopak, je potrebné zostať v sebe samom a na Zemi v ten siedmy deň, v ktorom sa Boh teší z toho, čo stvoril: tak sa aj my môžeme a máme tešiť z toho, čo on stvoril, a aj z toho, čo sa nám podarilo za ten týždeň vytvoriť.

A keď už hovoríme o vzťahoch: ďakujem všetkým, ktorí čítajú moje články a píšu mi. S úžasom prijímam toľko vďaky za to, čo sa snažím robiť so slovami. Teraz je čas, aby si aj moja pôda oddýchla a priniesla novú úrodu. Uvidíme sa opäť v septembri. Príjemný odpočinok!

 

Počas prázdnin budeme preto uverejňovať jednak články, ktoré sme pre vás už raz preložili a publikovali, a jednak vám prinesieme niečo zo starších článkov z autorovej prvej rubriky Letti da rifare, kde sa nachádzajú hodnotné články, ktoré sme pre vás, milí čitatelia, nestihli preložiť.

 

 

 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.