Odišla legenda amerického konštitucionalizmu

Prvý: Scalia bol silným hlasom konzervativizmu naprieč americkým konštitucionalizmom, ktorý sa nebál (dokonca niektorí jeho kolegovia tvrdia, že sa v tom vyžíval) oponovať celej, ak ju tak smiem nazvať, liberálnej loby. Jeho otázky boli vždy ostré ako britva, išli až do kosti. Brilantná myseľ, veľmi jasná logická štruktúra chápania textu. Originalista, ktorý v prípade, že raz niečo bolo, resp. nebolo napísané v Ústave Spojených štátov, bol ochotný bojovať proti celému svetu, a to dokonca s ľahkým úsmevom na tvári a obľúbeným bonmotom „Čo iné môžem povedať?“.

Taký bol Scalia: napriek hlbokému nesúhlasu s jeho názormi požíval veľký rešpekt. Jeho stanoviská patria do kategórie „must read“ pre každého, kto to myslí s ústavným právom aspoň trochu vážne.Zdieľať

Pamätám si na situáciu, keď Najvyšší súd vyhlásil rozhodnutie vo veci Obergefell v. Hodges (same sex marriage) a sedeli sme s kolegyňou na pive. Potešila sa, ale s úsmevom dodala: „Už sa teším na Scaliovo odlišné stanovisko.“ A taký bol Scalia, napriek hlbokému nesúhlasu s jeho názormi požíval veľký rešpekt. Jeho texty a stanoviská patria do kategórie „must read“ pre každého, kto to myslí s ústavným právom aspoň trochu vážne. Bol to Scalia, ktorý volal po autentickom chápaní slobody, zastával racionálny a limitujúci výklad 14. dodatku americkej ústavy. Stále vysvetľoval, že niektoré problémy, a to bez ohľadu na jeho súhlas alebo nesúhlas, nemožno vyriešiť spoza sudcovskej lavice. Naopak, riešenie patrí ľudu a súd mu nemôže a nesmie brániť v možnosti „predebatovať“ a „prehrýzť“ sa ťažkými témami. Podobne to robil v prípade potratov, náboženskej slobody a diskriminácie...

Druhý: Prezident Obama už stihol vyhlásiť, že si splní svoju ústavnú povinnosť a navrhne kandidáta na uprázdnené miesto na Najvyššom súde. Scalia bol konzervatívny hlas, s ktorým sa dalo naisto počítať pri témach, ktoré polarizovali spoločnosť (manželstvo, potrat, trest smrti a pod.). Dokonca často bol schopný presvedčiť tzv. „swinging voters“ na stranu konzervatívcov. Dnes, keď je takmer isté, že Obama na súd nominuje liberálneho demokrata, súd prestane byť „poslednou inštanciou ochrany textu ústavy“, ako to povedal môj americký priateľ na margo Scaliovej smrti. Samozrejme, je otázne ako sa k celej veci postaví Kongres, ktorý je stále baštou republikánov. Tak či onak, je ťažké predpokladať, že sa na súd dostane „nový“ Scalia. Práve naopak.

Európsky právny diskurz, či si to prizná, alebo nie, stále jedným okom sleduje Ameriku. Bez ľudí ako Scalia bude ten pohľad menej a menej príjemný.Zdieľať

Tretí: Je to skôr akýsi doplnkový kolorit, ale Amerika sa mení. Nie, Scaliova smrť toho nie je dôkazom, bola taká prirodzená, ako je smrť každého človeka. No impulz, ktorý kvôli nej preletel pravou stranou (politického) spektra, je jasným dôkazom toho, že konzervativizmus (aspoň ten právny) je v kŕči. Legendy ako Scalia odchádzajú, mnohé ďalšie sú vytláčané na okraj spoločnosti. Slobodne hovoriť o konzervatívnych témach dokonca i na akademickej pôde v Štátoch sa už veľmi nenosí. Čo bolo v minulosti absolútne prirodzené, je dnes skôr ostrovom pozitívnej deviácie. Ľudia, ako napr. Robert P. George, John M. Finnis a ďalší, zostávajú osamotení bez nasledovníkov, ktorých hlas by bol v diskusii rešpektovaný, a navyše dnes prišli o silnú autoritu v talári, ktorú ľudia museli počúvať, aj keď nechceli. A hlavne – európsky právny diskurz, či si to prizná alebo nie, stále jedným okom sleduje Ameriku. V citlivej problematike ľudských práv o to výraznejšie. Bez ľudí ako Scalia bude ten pohľad menej a menej príjemný.

R.I.P. Justice Scalia.

Juraj Šeliga
Autor je absolventom John Jay Institute vo Philadelphii, USA a Kolégia Antona Neuwirtha v Ivanke pri Dunaji.