Prípad Američana súdeného za vojnové zločiny Stalo by sa niečo podobné v Rusku?

„Väčšina ľudí nemá ani predstavu o tom, ako v skutočnosti vyzerá vojna. Väčšina z nás ani netuší, že niekedy treba nepriateľov eliminovať, zneškodniť či obkľúčiť a jednoducho vyhladovať. Niekomu, kto to vidí v médiách, no nikdy to nezažil, to môže pripadať zvláštne.“ (The Line, 2021)

Keď sa po ukončení vojny v Iraku pred pár rokmi spustil súdny proces s americkým veliteľom Edwardom Gallagherom, Amerika zamrzla. Bolo to prvýkrát v histórii špeciálnych jednotiek Navy SEALS, keď sa tím vojakov postavil proti vlastnému veliteľovi a obvinil ho z páchania vojnových zločinov v Iraku.

Ruská agresia na Ukrajine otvára v ostatnom čase otázku morálnych mantinelov v čase ozbrojeného konfliktu i to, ako obe bojujúce strany pristupujú k riešeniu vlastných zlyhaní. Pri hľadaní odpovedí nám môže pomôcť aj autentický dokument The Line (Hranica, 2021) o prípade amerického veliteľa.

Dokument ponúka vzácny pohľad do „hmly vojny“, do ľudského zmýšľania v priestore ozbrojeného konfliktu, ktorý si my ostatní nedokážeme ani predstaviť, a mapuje stret dvoch kultúr: jedna z nich si žiada lojálnosť a mlčanie a tá druhá zodpovednosť. Ale postupne.

Sme tí najlepší

Dej dokumentu sa rozbieha postupne, začína sa vo výcvikových centrách Navy SEALS, medzi mužmi, ktorí sa v náročných podmienkach výcviku neraz reálne topia a pod enormným tlakom sa jeden za druhým vzdávajú sna o členstve v špeciálnych silách Námorníctva USA.

Z približne 300 adeptov napokon prešli špeciálnym výcvikom len šiesti.

Muži z Tímu 7 vedeli, že sú najlepší. Americké špeciálne jednotky sú cenné ľudské zdroje a nasadzujú sa na tie najnebezpečnejšie úlohy. Keď ich navyše pridelili skúsenému veliteľovi Edwardovi Gallagherovi, mužovi s neuveriteľnou kondíciou a medailami z predošlých nasadení, chalani vedeli, že ich pošlú na miesto, kde sa sústredilo to najhoršie, čo svet za posledné dekády videl: do irackého Mosulu, kolísky Islamského štátu.

Foto: Archív E. Gallaghera

Mimo limitov

„Viem, že to znie čudne, no my sme sa na vojnu tešili,“ rozpráva jeden z nich, snajper Dille, ktorý v dokumente opisuje prvé dni v Iraku, kde na severe krajiny bok po boku miestnej armády začali Američania svoju misiu.

Boli na to trénovaní, do vojny chceli ísť a slúžiť pod Gallagherom bola pre nich česť.Zdieľať

Chalani boli podľa očakávaní dobrí, výborní a pri Iračanoch, ktorí ich pred ostrým bojom šetrili, sa trochu nudili. A tak sa odpojili a šli si svoje. Eddie ich tlačil za ich limity, občas aj za limity misie a oni sa nebránili. Boli na to trénovaní, do vojny chceli ísť a slúžiť pod Gallagherom bola pre nich česť.

Keď si na dvoch vysokých budovách uprostred mesta vytvorili hniezda pre sniperov, začala sa palebná hitparáda. Členovia ISIS padali jeden za druhým, boli to desiatky, stovky mužov, ktorí pred paľbou ustupovali hlbšie a hlbšie do centra mesta. Z brutálneho nepriateľa sa tak pod tlakom koaličných vojsk a leteckej podpory stávala vystrašená korisť.

No niečo sa začalo meniť. Na záberoch kamery v dokumente vidíme čoraz menej obrazov eliminácie nepriateľa a čoraz viac nervozity a vnútorného pnutia vnútri amerického tímu. A to napätie rástlo.

Čítajte tiež

Bývalý výsadkár Aj keď to pripúšťa málokto, vo vojne môžeš robiť takmer všetko

Iva Mrvová

„Vlastnú agresivitu viem ovládať, nikdy som ju nepoužil voči najbližším, aj keď tá myšlienka ti napadne,“ hovorí pre Postoj bývalý vojak.

Mám zabíjanie príliš rád

Veliteľ Eddie Gallagher trávil stále viac času osamote, na streche budovy, odkiaľ pozoroval mosulské okolie. Chalani si všimli, že poriadne neje ani nespí, svoj spánkový deficit riešil tramadolom, podpornou látkou, ktorá ho nabudila, a on sa opäť pobral na strechu. A potom to prišlo.

Gallagher vystrelil na mladú ženu, ktorá v Mosule prechádzala cez chodník.

Členovia jednotky to chceli nahlásiť veleniu. Nik ich však neučil, čo robiť, ak vojnové zločiny pácha priamo velenie.Zdieľať

Chalani si najprv mysleli, že ide o omyl. To len ISIS strieľal „vlastných“. Vedeli, že teroristom sa nebridí využívať civilistov ako živé štíty. No Gallagher zrazu zadržal dych, zamieril a vystrelil znova. Starý muž, ktorý prechádzal cez cestu, si v kŕči chytil krvácajúce brucho.

Patrí tento muž k ISIS? Je ich informátorom? Spozoroval Gallagher niečo, čo ostatní nevedeli? Keď sa však podobné situácie začali opakovať, členovia jednotky to chceli nahlásiť veleniu, no nik ich neučil, čo robiť, ak vojnové zločiny pácha priamo velenie. A tak šiel Gallagher ďalej.

Je to jeho vojna, jeho prostredie, v ktorom je dobrý. Je to skúsený vojak, mieri presne a presne vie, kam sa má počas prestrelky s nepriateľom presunúť. Americký veliteľ vyzerá, že nemá strach, vlastne to miestami vyzerá, že si vojnu užíva.

Následne dej vyvrcholí scénou, ktorá Gallaghera neskôr dobehne a vyústi až do súdneho procesu, ktorý bude sledovať celá Amerika.

Foto: Archív E. Gallaghera

Mám 17 a som ISIS

Ležal na zemi pred nimi a nemal viac ako 18 rokov. Hranaté lícne kosti lemovali mladú tvár bez fúzov, hoci patril k ISIS. Bolo zjavné, že ide iba o chlapca. Jednu nohu mal krvavú, zvláštne skrčenú pozdĺž tela a ťažko dýchal. Zranili ho pri prestrelke a previezli na americkú základňu.

Vojaci hľadeli jeden na druhého a v mysli mali to isté. Chcú ho zabiť? Áno, zrejme všetci. Zdieľať

Američania stáli nad ním a hľadeli na mladú tvár. Bolo to vlastne po prvýkrát, čo sa ocitli v osobnom kontakte s jedným z tých, ktorých prišli eliminovať, zabiť, ten priestor vyčistiť, vytrhnúť Islamský štát aj s koreňom, aby už nič podobné nikdy nevyrástlo.

Jeden z jeho členov im práve pomaly umieral pred očami.

To ticho bolo zjavné, vojaci hľadeli jeden na druhého a v mysli mali to isté. Či ho chcú zabiť? Áno, zrejme všetci. Nato tam sú, je to ich misia, ISIS by neváhal ani minútu a každého z nich by okamžite popravil na kamerový záznam.

No tento tu je chlapec, leží im pri nohách a šklbe sa v akomsi delíriu. Bolo im jasné, že ho treba ošetriť a vydať irackej armáde. Taký je postup, také sú štandardy a oni predsa kvôli vojne nebudú meniť vlastnú morálku.

Kým sa stihli o mladého postarať, Gallagher si kľakol k chlapcovi a bodol ho nožom rovno do krku.

Nastalo ticho. Ako keď udrie blesk, obraz zabliká a človek tuší, že je prúser, že keď znova otvorí oči, zbadá pohromu. Kým si stihli naplno uvedomiť, čo sa práve stalo, ich veliteľ poslal svojmu kamarátovi do USA správu: „Dostal som ho svojím loveckým nožom.“

Ku krátkej správe pripojil aj fotku mŕtveho chlapca, ktorého držal za vlasy.

Foto: Archív E. Gallaghera

Naspäť domov

Bola to jedna z najúspešnejších misií amerických špeciálnych jednotiek Navy SEALS vôbec. Mosul bol v troskách, no nad mestom už znova viala iracká zástava a miestni si po rokoch násilia konečne vydýchli. Teroristickú skupinu z územia vytlačili a ISIS tak prišiel o svoju najsilnejšiu pevnosť.

Tie slová sa v armáde nahlas nehovoria. Majú totiž silu, ktorá so sebou môže strhnúť všetkých.Zdieľať

Tím 7 sa mal z Iraku vrátiť ako skupina národných hrdinov. Namiesto toho sa domov vracali muži, ktorí potrebovali čas na to, aby si v tichu zozbierali vlastné myšlienky a priznali si, že sa stali svedkami vojnových zločinov.

Tie slová sa v armáde nahlas nehovoria. Majú totiž silu, ktorá so sebou nakoniec môže strhnúť všetkých. A toto bol presne ten moment.

Prípad Eddieho Gallaghera mohol poškodiť meno všetkých Američanov. Napriek tomu sa členovia jednotky rozhodli, že svojho veliteľa nahlásia. Bez ohľadu na to, akú to bude mať dohru.

The Line (2021, Apple TV+)

Rozhodnutie

Z ich výpovedí pre NCIS (niečo ako FBI námorníctva) sa postupne skladá mozaika toho, čo sa na misii dialo, a Gallagher skončí vo väzbe.

Zatiaľ čo jeho manželka robí videá a fundraising na súdnu obhajobu s tričkami „Free Eddie“, prípad naberá na mediálnej pozornosti. Na sociálnych sieťach sa objavuje hashtag #eddiegallagher a veliteľovo meno sa stále častejšie objavuje aj v bežných konverzáciách.

Za Gallaghera sa stavajú najlepší právnici a opakujú jedno: „Robil predsa len to, čo mal.“ Zabíjal ISIS.Zdieľať

Netrvá dlho a medializovaný prípad si všimne aj prezident Donald Trump, ktorý podľa očakávania svoje sympatie k veteránovi brániacemu vlasť neskrýva. Po Trumpovej intervencii sa Gallagher dostáva na slobodu. A začína sa súdny proces.

Kým sa na lavici svedkov striedajú chalani z čaty a opisujú, čo sa v teréne dialo, napätie graduje. Gallagherovi hrozí za vraždu chlapca doživotie. Stavajú sa však za neho najlepší právnici z prezidentskej kancelárie a opakujú, že „robil predsa len to, čo mal“. Zabíjal ISIS.

Prípadom žije celá Amerika a tu končíme, lebo diskusia, ktorá v súdnej sieni a médiách nasleduje, je cenná. Ide o vzácny vhľad do „hmly vojny“, do ľudského zmýšľania v prostredí ozbrojeného konfliktu, kam sa bežne nedostaneme, hoci jeho následky majú vplyv na celú našu spoločnosť.

Na civilizačný rámec, do ktorého sa hlásime a v ktorom chceme žiť.

Stret

Štvordielny dokument The Line je veľkolepou a v istom zmysle drásajúcou reflexiou vlastného konania Američanov. Na jednej strane stojí mantra Edwarda Gallaghera, ktorý opakuje, že „sa musíte stať monštrom, aby ste dokázali zabiť monštrá“. Na druhej strane stojí túžba po morálnych hodnotách, ktoré sa neopúšťajú ani v prostredí chaosu a vyhroteného násilia.

Ako povedal člen jednotky Dille, keď na súde sedel oproti obvinenému Gallagherovi: „Chceme sa držať vyššieho morálneho štandardu, pretože môžeme.“

V čase vojny na Ukrajine dnes časť ľudí porovnáva fungovanie Američanov v Iraku s agresiou Rusov voči nášmu susedovi. K tomu už len posledná poznámka: a teraz si predstavme, že by sa podobný súdny proces odohral po vojne v Rusku.