Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Pozerať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zapnúť upozornenia

Advokát Kubina o aktivite prokuratúry

Ak by chceli zastrašovať dôležitých svedkov, vyzeralo by to podobne (video+text)

Rozhovor o snahách krajskej prokuratúry trestne stíhať kľúčových svedkov v kauze Pčolinský i o tom, prečo zastupuje Jaroslava Haščáka.

V prebiehajúcom boji o spravodlivosť a právny štát sa v týchto dňoch odohrala ďalšia epizóda. Bratislavská krajská prokuratúra žiadala väzobné stíhanie Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu, ktorí sú obvinení z krivého obvinenia a krivej výpovede vo veci exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského.

Sudkyňa Iveta Halvoňová z Okresného súdu Bratislava III návrhu na väzbu nevyhovela a dokonca sa vyjadrila, že trestné stíhanie tejto dvojice je nedôvodné.

Ste právnym zástupcom Borisa Beňu. Po rozhodnutí sudkyne Halvoňovej ste sa nechali počuť, že krajská prokuratúra by mala prestať „s nedôvodným trestným stíhaním nevinných ľudí, lebo sa im na súdoch zjavne nedarí“. Konanie prokuratúry ste označili za šikanovanie.

Najskôr si však tento príbeh zrekapitulujme. O čo vlastne ide?

V stručnosti ide o to, že Boris Beňa a Ľudovít Makó vypovedali proti exšéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému a advokátovi Zoroslavovi Kollárovi.

Toto trestné konanie je doteraz neukončené. Podľa medializovaných informácií je vo fáze záverečného preštudovania spisu a následne bude podaná obžaloba alebo sa to ukončí inak. Makó a Beňa v tomto konaní vypovedali ako svedkovia, ich výpovede sú zaznamenané a čakajú na ich vyhodnotenie.

Vyhodnotenie prináleží v prvom rade prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry potom, ako dostane od vyšetrovateľa spis s návrhom na podanie obžaloby alebo iné ukončenie veci. Ak by došlo k podaniu obžaloby, tak v konečnom dôsledku posúdenie prináleží Špecializovanému trestnému súdu.

Čo sa však deje v prípade, ktorý vznikol minulý víkend?

Krajská prokuratúra v Bratislave sa rozhodla stíhať Makóa a Beňu za to, že krivo vypovedali a krivo obvinili pánov Pčolinského a Kollára, pričom pravdivosť týchto výpovedí ešte žiaden zo spomenutých orgánov nevyhodnotil.

Do prípadu Pčolinský však už pred dlhším časom vstúpila generálna prokuratúra, celú vec nejakým spôsobom vyhodnotila a na základe paragrafu 363 prepustila Vladimíra Pčolinského na slobodu.

Áno. Nechcem teraz špekulovať nad motiváciou generálnej prokuratúry, ale zákonnosť tam veľmi nevidím. Prípad však meritórne neukončili, len ho procesne vrátili na začiatok s tým, že sa má konať znova. A aj sa konalo.

Podstata celej kauzy spočíva v tom, že Ľudovít Makó údajne prevzal 40-tisíc eur od podnikateľa a konkurzného právnika Zoroslava Kollára. Peniaze vraj odovzdal bývalému námestníkovi SIS Borisovi Beňovi a ten si údajne úplatok rozdelil na polovicu so šéfom SIS Vladimírom Pčolinským s tým, že tajná služba prestala Zoroslava Kollára sledovať.

Prípad sa začal vyšetrovať, Beňa a Makó svedčili. Tesne pred podaním na súd však zasiahla generálna prokuratúra, ktorá konštatovala procesné pochybenia, ale za slabú považovala aj dôkaznú situáciu…

Konštatovali, že medzi výpoveďami sú rozpory a preto im nemožno veriť...

… potom sa v niečom zdá byť logické, že sa nájde prokurátor, ktorý povie, že keď aj generálna prokuratúra posúdila výpovede svedkov takýmto spôsobom, je namieste obviniť Makóa a Beňu z krivej výpovede.

Áno, ale to sa dá urobiť v dvoch prípadoch. Po prvé vtedy, keď sa výpoveď vyhodnotí ako nepravdivá v konaní, v ktorom odznela, teda v trestnej veci proti Pčolinskému a Kollárovi. Ak by sa dokonca dokázalo, že výpovede boli nepravdivé s úmyslom niekomu poškodiť, je namieste trestne stíhať ľudí, ktorí krivo vypovedali.

Krivá výpoveď je úmyselné hovorenie nepravdy s cieľom dosiahnuť nedôvodné trestné stíhanie nejakej osoby. To je diametrálne iné než výpoveď, ktorá len nestačila na odsúdenie, pretože sa ukázali rozpory a pochybnosti.

Taký prípad, v ktorom by bol niekto odsúdený za krivú výpoveď ešte predtým, ako by nepravdivosť danej výpovede vyhodnotil súd či orgán činný v trestnom konaní, pred ktorým bola daná výpoveď urobená, sa nikdy nestal.

Ako právnikovi by mi bolo blbé, až trápne robiť veci, s ktorými ma na súde vždy pošlú preč, a to sa tu veľakrát stalo. Zdieľať

Naozaj to platí?

Jediný podobný prípad sa týka sudcu Juraja Kapinaja, ktorý schválil dohodu o vine a treste za jeden víkend v superrýchlom konaní na základe obvinenia tímu policajnej inšpekcie voči Csabovi Dömötörovi.

Neskôr sa ukázalo, že Dömötör ani nevedel, k čomu sa priznal. Toto nemôžeme brať ako precedens. Naopak, existuje veľa precedensov, ktoré ukazujú, že stíhaniu za krivé obvinenie a krivú výpoveď musí predchádzať meritórne ukončené konanie, v ktorom daná výpoveď odznela.

Zákon však nezakazuje postup, ktorý použila krajská prokuratúra.

Zákon to nezakazuje, a to z dôvodu, ktorý konštatovala aj sudkyňa Halvoňová v rozhodnutí, ktorým prepustila Beňu a Makóa na slobodu. Keby existoval priamy dôkaz, napríklad legálne získaná nahrávka, na ktorej sa dvaja ľudia dohodujú, že idú niekoho „natrieť“ a nepravdivo proti nemu vypovedať, vtedy by bolo možné použiť tento postup. Práve pre takéto prípady je zákon napísaný takto.

Aké argumenty použila krajská prokuratúra?

Prvý argument znel tak, že medzi výpoveďami Makóa a Beňu sú rozpory, čo má dokazovať, že klamú a že sa koordinovali. Rozpory vo výpovediach sa však s koordináciou vylučujú.

To, že vo výpovediach sú rozpory, neznamená, že niektorý zo svedkov klame. V každom trestnom spise sú dôkazy v prospech aj v neprospech obvineného. Keď sa to dostane na súd, ten sa s dôkazmi oboznámi, vypočuje svedkov a rozhodne.

Ak by však aj niekto bol oslobodený pre nedostatok dôkazov alebo kvôli zásade, že v prípade pochybností sa rozhoduje v prospech obvineného, neznamená to, že človek, ktorý proti nemu vypovedal a poskytol usvedčujúce dôkazy, klame.

Ako znel druhý argument prokuratúry?

Prokuratúra tvrdila, že v dôsledku výpovedí pána Beňu a Makóa vznikla Vladimírovi Pčolinskému obzvlášť závažná ujma, ktorá spočíva v jeho nezákonnom väzobnom stíhaní.

Toto je celé komplet vymyslené. Vzatie do väzby v tomto prípade nebolo vyhodnotené ako nezákonné ani pri použití paragrafu 363.

Na základe výpovedí pána Beňu a Makóa bolo začaté trestné stíhanie a Vladimírovi Pčolinskému bolo vznesené obvinenie. Vzatie do väzby však s výpoveďami nijako nesúvisí, je to vecou prokurátora, či nájde dôvody na väzbu. Súd potom rozhodne, či obvineného do väzby vezme.

Inzercia

V tomto prípade súd Pčolinského do väzby zobral a aj Najvyšší súd viackrát konštatoval, že bol do väzby vzatý dôvodne a zákonne.

Ako tento argument súvisí s krivou výpoveďou?

Nijako, potrebovali to tam mať preto, aby mali skutok nadkvalifikovaný z prečinu na zločin a aby Beňu s Makóom ľahšie dostali do väzby. Aspoň tak si to predstavovali.

V prípade Pčolinský boli rozhodnutia o vzatí do väzby zákonné. Nikdy ani neboli zrušené ako nezákonné. Stále platia, sú právoplatné. Pčolinský bol prepustený generálnym prokurátorom známym rozhodnutím na základe paragrafu 363. Týmto rozhodnutím sa skončil výkon väzobných rozhodnutí, ale sú stále právoplatné a požívajú prezumpciu zákonnosti.

Aby som to premostil, v prípade elitných vyšetrovateľov NAKA, ktorí boli vzatí do väzby a neskôr prepustení, alebo aj v prípade Jaroslava Haščáka rozhodol o nezákonnosti väzby súd. Pri pánovi Pčolinskom sa nikdy nič také nestalo.

Aké ďalšie argumenty použila prokuratúra?

Druhá polovica argumentov boli dôkazy z produkcie SIS. Nemôžem tu byť konkrétnejší, pretože tieto informácie sú súčasťou utajovanej prílohy.

Z obsahu týchto dôkazov však jednoznačne vyplýva, že išlo o účelovo vytvárané alibi pre niekoho na to, aby mohol spochybniť trestné stíhanie.

Na základe čoho si trúfate konštatovať takú vážnu skutočnosť?

Niečo z toho spomínala pri svojom rozhodnutí aj sudkyňa Halvoňová. Nesedia dátumy. Svedkovia z prostredia SIS, ktorí tam vypovedajú, nie sú priami svedkovia a nijako nespochybňujú výpovede Beňu a Makóa. Sú tam také nezrovnalosti, ktoré nás oprávňujú tvrdiť, že to bolo účelové vytváranie alibi.

Vždy tvrdím, že na informácie z produkcie tajných služieb musíme pozerať veľmi opatrne. Spravodajské služby majú zo zákona kompetencie, vybavenie aj schopnosti na to, aby vedeli vytvárať rôzne krytia, alternatívne reality.

Keď však tajná služba využije svoje prostriedky na to, aby v konkrétnej veci poskytli alibi konkrétnemu človeku, navyše pomerne nepodarené alibi, tak to je problém.

Ak sú argumenty prokuratúry z vášho pohľadu také slabé, čo v konečnom dôsledku usudzuje aj sudkyňa, ktorá spochybnila celé trestné stíhanie dvojice Makó – Beňa, ako si vysvetľujete motiváciu prokuratúry vzniesť obvinenie a žiadať väzbu?

Nejde pritom o prvý podobný prípad, pamätáme si na obvinenie elitných vyšetrovateľov NAKA prokurátorom Jurajom Chylom, ich vzatie do väzby sudcom Kapinajom a následné rozhodnutie krajského súdu, ktorý nevidel ani dôvod na trestné stíhanie.

Žiadny právny dôvod na takéto konanie prokuratúry nenachádzam. Ako právnikovi by mi bolo blbé, až trápne robiť veci, s ktorými ma na súde vždy pošlú preč, a to sa tu veľakrát stalo.

To, čo teraz poviem, je môj hodnotiaci úsudok, názor, ktorý vznikol na základe toho, čo som osobne zažil.

Ak by chceli zachraňovať konkrétnu osobu pred trestným stíhaním, pred súdnym konaním alebo ak by chceli zastrašovať dôležitých svedkov a šikanovať ich, tak by to vyzeralo veľmi podobne.

Neviem, prečo to robia, lebo by som čakal, že z kauzy vyšetrovateľov NAKA sa poučia a do rovnakého blata opäť nevstúpia. Keď som však videl, na čom je postavené toto obvinenie, povedal som si, že sa fakt nepoučili.

Moja prvá reakcia bola, že to je len ďalšia epizóda seriálu, ktorú tu vidíme už takmer rok a naposledy sme ju videli pri vyšetrovateľoch NAKA, a presne rovnako to aj dopadne.

Ak by Krajská prokuratúra v Bratislave naozaj chcela pomôcť konkrétnemu človeku, aby nebol trestne stíhaný a odsúdený, alebo ak chcú zastrašiť kľúčových svedkov či vyšetrovateľov, tak to znamená, že veľmi dôležitý orgán štátnej moci je na opačnej strane boja za spravodlivosť.

Znamenalo by to, že robia presný opak toho, čo je v ich opise práce, že sú na strane zločinu. To by bolo potom, čím Slovensko prešlo v ostatných rokoch, absolútne tragické konštatovanie.

Je. Preto to nekonštatujem a všemocne sa tomu bránim. Len tvrdím, že ak by to malo byť také žalostné, ako ste to opísali, tak by to vyzeralo veľmi podobne.

Neexistujú v našom štáte mechanizmy, ktoré by konanie jednotlivých prokurátorov kontrolovali a dávali na pravú mieru?

Samozrejme, že sú. Dôležité však je, v čích rukách sú koncentrované. Poviem jeden príklad za všetky. Vo veci väzobného stíhania vyšetrovateľov NAKA sme dali niekoľko trestných oznámení na konanie skutkov, ktoré sa reálne stali zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Všetky oznámenie však zatiaľ skončili v koši.

Je to nastavené tak, že ak by sa spomínaní prokurátori dopustili trestnej činnosti a nebola by to zločinecká skupina alebo korupčná trestná činnosť, tak to vyšetruje a stíha stále tá istá prokuratúra, ktorá je podriadená generálnej prokuratúre.

Generálna prokuratúra však funguje takým spôsobom, že bez ohľadu na tlačové konferencie generálnej prokuratúry neverím, že tieto veci, či už v kauze vyšetrovateľov NAKA, alebo táto ďalšia epizóda, sa nedejú bez vedomia a súhlasu generálnej prokuratúry.

Som presvedčený, že si to nemôžu dovoliť robiť bez vedomia a požehnania od nadriadených. Tak to funguje, je to hierarchický systém ako armáda.

Ako je možné, že sa zdá, že konkrétni prokurátori si dokážu „nastaviť“ systém tak, aby ich prípad dostal sudca, ktorého si želajú?
Prekvapilo advokáta Kubinu to, ako rozhodla sudkyňa Iveta Halvoňová?
A prečo sa rozhodol Peter Kubina zastupovať Slavomíra Haščáka, ktorý od štátu žiada ospravedlnenie a milióny eur?

Odpovede na tieto otázky nájdete vo videu Postoj TV.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.