Ako funguje Kommersant Mediálny pragmatizmus na ruský spôsob

Doteraz boli v centre pozornosti najmä nezávislé ruské médiá. Ale jedno po druhom zatvárali svoj krám. Samozrejme, nie dobrovoľne. Najprv Dožď, potom Echo Moskvy a napokon aj Novaja gazeta.

Neustál to ani projekt investičného ruského podnikateľa Vinokurova a jeho manželky Dožď, ani Echo Moskvy, ktoré patrilo do portfólia Gazpromu, a ani Novaja gazeta, ktorú kedysi pri vzniku podporil Michail Gorbačov a potom patrila väčšinovo samotným redaktorom.

O konci nezávislých médií rozhodol cenzúrny úrad Roskomnadzor, hoci koniec napokon prišiel buď rozhodnutím majiteľov neprevádzkovať naďalej takýto rizikový podnik, alebo odporom redakcie fungovať v ťažkých podmienkach.

Posledná odolávala Novaja gazeta, ktorá hľadala rôzne spôsoby, ako prežiť. Jej redaktori prejavili veľa odolnosti, húževnatosti, ale aj ochoty ku kompromisu.

S takýmto renomé je ťažké robiť kompromisy či písať tak, aby to vyzeralo neškodne.Zdieľať

Prijali nariadenie používať iba termín „špeciálna vojenská operácia“, pod hrozbou pokút zmazali zo svojich webových stránok obsah, v ktorom sa hovorilo o vojne, invázii či napadnutí. Dokonca redakcia urobila medzi svojimi podporovateľmi prieskum, v ktorom chcela zistiť, či má pokračovať v práci aj pod vojenskou cenzúrou. Až 93,9 percenta hlasujúcich prosilo redakciu, aby pokračovala v práci, že tieto noviny potrebujú a rezignácia by bola víťazstvom Kremľa.

Odkazy čitateľov napovedali, že budú vedieť čítať aj medzi riadkami. Teda že pochopia, keď sa budú niektoré veci hovoriť nepriamo. No to sa redaktorom Novej gazety nedarilo, sú to silné osobnosti zvyknuté robiť náročnú investigatívnu či objavné reportáže. Často išli na hranu a traja jej novinári boli zabití pre svoju prácu. Šéfredaktor Dmitrij Muratov je zas držiteľom Nobelovej ceny za mier.

S takýmto renomé je ťažké robiť kompromisy či písať tak, aby to vyzeralo neškodne, ale skúsený čitateľ by si pravdu našiel.

Napokon Novaja gazeta radšej skončila, zrejme bol pre redaktorov tlak represívnych orgánov neúnosný. Reálne im hrozilo, že ich zavrú a odsúdia na dlhé roky väzenia.

Dovolím si odhadnúť, že redaktori Novej gazety sa uchytia aj v prípade, že emigrujú. O ich skúsenosti, kontakty a talent môže byť záujem aj vo svetových médiách či na univerzitách.

V celkom inej situácii je Kommersant. Ruský denník patriaci do mediálneho domu, ktorý bol na začiatku spojený s oligarchom Borisom Berezovským, sa prezentuje ako jeden z najstarších v Rusku a ako prvé súkromné médium v krajine po roku 1990. Sám seba Kommersant prezentuje ako „jednu z najrešpektovanejších a najvplyvnejších mediálnych štruktúr v krajine. Naše základné princípy – operatívnosť, dôveryhodnosť, objektívnosť“. Slovo nezávislosť v tomto kontexte nemá význam.

No hodilo by sa dodať ešte pragmatickosť. Tá Kommersant asi najlepšie vystihuje. To znamená schopnosť prispôsobiť sa a fungovať tak, aby biznis nebol poškodený. Napokon vedúce postavy Kommersantu pravidelne získavajú v Rusku tituly top mediálnych manažérov.

Lenže Kommersant ako dobre zarábajúci podnik si mohol dovoliť zaplatiť prestížnych novinárov a tí určite nechcú úplne stratiť svoje renomé. Hľadajú, ako to ustáť. Nemusia byť za hrdinov, ale nechcú byť ani za propagandistické trúby.

Navyše poznajú svojich čitateľov. Kommersant mieri na strednú či skôr vyššiu strednú vrstvu, musia to byť aj vzdelanejší ľudia, lebo jazyk novín nie je jednoduchý. No a špeciálnu pridanú hodnotu má najmä pre podnikateľov a pre tých Rusov, ktorí si užívali kapitalizmus, vedeli v ňom fungovať, rozumeli trhu, bavili ich západné výdobytky života v ruských mestách, ako sú obchody zahraničných značiek, drahé mobily či dobré kaviarne.

Kommersant je mediálny dom, ale zároveň je to aj súkromná firma, ktorá má fungovať.Zdieľať

Ideológia ich až tak nezaujímala, skôr pohyby na burzách, dianie vo firemnom svete, investičné príležitosti a posuny na trhoch.

Ideológiu a propagandu radi prenechali iným, ich zaujímalo najmä to, či sa biznisu darí tak, ako má, a životná úroveň v Rusku stúpa. Zrejme sa aj cítili ruskými vlastencami, ale zároveň považovali už za svoje ľudské právo chodiť pravidelne do zahraničia na dovolenku, poslať tam študovať svoje deti či kúpiť si dajakú daču na francúzskej Riviére alebo aspoň apartmán v českých kúpeľoch.

Kommersant je mediálny dom, ale zároveň je to aj súkromná firma, ktorá má ekonomicky dobre fungovať. To môže byť aj výhodou.

Napríklad vtedy, keď je manažérom jasné, že ich čitatelia nechcú, aby Kommersant bol len ďalšou mediálnou trúbou Kremľa, a chcú overené informácie. Nemusia mať odvážne reportáže či silné komentáre, ale informácie, ktoré majú pre ich čitateľov hodnotu. A musia to celé manažovať tak, aby Roskomnadzor ostal mimo hry.

Takže musí ostať vlk sýty aj baran celý.

Vlastník – šermiar

Uvádza sa, že denník patrí do portfólia Ališera Usmanova (ročník 1953). Je to oligarcha, o ktorom sa píše, že patrí k Putinovým obľúbencom, a hodnota majetku tohto Uzbeka by mala byť podľa Forbesu vyše 18 miliárd dolárov.

Taký Roman Abramovič, ktorý je oveľa známejší aj vďaka svojim milenkám a futbalovému klubu, je popri Usmanovovi len chudobnejší príbuzný. Hodnota jeho majetku je približne o polovicu nižšia ako tá Usmanovova.

V rebríčku najbohatších ľudí sveta mu patrí 99. miesto. Najväčšia časť jeho majetku pochádza z metalurgie a ťažby, najmä z majoritného podielu v koncerne Metalloinvest. Ale Usmanov má určite oveľa väčší záber a podnikateľský nos.

Pôvodom je Uzbek a za Sovietskeho zväzu si odsedel šesť rokov vo väzení za spreneveru a rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve. Svoje prvé milióny si zarobil vďaka výrobe igelitových tašiek. To bol v ranokapitalistickom Rusku nedostatkový tovar a zároveň symbol luxusu a užitočná vecička, o ktorú každý stál.

Ališer Usmanov ako prezident Medzinárodnej šermiarskej federácie. FOTO – web FIE

Usmanov a jeho USM holding sa presadil v metalurgii, ale neostal iba pri ťažkom priemysle, naopak, zachytil aj podnikateľský vietor príležitostí, ktorý zavial od nových technológií. Investoval aj do Facebooku (na čom výborne zarobil), Applu, Twitteru, Linkedlnu. Má podiel v ruskej sociálnej sieti Vkontakte aj v telekomunikačnej spoločnosti MegaFon, ale podnikateľské riziko rozdelil aj na čínsky trh, kde sa angažoval v spoločnosti vyrábajúcej mobil Xiaomi.

Podobne ako je Putin známy vo svete džuda, tak je Usmanov spojený so šermiarstvom, stál na čele Medzinárodnej šermiarskej federácie a zjavne je šerm jeho srdcová záležitosť.

Keď človek vlastní také široké podnikateľské portfólio, patrí sa vlastniť aj nejaké médiá. Ani toto Usmanov nepodcenil. V roku 2006 zakúpil Kommersant a ešte zopár rôznych televíznych kanálov.

Samozrejme, Usmanov si dokáže svoj majetok užívať, aj keď to nerobil príliš okázalo. Ako sa na ruského oligarchu patrí, má, prirodzene, v Londýne zámoček, a ďalšie nehnuteľnosti vlastní na Sardínii, v Lausanne, v Monaku či Mníchove.

Patrí mu lietadlo značky Bombardier aj Airbus A340. No a nemôžu chýbať ani jachty, má jednu menšiu a jednu obrovskú s názvom Dilbar. Tú mu teraz zadržali v Hamburgu.

V Nemecku sa výstavba tejto super luxusnej jachty pred pár rokmi celkom prežívala, je jasné, že takýto okázalý luxus, ktorý ruskí oligarchovia chápu ako prirodzenú vec, by si žiadny nemecký biznismen netrúfol verejne prezentovať.

Môžeme špekulovať o tom, či sa oligarchovia priamo podieľali na rozhodnutí o Ukrajine.Zdieľať

Usmanov sa, samozrejme, hneď po vypuknutí vojny na Ukrajine dostal na zoznam oligarchov, ktorých postihli sankcie Európskej únie. Niekde mu zhabali luxusná autá, niekde zmrazili účty, niekde uzemnili lietadlá…

Vcelku vtipné bolo, že Usmanov sa proti týmto sankciám ostro ohradil. Samozrejme, jeho vyjadrenie vyšlo aj v Kommersante, ale ten ho iba prebral zo stránky Medzinárodnej šermiarskej federácie, ktorej je Usmanov prezidentom. Tam zverejnil svoje vlastnoručne podpísané vyhlásenie k nepríjemnej situácii. Pre sankcie totiž musel dočasne pozastaviť aj výkon svojej funkcie v šermiarskej federácii.

Usmanov vyhlásil, že reštrikcie voči nemu sú neférové, dôvody sankcií sú lživé a ohováračské a poškodzujú jeho česť, dôstojnosť a renomé.

Môžeme špekulovať o tom, či sa oligarchovia priamo podieľali na rozhodnutí o Ukrajine. Môžeme špekulovať, že je možné, že o chystanej invázii na Ukrajinu ani netušili.

Za múry Kremľa síce veľmi nevidno, no znalci tvrdia, Putin už oveľa viac počúva svojich „silovikov“, teda ľudí priamo zo štátnych štruktúr a zo silových rezortov, ako biznismenov. Tým skôr dáva najavo svoje pohŕdanie. Nedávno vo svojom televíznom prejave aj priamo narážal na to, že títo majitelia luxusných nehnuteľností po celom svete sa síce tvária, že sú Rusi, ale v skutočnosti ruskými vlastencami dávno nie sú.

Rozhovor so Zelenským

Ale vráťme sa ku Kommersantu, ktorého redaktori sa možno najprv ani neobávali príliš cenzúry, lebo veď oni píšu najmä ekonomické správy a analýzy. Kvôli politickým komentárom si ich ľudia nekupujú.

Nemali ani problém vymeniť slovo invázia za „špeciálna vojenská operácia“, napokon, z pragmatického hľadiska je to jedno. Inteligentní čitatelia Kommersantu rozumejú aj kontextu a vedia, čo si pod tým nariadeným slovným spojením majú predstaviť.

Kommersant nezvykne bývať zaradený medzi nezávislé ruské médiá, lebo by to bolo čudné, keďže ho vlastní oligarcha blízky Putinovi. Ale zároveň akoby bolo toto médium brané na milosť aj medzi kritikmi režimu. Uznávajú, že redakcia má istú autonómiu a aj profesionálne zdatných novinárov, ktorí si nechcú totálne zničiť meno.

Keď však prišla prvá vlna útokov hekerov na proputinovské médiá, ocitol sa pod tlakom aj Kommersant. Pár dní sa ani nedalo na jeho web dostať. Ale zdá sa, že aj toto dokázali pragmatici v Kommersante využiť.

Volodymyr Zelenskyj robil rozhovor s ruskými novinármi. Samozrejme, nie tými štátnymi.Zdieľať

Zverejnili potom vyhlásenie, že na nich útočia hekeri, a tak sa môže stať, že sa na stránke objavia aj články, ktoré svojím štýlom a tónom nie sú typické pre Kommersant. „Našou úlohou je šíriť len overené a objektívne informácie o dianí v krajine a vo svete vrátane Ukrajiny. Nerobíme politické vyhlásenia. Váš Kommersant.“

Akoby si tým pripravili aj alibi pre Roskomnadzor. Že keď sa niečo nevhodné objaví, my nič, to hekeri.

Prekvapujúca vec sa však udiala pred pár dňami. Volodymyr Zelenskyj robil rozhovor s ruskými novinármi. Samozrejme, nemohol tam byť nikto zo štátnych médií.

Bol tam teda šéfredaktor nezávislej televízie Dožď Dziadko, ďalej slávny novinár a spisovateľ Michail Zygar, ktorý už nežije v Rusku, bol tam (hoci nie priamo cez obrazovku prítomný) šéfredaktor Novej gazety Dmitrij Muratov aj šéfredaktor servera Meduza Ivan Kopakov.

No a bol tam ešte jeden človek. Keď ho Michail Zygar predstavoval, nebolo dobre rozumieť, čo presne pred jeho menom povedal, ale rozumieť sa dalo, že ide o spravodajcu Kommersantu Vladimira Solovjeva. Keď si človek pozrie video s anglickými titulkami, predstavujú ho ako bývalého spravodajcu Kommersantu.

Lenže na stránke Kommersantu je ešte aj dnes uvedené meno Vladimira Solovjeva ako špeciálneho spravodajcu denníka. Z článkov je jasné, že pôsobí v moldavskom Kišiňove.

Korešpondent Kommersantu Vladimir Solovjev je ešte stále uvádzaný ako redaktor na stránke Kommersantu.

Takže Kommersant bol aj nebol pri rozhovore so Zelenským.

Nebol tam prítomný jeho šéfredaktor (ako by sa patrilo), ale bol tam jeho kišiňovský korešpondent. V rozhovore bol však tento mladý muž naozaj aktívny, kládol dobré otázky, nepôsobil tam ako osoba do počtu.

Ako sa to hovorí v tej rozprávke: prišla aj oblečená, aj vyzlečená. Asi toto platí dnes o Kommersante.

Ale, samozrejme, rozhovor so Zelenským v Kommersante nebol zverejnený. Príkaz Roskomnadzoru bol jasný: je nevyhnutné, aby sa ruské médiá zriekli zverejnenia tohto rozhovoru. A vo svojom vyjadrení k tomuto rozhovoru zrejme Roskomnadzor poslal aj odkaz Kommersantu: napísal, že začína preverovať tie médiá, ktoré sa zúčastnili na rozhovore so Zelenským, aby sa zistili „úroveň zodpovednosti a prijatie opatrení na reagovanie“.

Čo to bude znamenať pre korešpondenta Kommersantu Vladimira Solovjeva? Zatiaľ posledný článok mal zverejnený 25. marca. Ak by Kommersantu hrozilo niečo zlé, zrejme sa bude od Solovjeva dištancovať, odhadujem. Ale ten rozhovor už cez rôzne kanály videli asi aj tisícky Rusov. A u tých si Kommersant zachoval tvár.

Ale čo je nespochybniteľné – a Roskomnadzor si s tým asi zatiaľ nevie rady, sú fotogalérie, ktoré Kommersant pravidelne zverejňuje z Ukrajiny. Poslušne nazve fotogalériu povoleným názvom: Vojenská operácia na Ukrajine.

No a potom vidíte fotografie, na aké sme zvyknutí z našich médií. Rozbombardované obytné štvrte. Kobercom zakrytá mŕtvola v Mariupole. Hrozivá vojenská kolóna smerujúca do Mariupola. Plačúca staršia žena pred rozbombardovaným činžiakom. Ľudia schovávajúci sa v charkovskom metre. A tak ďalej. Fotiek pribúda, teraz je ich tam 165.

Nechce sa mi veriť, že by táto fotogaléria ušla pozornosti riaditeľa Kommersantu, ktorý zastupuje záujmy majiteľa. Možno sa v redakcii rozhodli, že stačí, aby ich čitatelia videli tie fotografie, a pochopia.

Lenže asi sa v zákulisí redakcie deje viac vecí, ktoré navonok veľmi nevidno.

V zozname trinástich padlých je aj 21-ročný či 22-ročný vojak.Zdieľať

Spravodajkyňa Kommersantu Elena Černenko na Telegrame napísala, že jej kolega Gleb Merkin išiel na pokyn redakcie na pohreb vojaka z Tatárska, ktorý zomrel na Ukrajine. Polícia Merkina, ako aj ďalšieho novinára a štyroch iných ľudí zadržala.

Merkin pátral aj po tom, koľko obyvateľov Tatárska už na Ukrajine zahynulo, a vojenský komisariát Tatárska mu odmietol túto informáciu poskytnúť. Merkin však 21. marca zverejnil, že z Tatárska už zahynulo 13 vojakov, a zverejnil aj ich mená.

Potvrdzuje sa tak téza, že v ruských vojskách sú najmä vojaci z chudobnejších a „neslovanských“ regiónov. V zozname trinástich padlých je aj 21-ročný či 22-ročný vojak.

Tá správa pritom v Kommersante pôsobí ako suchá správa z ekonomického sveta. Akoby išlo o informáciu o pohyboch na burze. Žiadne silné slová, len zopár faktov. Ale aj tak to má svoju silu.

Rubľové bankovky. FOTO – TASR/DPA

Samozrejme, najväčší dôraz kladie Kommersant na ekonomický život krajiny. Aj preto občas z jeho spravodajstva vyberáme správy aj do spravodajského servisu Postoja.

Niektoré informácie ani nepotrebujú komentár. Napríklad Kommersant ako prvý hlásil, že v ruských lekárňach je nedostatok antidepresív, pretože prudko vzrástol po nich dopyt. Antidepresív sa teraz v Rusku predáva štyrikrát viac ako pred rokom.

Alebo že po začiatku vojny stúpol záujem Rusov o nákup nehnuteľností v Dubaji, medzimesačný nárast bol 40 percent a medziročný až 70 percent. Kommersant skonštatoval, že Rusov priťahujú v Dubaji nielen mäkké daňové zákony, ale aj možnosť získať ľahko povolenie na pobyt.

Zaujímavá je aj informácia, že vo februári 2022 vzrástol na ruskom trhu predaj luxusných áut až 3,5-krát. Predalo sa 21 kusov vozidiel značky Bentley a rovnaký počet Rolls-Royceov, 19 kusov Maserati, 7 kusov značky Aurus, 6 kusov Ferrari, 5 kusov Lamborghini a jeden kus Aston Martin.

Báli sa ruskí boháči, že po sankciách sa tak ľahko k drahým autám nedostanú? Alebo si povedali, že si v tej mizérii osladia život aspoň drahým autom?

Čína síce verbálne bude zdieľať pátos boja proti americkej hegemónii, no bude sledovať najmä vlastné ciele.Zdieľať

Dnešné spravodajstvo napríklad uvádza, že Federálna protimonopolná služba vykonáva kontroly u piatich najvyšších distribútorov cukru, pretože ceny cukru v Rusku zaznamenali prudký nárast a navyše cukru je v obchodoch nedostatok.

Pravidelne sa tam objavujú správy o tom, ktoré západné spoločnosti opúšťajú trh, ktoré produkty budú teda na trhu chýbať, ktoré spoločnosti padajú na dno, lebo ich podnikanie ničia sankcie.

Napríklad dnes sa mohol čitateľ Kommersantu dozvedieť, že od začiatku mesiaca sa ceny zvýšili o 6,6 percenta, od začiatku roka o 8,91 percenta a inflácia v medziročnom vyjadrení sa zrýchlila zo 14,53 percenta na 15,56 percenta. Najviac zdražel cukor, ale aj soľ, čokolády a výrazne vzrástli ceny hygienických potrieb. Vložky sú drahšie o 6,2 percenta, pracie prášky o 5,3 percenta a detské plienky o 4,2 percenta.

Inflačné očakávania Rusov v marci 2022 dosiahli 18,3 percenta podľa centrálnej banky. Analytici očakávajú, že inflácia do konca roka dosiahne 20 percent.

Tieto informácie sú pre čitateľov Kommersantu dôležité a vedia si dať v hlave dokopy súvislosti, prečo sa toto deje. Už ani veľké analýzy nepotrebujú. Hoci aj tie v Kommersante nájdu.

Vyberiem ukážku viac-menej náhodne podľa titulku. Sergej Utkin, expert z analytického inštitútu Imeno Ran, píše v Kommersante, že Rusko tým, že začalo „operáciu“ na Ukrajine, rozohralo vabank. Varuje, že krajina utrpí kolosálne straty a otázne budú akékoľvek rozvojové ciele, ktoré kedysi rozpracovali ruské ministerstvá či vedecké centrá. A aj podnikatelia a investori, ktorí prišli do Ruska v predchádzajúcej ére, mali celkom iné predstavy o budúcnosti a pravdepodobne sa už neprispôsobia novej realite.

Utkin síce súhlasí s tým, že Západ nie je celý svet, ale ostatné časti sveta sú pevne spojené so západnými finančno-ekonomickými mechanizmami a bude pre ne ťažké obchádzať sankcie, ktoré sú uvalené na Rusko. No a Čína síce verbálne bude zdieľať pátos boja proti americkej hegemónii, no ak pôjde o podporu Ruska, bude sledovať svoje vlastné ciele.

„Všetky gaštany z ohňa budeme musieť ťahať sami,“ píše vcelku vecne v Kommersante Sergej Utkin. Rusko v tom môže ostať po tejto hroznej vojne úplne samo, dovysvetľujme jeho strohú analýzu trošku emocionálnejšie.

To, čo Utkin konštatuje pre Rusko, bude platiť aj pre Kommersant. Bude musieť svoje gaštany ťahať z ohňa sám.

Nebude mať po vojne povesť štátnej propagandistickej trúby, ale ani statočného nezávislého média, ktoré radšej prestalo vychádzať. Ale pragmatizmus bude mať v Rusku zrejme aj po skončení vojny svoju cenu.

Ale celkom isto zvolia pragmatický prístup a vyťažia zo svojej špeciálnej pozície, čo sa bude dať. To zase špičkoví manažéri Kommersantu vedia.

Nehrajú sa na morálne autority či svedomie národa. Na to sú v Rusku iní.