Mladá Ruska o vojne na Ukrajine Keď chcem o tom hovoriť s rodinou, ignorujú ma alebo povedia, že mi vymyli mozog

„Keď počúvam o tom, ako by sme mali správne protestovať a že Rusi nerobia dosť, aby zvrhli Putina, mám pocit, že títo ľudia Rusku nerozumejú,“ hovorí mladá Ruska Gulnaz, ktorá posledný polrok žije vo Viedni. Obáva sa, že západné sankcie v Rusku prinesú opak toho, čo si Západ od nich sľubuje. „Štátom roky budovaný hnev voči Európe môže ďalej narásť a ľudia sa ešte viac priklonia k Putinovi.“

V rozhovore približuje, či sa dnes ako Ruska stretáva s nevraživosťou, čo si o vojne myslí ruská mládež i ako komunikuje s rodinou, ktorá má na ruskú inváziu na Ukrajine iný názor než ona. Opisuje silu štátnej propagandy, vplyv sociálnych sietí, ale aj zaobchádzanie s ruskými protivojnovými demonštrantmi. 

Gulnaz dnes spolu s ďalšími Rusmi odsudzujúcimi ruskú inváziu spolupodieľa na humanitárnej pomoci pre Ukrajinu.

Aká bola vaša prvá reakcia, keď ste zistili, že Rusko napadlo Ukrajinu?

Cítila som sa veľmi zahanbená, morálne ponížená a nahnevaná, že sa to stalo. Hnev pociťujem stále, ale snažím sa ho premeniť na niečo produktívne pre dobro veci a robiť všetko pre to, aby som ukázala, že aj v tejto chvíli sú tu Rusi, ktorí stoja na správnej strane a nemusia sa za seba hanbiť.

Stretli ste sa už aj s nenávistnými reakciami voči vám ako Ruske?

Nie. Zatiaľ som sa nestretla so žiadnym odsúdením, nevraživosťou či diskrimináciou. A môžem to povedať aj za svojich kamarátov rozídených po svete. Nepriateľský prístup som nepocítila ani v komunikácii s Ukrajincami, s ktorými varievam boršč a zbierame tak peniaze na humanitárnu pomoc Ukrajine. Dokonca sami prepli z angličtiny do ruštiny, keď ma počuli hovoriť s mojím kamarátom po rusky. Samozrejme, silno sa ohradili voči ruskej invázii a Putinovmu režimu, ale v tom sme zajedno.

Platí to aj o sociálnych sieťach?

Vidím, čo tam teraz niektorí Ukrajinci o Rusoch píšu, no dnes majú plné právo na hnev či nenávisť. To, čím si Rusi v malej miere prechádzajú, sa nedá ani len porovnať s ukrývaním sa Ukrajincov pred bombami v krytoch. Rozumiem im a nechcem sa s nimi v tejto vypätej situácii dostať do zbytočného konfliktu. Ja ani moja rodina nie sme tí, na koho dnes padajú bomby či sa im rúca domov pred očami.

Takže sa voči tomu neohradzujete?

Nepotrebujem pod každým príspevkom vypisovať, že ja a moji priatelia sme iní a nie všetci Rusi sú takí. Sama si neviem predstaviť, že by som mohla byť ešte priateľom s niekým, kto túto vojnu podporuje – a povedzme si otvorene, podporuje tým aj vraždenie všetkých civilistov. Nikto z nás túto vojnu nechcel, miesto obhajovania sa v konverzáciách teraz treba myslieť hlavne na to, ako Ukrajincom my Rusi aj priamo z Ruska vieme pomôcť.

Čo teraz pokladáte za najdôležitejšiu formu pomoci?

V tejto chvíli, keď v Rusku nemôžete verejne hovoriť o vojne a nemáte ani možnosť podporiť humanitárne organizácie pomáhajúce na Ukrajine, je najdôležitejšie hovoriť o vojne s príbuznými a šíriť skutočné informácie, čo sa na Ukrajine deje. Hoci často sa točíte v kruhu a nikto vám neverí.

Sama to zažívam. Dialóg sa vedie veľmi ťažko, no nič iné nám nezostáva, len sa ďalej rozprávať. Veľa iných možností po vypnutí nezávislých médií už nemáme. Treba to využiť, kým ešte v Rusku nevypnú aj internet.

Ani vaša rodina neverí, že Rusko je agresor a zaútočilo na Ukrajinu?

O ruskom vpáde na Ukrajinu vedia, ale ťažko sa mi s nimi o tom rozpráva. Keď si s nimi vymieňam informácie, čo sa tam deje, buď som odignorovaná, alebo si myslia, že mám vymytý mozog. Napríklad moje tety stále odmietajú prijať, že je na Ukrajine vojna, Rusko nepokladajú za agresora, ale z konfliktu vinia európske a americké vojenské jednotky. Moji bratranci zas radšej mlčia a tvária sa, že sa ich to netýka.

Mám však aj kamaráta z detstva, Ukrajinca, ktorého mama je Ukrajinka žijúca v Rusku, a jej mama sa teraz nachádza na Ukrajine. Prestali sa doma spolu rozprávať, pretože jeho mama neverí tej vlastnej, že ju bombardujú.

Môže za to len štátna propaganda, ktorá podsúva svoju verziu udalostí?

Do veľkej miery áno, no celkovo správa o vojne a o tom, že práve Rusko útočí, je vec, ktorá sa mnohým ťažko prehĺta. To je jeden z dôvodov, prečo sa radšej rozhodnú veriť správam štátnych médií a vyhnúť sa iným zdrojom, aj keby k nim mali prístup. V niečom sa tak sami chránia pred realitou a vyhovuje im to.

Ale som zvedavá, ako sa bude tento rok v máji oslavovať Veľká vlastenecká vojna, ktorej oslavy sú pre Rusko dôležitejšie ako čokoľvek iné. Bude určite zaujímavé počúvať výroky, ako si želáme pokojné nebo nad hlavami Rusov, a prísahy, že zverstvá druhej svetovej vojny sa už nikdy nesmú zopakovať.

Ako sú na tom so štátnou propagandou vaši rodičia?

Cieli aj na nich. Môj otec síce nepozerá televíziu, ale veľa času trávi na YouTube. Nedávno mi písal, či som v poriadku. Počul totiž, že Ukrajinci teraz prichádzajú do Európy a vybíjajú si svoj hnev na Rusoch v zahraničí. Pýtal sa ma, či zaútočili aj na mňa. Musela som ho uistiť, že nič podobné sa nedej a nečelím žiadnej agresii.

Aj na tomto príklade krásne vidno, čím teraz žijú ruské provládne médiá a ako sa opäť napriek čisto ruskej agresii, ktorá už stála životy tisíce Ukrajincov, snažia robiť obete zo samotných Rusov a ich detí žijúcich v zahraničí.

Vy si občas pozriete, čo beží v ruských štátnych médiách?

Snažím sa byť v kontakte s ruskými propagandistickými médiami čo najmenej, ako sa dá. Ruskú televíziu vôbec nepozerám. No práve tieto médiá sú v Rusku najpopulárnejšími a najvplyvnejšími aj preto, že má k nim každý jednoduchý prístup. A to platí aj pre mojich rodičov či rodičov mojich priateľov.

V dôsledku prijatia novej legislatívy v Rusku je dnes takmer nemožné nazývať vojnu na Ukrajine vojnou. No neviem si ani predstaviť, ako by v štátnych médiách prezentovali, že Rusko bombarduje Kyjev či Charkov. Aj keď sa cez sociálne siete k ľuďom dostanú skutočné zábery z Ukrajiny, hneď nastúpi štátom platená propaganda s tvrdením, že nevideli celú pravdu, ale falošné zábery.

Čo si myslíte o proteste novinárky Mariny Ovsiannikovovej? Môže mať jej pár sekúnd v štátnej televízii nejaký zásadnejší vplyv?

Myslím si, že to bola významná udalosť. Úprimne verím, že to bol skutočný čin. Odvysielať protivojnové posolstvo najväčšej časti ruského publika, ktoré je najťažšie osloviť, je veľký krok. O bezprostrednom vplyve na občanov Ruska asi ťažko hovoriť. Vyvolať vlnu obrátenia za štyri sekundy na obrazovke je asi priveľa, ale dúfam v dominový efekt.

Čítajte tiež

Protest proti vojne Moskovský súd udelil novinárke Ovsiannikovovej za jej narušenie vysielania pokutu

Kremeľ označil jej počin za „chuligánstvo“. Ukrajinský prezident Zelenskyj sa jej poďakoval za odvahu.

Minimálne na ruských sociálnych sieťach sa spustila lavína a reportovali o tom aj prokremeľské médiá. K nejakým zmenám už došlo. Niekoľko ďalších štátnych novinárov po tejto udalosti odstúpilo z funkcie na podporu krokov Ovsiannikovovej, čo vôbec nie je za týchto okolností málo.

Koľko ľudí dnes vôbec vyhľadáva informácie z nezávislých zdrojov?

Ťažko povedať, ale neviem, či sa nájde viac ako 20 percent takýchto Rusov. Možno v Moskve, Petrohrade a vo väčších mestách bude podiel o čosi vyšší, no možno je to len moja bublina a pomer bude ešte horší. Veď teraz už skoro žiadne nezávislé médiá ani neexistujú.

Nezávislé noviny ako Novaja Gazeta sú dnes vplyvné asi už len pre ľudí, ktorí ich dlhodobo sledujú a ktorí sú otvorení veriť takémuto druhu správ. Tí, čo sledujú štátne médiá, sú k iným zdrojom veľmi skeptickí.

Mnoho ľudí však nakúpilo VPN servery aj pre rodičov, aby mohli získať informácie aj z iných zdrojov a nemali zablokované sociálne siete. Nevedno, ako dlho to bude fungovať, keďže nemožno odhadnúť reálnosť plánov na odpojenie Ruska od globálneho internetu, ale zatiaľ to funguje. Hoci treba povedať, že ruský štát nie je vždy úspešný v snahe niečo zablokovať, obávam sa, že sme v tomto smere ešte nedosiahli dno.

Rusko zablokovalo Facebook, Instagram aj Twitter. Sú tieto sociálne siete pre Rusov dôležité?

Myslím, že Facebook je dôležitý najmä pre ľudí žijúcich v Moskve a Petrohrade. Jeho zablokovanie má však vplyv na Instagram, ktorý je v Rusku pomerne populárny a využíva ho veľké množstvo ľudí vrátane opozičných blogerov. To je škoda aj v prípade čiastočne blokovaného TikToku. Mal veľký vplyv na mladých ľudí, vláde sa ťažko kontroloval a bolo tam cítiť silný hlas opozície.

Keď majú štátne médiá až taký veľký dosah, veria Rusi, že na Ukrajine ide len o „špeciálnu operáciu“?

Bojím sa povedať, že väčšina populácie to tak vidí a vojnu na Ukrajine nevníma ako vojnu, ale ako „misiu“ na ochranu ruského územia. No zrejme je to tak. Pred tromi týždňami robil štátom dotovaný inštitút VCIOM prieskum verejnej mienky, v ktorom sa pýtal, či ľudia podporujú nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. Väčšina sa vyjadrila za, ale štát to otočil a prezentoval to, že väčšina ruskej populácie podporuje „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine.

Na druhej strane v januárovom prieskume centra Levada, ktoré je dnes v Rusku pokladané za zahraničného agenta, sa skoro 60 percent opýtaných najviac obávalo vojny.

Ako súčasnú situáciu vnímajú ľudia vo vašej generácii?

Mám veľa kamarátov, nielen vo veľkých mestách, ale po celej krajine a nepoznám človeka, ktorý je za vojnu a ktorý by to chcel nazývať špeciálnou vojenskou operáciou. Robia všetko, čo je v ich silách, vrátane účasti na protestoch v Rusku, aby ukázali, že nesúhlasia s politikou štátu.

No je tu aj významná časť ľudí, ktorá síce s vojnou nesúhlasí, no nikdy to nepovie nahlas, lebo sa bojí straty práce či možných problémov s tým spojených.

Čítajte tiež

Ruska, ktorá odišla s rodinou do Talianska Ak si myslíte, že sankcie vyženú ľudí do ulíc, tak ste vôbec nepochopili Rusko

Zuzana Hanusová

Rozhovor s Ruskou, ktorá spolu s rodinou odišla pred Putinovým režimom do Talianska.

Viacerí analytici hovoria, že Putina a jeho vojnu môžu zastaviť až masy protestujúcich. Je však niečo také reálne?

Keď počúvam o tom, ako by sme mali správne protestovať a že Rusi nerobia dosť, aby zvrhli Putina, mám pocit, že títo ľudia Rusku nerozumejú. Aj Rusi v Rusku sa dnes snažia robiť, čo sa dá, protestujú, ale v zahraničí sa akosi zabúda na to, že Rusko je autoritársky štát. Pozrite sa, v Bielorusku vyšla do ulíc naozaj masa ľudí a nikto nemôže povedať, že neprotestovali dostatočne. Vieme, ako to dopadlo. V autoritárskych režimoch sa revolúcia nemusí vždy podariť. A to Bielorusko je oproti Rusku skutočne malý štát.

Vyjsť dnes do ulíc je veľmi odvážna vec. Ľudia sú za vyjadrenie názoru proti vojne bití, zatýkaní a prenasledovaní a to sa týka aj detí. Dnes sa neprotestuje len v Moskve, ale aj v celkom malých mestách, čo si vyžaduje ešte väčšiu odvahu.

Väznený opozičný líder Navaľnyj ľudí vyzýva pravidelne protestovať, oligarcha Chodorovskij hovoril, že 15 dní vo väzení stojí za to, aby ruskí vojaci nezabili jedného ukrajinského civilistu. Sú toto výzvy, ktoré majú pre ľudí mobilizačnú hodnotu?

Odkedy je Navaľnyj vo väzení a nevidno ho tak, jeho vplyv a popularita sa vytrácajú. Ale je pravda, že mnohí o svojej účasti na protestoch uvažujú v kontexte, že sú ochotní obetovať pokutu či 15 dní vo väzení, hoci po novej veľmi vágnej legislatíve nikdy neviete, či to nebude až 15 rokov.

Tí, ktorí idú do ulíc, vedia, do akého rizika sa dostávajú, a sú ochotní to prijať. Ako hovorí jeden môj priateľ, strach je teraz len ilúziou. Nikto nevie, čo bude.

Myslíte, že túto vojnu a Putina dokážu zastaviť masové protesty?

V ruskej opozícii i na protestoch sa teraz hovorí: Ukrajine mier, Rusku slobodu. Verím, že sa toho dožijem, no neviem, či sa tak skoro dočkáme zásadných zmien vďaka protestom. Zrejme nie, kým nedosiahnu výrazne vyššiu účasť. Bojím sa aj protireakcie bezpečnostných zložiek, pretože ide o bezpečnosť ľudí a ich blízkych.

Už dnes sa nestránia brutálnych útokov na protestujúcich. Pribúdajú správy o mučiacich technikách používaných proti demonštrantom. Jeden z posledných príbehov je z Moskvy, kde policajti použili elektrický paralyzér na zadržaných, dusili ich igelitovými vreckami a prehľadávali im mobily. Samozrejme, do toho ich bili obuškami.

Veľa mojich kamarátov a známych z Ruska už zadržali, no našťastie sa vyhli takémuto zaobchádzaniu. Videli to však na vlastné oči.

Na koľko ich zadržali?

Niekedy je to zadržanie len na noc, niekto má šťastie a sú to len štyri hodiny, ale stáva sa aj to, že tam zostanete 15 dní. Závisí to od viacerých faktorov, či máte trvalý pobyt v meste, v ktorom protestujete, ale aj od toho, kto vás zatkne.

No ako mi priatelia vraveli, minimálne v Moskve boli cely predbežného zadržania už plné a nevedeli zobrať viac ľudí. Na niektorých staniciach museli zadržaní čakať pred budovami aj niekoľko hodín v obkľúčení policajtov, kým sa uvoľnilo miesto.

Od začiatku protivojnových protestov bolo po celej krajine podľa organizácie OVD-info zadržaných už 15-tisíc ľudí. Sú to naozaj vysoké počty.

Môžu náladu protestovať podnietiť západom zavedené sankcie?

Netrúfam si odhadnúť, nakoľko sankcie zasiahnu tých, čo veria štátnym médiám, ale obávam sa, že to bude úplný opak toho, čo si Západ od nich sľubuje. Roky budovaný hnev voči Európe môže ďalej narásť a ľudia sa ešte viac priklonia k Putinovi a jeho podpore.

Chápem sentiment, že Rusi sú jediní, ktorí môžu Rusko zachrániť, ale aj títo ľudia si v tejto chvíli v boji s režimom vyžadujú medzinárodnú podporu a neviem, či je najlepšie ich sankciami úplne vyšťaviť. Neviem, či bežní Rusi celkom pochopia, čo tým Západ cieli.

Sankcie zároveň pokladám za trochu pokrytecké. To musela vypuknúť až vojna, aby západným vládam začali prekážať jachty ruských oligarchov v ich prístavoch, miliónové vily ruských zákonodarcov, zlaté víza či peniaze, ktoré sa prali v bankách? Toto všetko sa deje už oveľa dlhšie.

Čítajte tiež

Bývalý ruský politik Západ sa nemôže spoliehať, že sa Rusko zmení zvnútra

Jozef Majchrák Martin Hanus

Rozhovor s bývalým ruským politikom Vasilom Lipitským, ktorý dnes žije na Slovensku. 

Rozumiem, že aj nadnárodné spoločnosti sa chcú teraz dištancovať od Ruska a izolovať krajinu, ale tí, ktorí podporujú Putina a nemajú problém s vojnou na Ukrajine, nevyužívajú Netflix ani Spotify.

Takže ani masový odchod svetových značiek a podnikov nepokladáte za vec, ktorá by mohla s Rusmi zamávať?

Nemyslím si to. Rusi to skôr vnímajú tak, že čo oni spravili západným spoločnostiam, že ich takto trestajú. Odchod H&M ľudí do ulíc nevyženie. Možno tých, ktorí pre to prišli o prácu, no väčší vplyv na ľudí bude mať podľa mňa to, keď do ruských fabrík nebudú prichádzať dôležité komponenty.

Výroba tak bude viaznuť a ľudia začnú prichádzať o prácu aj v odľahlejších regiónoch. Avšak ruský štát urobí všetko pre to, aby aj tieto dôsledky minimálne prvých pár mesiacov odvrátil a predišiel tak rebéliám odborových zväzov.

Rovnako to, že nefunguje Visa a Mastercard, nie je veľká vec pre Rusov žijúcich v krajine, ale je to skôr veľký problém pre rôzne mimovládne organizácie a občianske iniciatívy, ktoré v Rusku zostali a teraz zápasia s financovaním svojich aktivít. Rovnako to platí pre mňa. Mám teraz jediné šťastie, že mám nejaké úspory aj v eurách, inak by som nemala z čoho žiť.

Pociťuje už vaša rodina vplyv sankcii?

Môj otec mi vravel, že ceny v obchodoch išli rýchlo hore. Z niektorých potravín si už môžete kúpiť len isté množstvo. Viacerí moji rodinní blízki pracujú v továrňach, ktoré čoskoro začnú čeliť nedostatku súčiastok, takže im hrozí, že sa bude prepúšťať, ale zatiaľ sa to ešte nedeje.

Obávate sa, že za svoju kritiku vojny a podporu Ukrajiny sa môžete stať nepriateľom štátu a čeliť za to doma dôsledkom?

Je to hrozné, ale rovnako možné, že som toho zverejnila už dosť na to, aby som bola považovaná za nepriateľa štátu. No stojím si za tým, čo som zdieľala. Taká je realita, hoci je to podľa mňa úplne choré. Myslím, že iní ľudia by sa mohli obávať viac než ja, nie som žiadna verejne známa osoba, hoci vzhľadom na skúsenosti z minulosti si nikto nemôže byť ničím istý. Stačí, keď niečo zverejníte v nesprávny čas na nesprávnom mieste.

Nemôžem však držať jazyk za zubami, musím o tom hovoriť, o to viac, keď mám teraz možnosť a slobodu, hoci nemôžem vylúčiť, že už teraz nie som v hľadáčiku. Musím s tým žiť ako akýkoľvek iný Rus, či už žije doma, alebo v zahraničí.

Plánujete sa vrátiť späť do Ruska?

Určite by som sa chcela jedného dňa vrátiť do Ruska a stretnúť svoju rodinu, mám však obavy, že ak sa teraz vrátim domov, nebude to pre mňa bezpečný priestor. Momentálne mám pocit, že mám v zahraničí viac možností, ako pomôcť vlastnej krajine aj Ukrajincom.

Chcela by som, aby naša krajina prosperovala, ale najprv sa musí sama deimperializovať. Vidíme, čo sa teraz deje pre zvrátené ruské imperialistické vízie. Rusko musí prestať diktovať nezávislým štátom, čo majú robiť, aby si ho nepohnevali. Dúfam, že keď bude po všetkom, štváči budú čeliť dôsledkom za to, čo spravili.

Napriek tomu, že neznesiem spôsob, akým je Rusko spravované, neznamená, že Rusko nemám rada. Milujem svoju krajinu, no musí prejsť svojou vnútornou obrodou.