Misia poľského, českého a slovinského premiéra v obliehanom Kyjeve ohromila svet. Zároveň je dobrou ukážkou toho, ako vojna na Ukrajine tvorí novú európsku mocnosť – Poľsko.
Podľa slovenskej organizácie Možnosť voľby potrebujú ženy, ktoré utekajú z Ukrajiny, najmä čo najrýchlejší a najjednoduchší prístup k potratom. A toto ponúkajú ženám, ktoré v minulých dňoch vo vojne prišli alebo môžu prísť o niekoho blízkeho.
Ukrajina je jednou z mála krajín, v ktorých je legálne surogátne materstvo. V aktuálnej situácii to znamená aj desiatky uväznených detí, ktoré sa skrývajú v krytoch.
V texte týždňa Ondřej Šmigol z Echo24 ponúka český pohľad na cestu troch premiérov do Kyjeva. Vo videu týždňa ponúkame krátky prehľad histórie ruského impéria.
Konzervatívny výber si môžete aj vypočuť:
Misia českého, poľského a slovinského premiéra v obkľučovanom a bombardovanom Kyjeve ohromila svet. Zaiste raz bude súčasťou učebníc dejepisu.
Z kyjevskej cesty nevzišli žiadne konkrétne výsledky, premiér Morawiecki vyzval na urýchlené prijatie Ukrajiny do EÚ a vicepremiér Kaczyński navrhol v súčasnosti nereálne vyslanie mierových jednotiek NATO. V prvom rade išlo o silnú symboliku voči Ukrajine a jej vojnovému prezidentovi Zelenskému.
Príležitosť zapísať sa do celosvetového povedomia premeškal slovenský premiér Eduard Heger, oficiálne z bezpečnostných dôvodov. Už o deň neskôr svoje rozhodnutie necestovať do Kyjeva oľutoval, čas však už nevráti.
Výnimočné gesto podpory napadnutej Ukrajine je len ďalším dielom toho, ako v tejto kríze vyrástlo susedné Poľsko.
Bol to premiér Morawiecki, ktorý doslova dotlačil Nemecko k tomu, aby sa pripojilo k prísnejším sankciám voči Rusku. Poľsko je hlavným prekladiskom zbraní, ktoré smerujú ako pomoc ukrajinskej armáde, a absorbuje aj najviac ukrajinských utečencov. Podľa dostupných údajov ich prišlo do 17. marca 1,8 milióna, takémuto náporu utečencov v dôsledku vojny za posledných 70 rokov nečelila žiadna európska krajina.
Poľsko si zároveň svojím prístupom vymohlo uvoľnenie eurofondov na pomoc utečencom. Tie mala krajina čiastočne zablokované pre spor o baňu Turów a hrozilo jej, že o financie úplne príde, pretože údajne nenapĺňa podmienky právneho štátu tak, ako ich vníma Európska komisia.
Len týždeň pred vojnou Súdny dvor EÚ zamietol žalobu Poľska a Maďarska voči pravidlu, ktoré podmieňuje čerpanie eurofondov dodržiavaním princípov právneho štátu. Minulý týždeň europarlament prišiel s rezolúciou a žiadal na základe rozsudku uvalenie sankcií na obe krajiny. Zdá sa, akoby navrhovatelia takýchto rezolúcií ani nesledovali aktuálne spravodajstvo z domova a zo sveta.
Riešiť dnes to, ako v Poľsku fungujú disciplinárne konania voči sudcom, už vo svetle vojny nie je ani smiešne. Skôr ukazuje odtrhnutosť časti establišmentu od novej reality.
Poľsko sa však reálne z pozície regionálnej mocnosti posúva na úroveň jedného z kľúčových štátov Európy.
O zásadnej úlohe Poľska sa už otvorene hovorí nielen v diplomatických kuloároch. Diplomati tento posun a akési mocenské posilnenie nášho severného suseda otvorene komunikujú aj pre médiá.
„Rozdiel medzi Poľskom a Nemeckom bol dlhý čas taký, že Poľsko sa bálo Ruska a inak ničoho a že Nemecko sa nebálo Ruska a inak všetkého. A ja verím, že teraz, keď je na ťahu Nemecko, sa trochu poučí z pohľadu Poľska,“ povedal v rozhovore pre nemecké médiá český veľvyslanec v Berlíne Tomáš Kafka.
V skutočnosti sa však Poliakom pred Ruskom len tak kolená neroztrasú. S barbarstvom svojho východného suseda majú Poliaci dostatok historických skúseností. A dobre vedia, že boj za nezávislosť má vždy zmysel. Aj proti neprekonateľnej presile.
Slovenská organizácia Možnosť voľby, ktorá je známa presadzovaním čo najbenevolentnejšej potratovej legislatívy, sa v uplynulých dňoch angažovala aj na slovensko-ukrajinskej hranici.
Už minulý týždeň sa snažila o to, aby sa do balíčkov pomoci pre ukrajinské ženy, ktoré aktuálne tvoria najväčšiu časť utečeneckej vlny, dostala aj bezplatná antikoncepcia.
Tento týždeň organizácia ešte pritvrdila. Na hraniciach rozdáva ženám letáky s informáciami, kde na Slovensku môžu absolvovať potrat a za aké ceny.
Aj keď vezmeme do úvahy optiku tejto organizácie, ktorá považuje potrat za základné právo, aktuálne konanie prekračuje ďalšie etické hranice. Ukrajinské ženy práve ušli z krajiny, v ktorej zúri vojna, možno už niekoho zo svojich blízkych stratili. Naozaj má byť jednou z prvých informácií, s ktorou sa viaceré Ukrajinky u nás stretnú, to, kde môžu čo najskôr absolvovať potrat?
Len mimochodom, slovenské ministerstvo zdravotníctva tento týždeň vydalo dve tlačové správy, v ktorých zhrnulo zdravotné problémy prichádzajúcich. Trpia najmä psychickou a fyzickou vyčerpanosťou, podchladením a potrebujú urgentnú psychologickú pomoc.
Ak chcú slovenské feministické organizácie ukrajinským ženám naozaj pomôcť, môžu im napríklad pomôcť nájsť prácu, aby sa mohli dôstojne starať o svoje deti. Ukrajina bude tie deti v budúcnosti potrebovať, aby znovu vybudovali vojnou zničenú krajinu.
Na Ukrajine zostávajú v dôsledku vojny uväznené aj desiatky detí, ktoré sa tam narodili v rámci takzvaného surogátneho materstva. Alebo ak to pomenujeme drsnejšie, z prenajatej maternice. Rozsiahlo sa tejto téme venujú najmä talianske médiá (napríklad tu alebo tu), keďže veľkú časť „zákazníkov“ tvoria práve talianske páry.
Na Ukrajine je surogátne materstvo legálne, krajina sa stala preto obľúbenou destináciou bezdetných párov. Situáciu, keď stovky detí ostali uväznené v krajine a ich genetickí rodičia si ich nemohli vyzdvihnúť, sme videli už počas pandémie. Na jar 2020 sa vo všetkých svetových médiách objavovali fotky a videá deťmi preplnených nemocníc a detských domovov. Aj príbeh 16-mesačného dievčatka, o ktoré už nikto nemal záujem. Pre genetických rodičov bolo už „pristaré“.
Ženy, ktoré si na Ukrajine takýmto spôsobom snažia zabezpečiť živobytie, nemôžu odcestovať. V štátoch, ktoré surogátne materstvo neuznávajú, by totiž po pôrode boli úradne matkami detí, nemohli by ich teda len tak odovzdať inému páru. Ten by zase mohol čeliť obvineniu z únosu, ak by si dieťa predsa len prevzal.
Tehotné ženy a už narodené deti preto teraz trávia celé dni ukryté v podzemných bunkroch, ktoré už pred vojnou zriadila najväčšia ukrajinská spoločnosť asistovanej reprodukcie Biotexcom. Cena „služby“ sa pohybuje od 39-tisíc do 65-tisíc eur. Žena, ktorá dieťa vynosí a porodí, dostane z tejto sumy 10-tisíc eur. Odhaduje sa, že v najbližších troch mesiacoch by sa malo na Ukrajine narodiť 200 takýchto detí.
Môžeme sa pohoršovať nad praxou prenajímania materníc, no samotné deti, ktoré takýmto spôsobom prišli na svet, na nej nenesú žiadnu vinu. A trpia najviac.
................…………………………………………………….
„Hoci Petr Fiala, Mateusz Morawiecki a Janez Janša odcestovali do Kyjeva po konzultáciách so Charlom Michelom a s Ursulou von der Leyenovou, dalo sa vycítiť isté znepokojenie nad celou expedíciou. Trojica premiérov nedostala od EÚ žiaden konkrétny mandát, čo naznačuje, že Brusel sa snaží od celej akcie dištancovať. Celá ,konzultácia‘ tak bola zrejme obyčajným oznámením a trojica premiérov sa jednoducho rozhodla ukázať západnej Európe, ako vyzerá naozajstná symbolika,“ píše Ondřej Šmigol z Echo24.
Za pripomenutie stojí tiež fakt, že súčasťou delegácie bol aj Jarosław Kacziński, ktorý tak nadviazal na svojho zosnulého brata Lecha. Ten ako poľský prezident v roku 2008 pricestoval do Tbilisi takisto uprostred vojny s Ruskom a už vtedy varoval, že ďalším štátom na rade môže byť Ukrajina. „Dnes Gruzínsko, zajtra Ukrajina, pozajtra Pobaltie a potom možno aj moja krajina, Poľsko,“ povedal vtedy Lech Kaczyński. Zatiaľ mu, žiaľ, predpoveď vychádza, dopĺňa Šmigol.
Vojna na Ukrajine je totiž podľa autora predovšetkým východoeurópskou vojnou. Západ s Ukrajinou súcití, no necíti sa byť v priamom ohrození. To vnímajú práve krajiny na východnom krídle EÚ a NATO, ktoré majú skúsenosť s ruským imperializmom. Východ EÚ jednoducho prevzal iniciatívu.
„Zatiaľ nežiada, aby ostatné krajiny prevzali ukrajinských utečencov, chce maximálne materiálnu pomoc. ,Nová‘ Európa nie je nejakým krajom príživníkov parazitujúcich na bohatstve tej ,starej‘. A prísť do vojnového Kyjeva, ktorý práve oznamuje zákaz vychádzania, vyžaduje veľkú dávku odvahy. Západní politici zatiaľ ticho závidia, že im to nenapadlo skôr,“ uzatvára Ondřej Šmigol.
................…………………………………………………….
Minulý týždeň sme si na tomto mieste predstavili video zobrazujúce históriu Ukrajiny. Tento týždeň ponúkame zhrnutie histórie ruského impéria od konca rurikovskej dynastie, ktorá v podstate vymrela s Ivanom Hrozným, až po pád Romanovovcov v roku 1917.
Od rekonštrukcie štátu po tyranii Ivana Hrozného cez „scivilizovanie“ Rusi, ktoré bolo programom Petra Veľkého, rast impéria za Kataríny Veľkej, hrdinský odpor voči napoleonskej invázii až po katastrofálnu zahraničnú a vojenskú politiku Mikuláša II. nielen v prvej svetovej vojne, ale aj pri neuváženom napadnutí Japonska, ktoré ruskú spoločnosť definitívne rozložili a priviedli k boľševickej revolúcii.