Francúzsky senát: Podporujeme Arménov, Turecko nasadilo na pomoc Azerbajdžanu džihádistov

Francúzsky senát včera prijal rezolúciu, ktorá vyzýva vládu, aby uznala nezávislosť Republiky Arcach, známej aj ako Náhorný Karabach.

Rezolúcia odsúdila agresiu Azerbajdžanu a to, že Turecko podporuje Azerbajdžan zbraňami a žoldniermi. Vzhľadom na protiarménske pogromy v Azerbajdžane rezolúcia označuje život v Azerbajdžane pre Arménov za nemožný a podporuje hranice na základe prímeria z roku 1994.

Rezolúciu podporilo 305 senátorov, proti bol iba jeden senátor. 30 senátorov sa zdržalo. Rezolúcia senátu, ktorý tvorí hornú komoru francúzskeho parlamentu, nie je právne záväzná.

Aj pre nás je zaujímavé jej plné znenie:

„Senát,

so zreteľom na článok 34-1 ústavy,

so zreteľom na Severoatlantickú zmluvu zo 4. apríla 1949,

vzhľadom na dohodu o prímerí z 12. mája 1994,

vzhľadom na dohodu o prímerí z 9. novembra 2020,

berúc do úvahy, že turecký prezident Recep Tayip Erdogan v posledných rokoch zvýšil provokácie, zastrašovanie a hrozby pre Francúzsko, Európu a ďalšie krajiny;

berúc do úvahy, že expanzívna politika vedená Tureckom je hlavným faktorom destabilizácie vo východnom Stredomorí, na Blízkom a Strednom východe a v súčasnosti na južnom Kaukaze; keďže takéto destabilizácie predstavujú hrozbu pre bezpečnosť Francúzska a Európy ako celku;

berúc do úvahy, že konflikt v Náhornom Karabachu sa odohráva na hraniciach dvoch obzvlášť nestabilných oblastí sveta, Kaukazu a na Strednom východe, a že so sebou nesie aj riziko eskalácie, ktoré môže potenciálne zahŕňať regionálne mocnosti;

majúc na pamäti, že vojenská podpora, ktorú Turecko poskytuje Azerbajdžanu, je pôvodcom agresie, ktorá sa začala 27. septembra 2020 proti obyvateľstvu Náhorného Karabachu; majúc na pamäti, že Turecko nasadilo v operácii ako pomocníkov azerbajdžanskej armády žoldnierov, ktorí slúžili v džihádistických skupinách v Sýrii;

berúc do úvahy, že arménske obyvateľstvo Náhorného Karabachu, keď bolo umiestnené pod azerbajdžanskú správu, bolo opakovane podrobované organizovaným masakrám, najmä v Soumgaïte (25. – 27. februára 1988), v Kirovabade (23. novembra 1988), v r. Baku (12. – 19. januára 1990) a v Maraghe (10. apríla 1992);

berúc do úvahy, že správy Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii Rady Európy (ECRI) a Výboru OSN pre elimináciu rasovej diskriminácie (CERD) svedčia o nemožnosti arménskeho obyvateľstva slobodne žiť v Azerbajdžane;

majúc na pamäti, že Azebajdžanská republika nezaručuje bezpečnosť a slobodu arménskeho obyvateľstva Náhorného Karabachu;

berúc do úvahy snahy Francúzska od roku 1994 v rámci Minskej skupiny, ktorej je predsedom spolu s Ruskom a USA, o mierové riešenie konfliktu v Náhornom Karabachu; okrem toho vzhľadom na svoju stálu pozíciu neutrality a svoju vôľu podporovať proces prerokúvaný v etapách riešenia konfliktov; vzhľadom na to, že tento proces je trvalo brzdený tým, že Azerbajdžan využije vojenské riešenie;

odsudzuje vojenskú agresiu Azerbajdžanu uskutočňovanú s podporou tureckých orgánov a zahraničných žoldnierov a žiada okamžité stiahnutie azerbajdžanských ozbrojených síl a ich prívržencov z území dobitých v dôsledku vojnových operácií, ktoré sa uskutočňovali od 27. augusta 2020, v oblasti Náhorného Karabachu;

vyzýva vládu, aby poskytla rozsiahlu humanitárnu pomoc civilnému obyvateľstvu Náhorného Karabachu požadovaním otvorenia humanitárnych koridorov a využitím všetkých dostupných kanálov;

vyzýva vládu, aby v rámci Minskej skupiny bránila okamžité vykonávanie ochrany obyvateľstva nasadením medzinárodných intervenčných síl pod jej záštitou v súlade s odporúčaniami mierového plánu z roku 2007;

vyzýva vládu, aby vyzvala na uskutočnenie medzinárodného vyšetrovania vojnových zločinov spáchaných v Náhornom Karabachu, najmä proti civilnému obyvateľstvu, a za použitia zbraní zakázaných medzinárodným právom;

vyzýva vládu, aby urobila všetko, čo je v jej silách, aby zabezpečila, že rokovania o dohodnutom a trvalom urovnaní konfliktu zabezpečia obnovenie hraníc stanovených v roku 1994, bezpečnosť arménskeho obyvateľstva a právo na návrat vysídlených osôb, ako aj zachovanie arménskeho kultúrneho a náboženského dedičstva sa môže bezodkladne obnoviť v rámci Minskej skupiny, ktorej spolupredsedom je Francúzsko;

vyzýva vládu, aby vyvodila všetky diplomatické dôsledky úlohy, ktorú zohrávajú turecké orgány, a aby so svojimi európskymi partnermi zvážila najprimeranejšie a najpevnejšie odpovede;

vyzýva vládu, aby uznala Republiku Náhorný Karabach a aby z tohto uznania urobila nástroj rokovaní o nastolení trvalého mieru.“

Na snímke turecký prezident Recep Tayyip Erdogan rozpráva po zasadnutí vládneho kabinetu v Ankare 17. novembra 2020.