Rusko a Ukrajina Ukrajinský parlament schválil výnimočný stav

Ukrajinský parlament schválil výnimočný stav
Foto: TASR/AP
Ukrajinská bezpečnostná rada navrhla zaviesť výnimočný stav.
TASR
TASR
Verejnoprávna tlačová agentúra, ktorá poskytuje spravodajský servis pre médiá, inštitúcie a firmy na Slovensku aj v zahraničí.
Postoj
Postoj

Dianie sledujeme online.
 

21.11 Ukrajinský parlament schválil v súvislosti s hrozbou útoku zo strany Ruska celoštátny výnimočný stav. Platiť začne od polnoci zo stredy na štvrtok a potrvá 30 dní.

Parlament tak hlasovaním odobril dekrét ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, čím umožnil vyhlásenie výnimočného stavu. Za dekrét hlasovalo 335 poslancov, na schválenie bolo potrebných 226 hlasov.

Výnimočný stav umožňuje úradom obmedziť pohyb či zakázať demonštrácie "v záujme národnej bezpečnosti a verejného poriadku" a prípadne zaviesť aj ďalšie reštrikcie.

Výnimočný stav bude od polnoci zavedený na celom území Ukrajiny okrem Doneckej a Luhanskej oblasti, v ktorých už platí od roku 2014.

Na Ukrajine je možné vyhlásiť výnimočný stav na 30 dní a v niektorých oblastiach až na 60 dní. Ak to bude potrebné, výnimočný stav môže neskôr o najviac 30 dní predĺžiť ukrajinský prezident, píše Ukrinform.

20.40 Členské štáty Európskej únie v stredu popoludní definitívne schválili balík sankcií voči Rusku, ktorý EÚ ohlásila už predošlý deň, pričom ide o reakciu na porušenie územnej celistvosti Ukrajiny zo strany Ruska.

Aktuálne tak na sankčnom zozname figuruje už dovedna 555 jednotlivcov a 52 inštitúcií a firiem, uvádza sa v tlačovej správe Rady EÚ.

EÚ novými sankciami voči Rusku reaguje na uznanie Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky za nezávislé štáty zo strany Moskvy a následné vyslanie vojsk do týchto oblastí.

Najnovšie sankcie sú namierené na všetkých 351 poslancov dolnej komory ruského parlamentu (duma), ktorí 15. februára hlasovaním podporili uznanie nezávislosti DĽR a LĽR.

„Reštriktívne opatrenia budú okrem toho zavedené voči ďalším 27 vysokopostaveným osobám a subjektom, ktoré sa podieľali na podkopaní alebo ohrození územnej celistvosti, suverenity a nezávislosti Ukrajiny,“ uvádza sa v správe Rady EÚ.

Sú medzi nimi členovia vlády, ktorí sa podieľali na týchto nezákonných krokoch (vedúcich k uznaniu DĽR a LĽR), ako aj banky, biznismeni a oligarchovia, ktorí finančne a materiálne podporujú ruské operácie v Doneckej a Luhanskej oblasti alebo z nich profitujú. Ďalej tam sú tiež vojenskí predstavitelia podieľajúci sa na invázii a destabilizačných akciách aj jednotlivci zodpovední za vedenie dezinformačnej vojny proti Ukrajine.

Schválené sankcie zahŕňajú zmrazenie majetku, zákaz cestovania do krajín EÚ. Obmedzujú tiež prístup ruského režimu na finančný a kapitálový trh EÚ a zakazujú obchod s DĽR a LĽR.

18.50 Viaceré internetové stránky ukrajinských štátnych inštitúcií vrátane webu vlády, parlamentu či ministerstva zahraničných vecí boli popoludní nedostupné alebo fungovali len obmedzene. Minister pre digitálnu transformáciu Mychajlo Fedorov označil čin na sociálnej sieti Telegram za „ďalší masívny kybernetický útok na náš štát“. Dodal, že preventívne opatrenia zabránili tomu, aby sa útoky dotkli i ďalších vládnych webov.

16.10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval Západ a Moskvu, aby Kyjevu dali okamžité bezpečnostné záruky, ktoré by odvrátili hrozbu invázie zo strany Ruska.

„Ukrajina potrebuje bezpečnostné záruky. Jasné, konkrétne a okamžité,“ uviedol Zelenskyj. „Som presvedčený, že Rusko musí byť medzi tými krajinami, ktoré poskytnú jednoznačné bezpečnostné záruky,“ dodal.

Zelenskyj upozornil na to, že o „budúcnosti európskej bezpečnosti“ sa rozhoduje v súčasnej napätej situácii a hroziacej invázie zo strany Ruska. „Zhodujeme sa v názore, že o budúcnosti európskej bezpečnosti sa rozhoduje práve teraz, tu v našej domovine, na Ukrajine,“ povedal Zelenskyj.

14.30 Ukrajinská pohraničná stráž sprísnila pravidlá na hraniciach s Ruskom.

Stráž vydala nové obmedzenia, pretože silnejú obavy, že hrozí bezprostredný vpád Ruska. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.

Medzi obmedzeniami je aj zákaz približovať sa v noci k hraniciam s Ruskom, s Bieloruskom a so separatistickými územiami na východe krajiny, uviedla pohraničná stráž v oznámení.

Zakázané je aj robiť videozáznamy a fotografie objektov pohraničnej stráže, pričom cudzinci už nemôžu vôbec, v žiadnej časti dňa, vstúpiť do pohraničnej oblasti.

Pokiaľ ide o Čierne more a Azovské more na juhu Ukrajiny, lode tam majú zákaz opustiť prístav počas noci, píše DPA.

13.54 Rusko začalo evakuovať personál všetkých svojich diplomatických misií na Ukrajine. 

„Evakuácia personálu sa už začala,“ uviedol pre agentúru TASS predstaviteľ ruského veľvyslanectva v Kyjeve. Podľa svedka agentúry Reuters zvesili z ambasády ruskú vlajku.

Podľa ruského rezortu zahraničia čelia ruské diplomatické úrady v Kyjeve, Odese, Ľvove a Charkove opakovaným útokom, pričom viacerí ruskí diplomati boli vystavení vyhrážkam smrťou a došlo údajne aj k podpáleniu ich vozidiel. Rezort zároveň skonštatoval, že ukrajinské úrady na tieto udalosti nereagovali.

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová v polovici februára informovala, že Rusko sa rozhodlo „optimalizovať personálne obsadenie ruskej zahraničnej misie na Ukrajine“.

12.03 Ukrajinská Rada národnej bezpečnosti a obrany navrhla na území Ukrajiny vyhlásiť výnimočný stav.

Oznámil ttajomník RNBO Olexij Danylov. Výnimočný stav navrhuje rada zaviesť na celom území Ukrajiny okrem Doneckej a Luhanskej oblasti, v ktorých výnimočný stav platí od roku 2014, píše agentúra Reuters.

Zavedenie výnimočného stavu však musí najskôr schváliť ukrajinský parlament. Podľa agentúry AFP Danylov uviedol, že v stredu večer doručí parlamentu potrebné dokumenty, pričom sa očakáva, že zákonodarcovia schvália nové bezpečnostné opatrenia ešte tento týždeň.

Výnimočný stav je na Ukrajine možné vyhlásiť maximálne na 30 dní, pričom v niektorých oblastiach ho možno vyhlásiť až na 60 dní. Ak to bude potrebné, výnimočný stav môže neskôr o najviac 30 dní predĺžiť ukrajinský prezident, píše Ukrinform.

Podľa Danylova sa po vyhlásení výnimočného stavu budú môcť jednotlivé ukrajinské regióny samy rozhodnúť, aké bezpečnostné opatrenia zavedú v závislosti od potreby.

„Aké by tieto opatrenia mohli byť? Mohlo by ísť napríklad o posilnenie zložiek dohliadajúcich na verejný poriadok. Môže to zahŕňať obmedzenie istých typov dopravy, častejšie kontroly vozidiel alebo žiadanie ľudí o to, aby sa preukazovali rôznymi dokumentmi,“ uviedol Danylov.

11.40 Ukrajina vyzvala svojich občanov, aby „okamžite“ opustili Rusko.

„V súvislosti so zosilňovaním ruskej agresie proti Ukrajine, čo môže okrem iného viesť k obmedzeniu možností súvisiacich s poskytovaním konzulárnych služieb na území Ruskej federácie, odporúča ministerstvo zahraničných vecí občanom Ukrajiny, aby sa zdržali akýchkoľvek ciest do Ruskej federácie. Tým, ktorí sa nachádzajú v tejto krajine, odporúčame okamžite odísť,“ píše sa vo vyhlásení ukrajinského rezortu diplomacie.

Ministerstvo zároveň zdôraznilo, že ignorovanie tohto odporúčania by mohlo značne skomplikovať zaisťovanie bezpečnosti ukrajinských občanov nachádzajúcich sa v Rusku. Podľa agentúry AFP sa predpokladá, že v súčasnosti žijú v Rusku približne dva až tri milióny Ukrajincov.

Čítajte tiež

10.32 Naď očakáva zhoršovanie situácie 

Minister obrany však naďalej verí, že všetci, ktorí zamýšľajú vojensky napadnúť Ukrajinu, to prehodnotia. Hovorí o najhoršej bezpečnostnej situácii od konca druhej svetovej vojny v Európe. Zvýšený počet utečencov na hranici Slovenska zatiaľ neevidujú. Uviedol to pred stredajším rokovaním vlády.

„Evidujeme nové a nové vojenské jednotky Ruskej federácie, ktoré sa umiestňujú do bojových formácií. Aj plánované diplomatické rokovania boli zrušené, pretože viacerí spojenci tvrdia, že už nemajú význam, pretože čokoľvek sa dohodne, tak je následne zo strany Putinovej administratívy porušené, veci, ktoré sú dohodnuté, neplatia,“ zhodnotil minister. Za zlú bezpečnostnú situáciu v Európe viní minister režim ruského Putina.

Naď deklaroval, že robia všetko pre to, aby v prípade zhoršenia situácie mohli rýchlo konať. Zopakoval, že v reakcii na situáciu na Ukrajine zvýšili Ozbrojené sily SR bojovú pohotovosť pre prípravu na utečenectvo.

10.30 Je vysoko pravdepodobné, že Putin zaútočí na Kyjev, vyhlásila britská ministerka

Ministerka zahraničných vecí Liz Trussová pre stanicu varovala Rusko, že pri zvažovaní ďalších západných sankcií „je na stole všetko“.

Trussová moderátorke stanice Sky News Kay Burleyovej povedala, že spúšťačom ďalších sankčných opatrení proti Moskve bude „úplný útok“ na Ukrajinu.

„Žiaľ, ruské sily obkľučujú Ukrajinu, preto nevieme, kde presne sa to stane,“ vysvetlila. „Ale budeme to vedieť, keď to uvidíme, a budeme okamžite reagovať,“ dodala.

9.01 Satelitné zábery ukazujú, že na juhu Bieloruska pri ukrajinskej hranici bolo umiestnených ďalších vyše 100 vojenských vozidiel a desiatky vojenských stanov.

Informovala v utorok americká súkromná spoločnosť Maxar Technologies. Správu priniesla tlačová agentúra Reuters. Zábery Maxaru, ktorý už týždne sleduje zhromažďovanie ruských síl, nemá Reuters možnosť nezávisle overiť.

Zábery tiež ukazujú zriadenie novej poľnej nemocnice pri vojenskej posádke v západnom Rusku, blízko hranice s Ukrajinou, uviedla firma Maxar v oznámení. Neďaleko ukrajinskej hranice v západnom Rusku bolo vidieť vozidlá na prepravu ťažkej vojenskej techniky, ktoré sa používajú na presun tankov, delostreleckých zbraní a ďalšej ťažkej výzbroje, ale zaznamenané tam boli aj nové jednotky vojakov, dodal Maxar.

TASR/AP

8.50 Putin uviedol, že Rusko je pripravené na dialóg a hľadanie diplomatického riešenia

Zdôraznil však, že ruské záujmy a bezpečnosť občanov sú pre Moskvu „bezpodmienečné“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Naša krajina je vždy otvorená priamemu a čestnému dialógu pre diplomatické riešenie tých najťažších problémov, ale opakujem: záujmy Ruska a bezpečnosť našich občanov sú pre nás bezpodmienečné,“ uviedol Putin v prejave venovanom Dňu obrancov vlasti, ktorý je ruským štátnym sviatkom.

Vo videu tiež ruský prezident zablahoželal ruským vojakom, pričom uviedol, že je presvedčený o „profesionalizme“ ruskej armády a o tom, že ruskí vojaci budú brániť ruské záujmy.

Putin ďalej ocenil pripravenosť ruskej armády na boj a uviedol, že Rusko bude pokračovať vo vývoji nových zbraní. „Aj ďalej budeme vyvíjať perspektívne zbraňové systémy vrátane nadzvukových... a rozširovať využívanie pokročilých digitálnych technológií a prvkov umelej inteligencie,“ uviedol šéf Kremľa.

8.07 Trump označil Putinove kroky voči Ukrajine za „geniálne“

Americký exprezident v diskusnej relácii „Clay Travis and Buck Sexton Show“ povedal, že Putinovo uznanie nezávislosti separatistických republík na východe Ukrajiny bol šikovný ťah. „Putin vyhlási veľkú časť Ukrajiny za nezávislú. To je úžasné... A ja hovorím: Aké to je šikovné? A on tam príde a bude robiť mierotvorcu,“ doplnil Trump.

Podľa Business Insider exprezident v relácii nepodložene tvrdil, že dôvod, prečo sa ruský prezident rozhodol napadnúť Ukrajinu teraz, a nie počas jeho vlády, je ten, že mal lepší vzťah s Putinom než súčasný prezident USA Joe Biden.

Čítajte tiež

6.33 Biden posiela do Pobaltia vojakov, na východné krídlo NATO stíhačky

Utorňajšie vyhlásenie amerického prezidenta Joea Bidena o prerozdelení jednotiek v Európe zahŕňa vyslanie 800 vojakov pechoty do pobaltského regiónu a až osem stíhacích lietadiel typu F-35 na niekoľko operačných miest pozdĺž východného krídla NATO, uviedol predstaviteľ USA pod podmienkou zachovania anonymity. TASR prevzala správu od agentúry Reuters.

Podľa tohto vysokopostaveného predstaviteľa americkej obrany Spojené štáty vyšlú aj 32 útočných vrtuľníkov AH-64 Apache do pobaltského regiónu a do Poľska z miest v rámci Európy.

„Tento dodatočný personál sa premiestňuje, aby ubezpečil našich spojencov v NATO, odradil akúkoľvek potenciálnu agresiu proti členským štátom NATO a cvičil so silami hostiteľskej krajiny,“ povedal predstaviteľ obrany USA.

„Schválil som dodatočné presuny amerických síl a techniky, ktoré sú už umiestnené v Európe, s cieľom posilniť našich pobaltských spojencov, Estónsko, Lotyšsko a Litvu,“ oznámil v utorok Biden a zdôraznil, že ide o presuny, ktoré majú výlučne obranný charakter.

Čítajte tiež

5.44 Biden na schôdzke s ukrajinským ministrom zahraničia potvrdil podporu Kyjevu

Americký prezident opätovne potvrdil „záväzok Spojených štátov k zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny“, uviedol Biely dom vo vyhlásení.

Biden ubezpečil Kulebu, že Spojené štáty „budú pokračovať v poskytovaní pomoci v oblasti bezpečnosti a makroekonomickej podpory Ukrajine“, pričom zopakoval pripravenosť Washingtonu „rýchlo a rozhodne reagovať na akúkoľvek ďalšiu ruskú agresiu proti Ukrajine“.

Kuleba okrem toho na spoločnej tlačovej konferencii s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom ocenil americké sankcie voči Rusku. „Sú veľmi špecifické. Sú bolestivé,“ citovala ho agentúra DPA.

Kuleba taktiež uviedol, „že neexistuje nič také ako menšia, stredná alebo veľká invázia. Invázia je invázia“.

Blinken povedal, že Putinovým plánom bolo „po celý čas“ napadnúť Ukrajinu. „Ovládnuť Ukrajinu a jej ľud, zničiť ukrajinskú demokraciu, ktorá ponúka ostrý kontrast k autokracii, ktorú vedie, získať späť Ukrajinu ako súčasť Ruska,“ povedal Blinken.

5.14 Schôdzka Joea Bidena s Vladimirom Putinom nie je momentálne v pláne

Uviedla v utorok hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. Informoval o tom americký spravodajský portál The Hill. Psakiová výslovne nevylúčila, že sa stretnutie v budúcnosti uskutoční, ale povedala, že Biden sa s Putinom nestretne dovtedy, kým Rusko nedeeskaluje situáciu na Ukrajine stiahnutím svojich jednotiek.

Biely dom ešte v nedeľu oznámil, že Biden „v zásade“ súhlasil so stretnutím s Putinom pod podmienkou, že Rusko nenapadne Ukrajinu. Aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok oznámil, že zrušil schôdzku so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom, ktorá sa mala konať vo štvrtok v Ženeve. Podľa Blinkena nemá schôdzka zmysel po tom, čo Rusko uznalo nezávislosť samozvaných republík na východe Ukrajiny.

4.20 Ukrajinský prezident nariadil povolanie záložníkov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom videoodkaze spresnil, že ide len o občanov zaradených do operačnej zálohy. Podľa jeho slov nie je potrebná všeobecná mobilizácia. TASR prevzala správu od agentúry UNIAN.

„Musíme zvýšiť pripravenosť ukrajinských jednotiek na všetky možné zmeny v operačnej situácii. Z rozhodnutia hlavného veliteľa ozbrojených síl sa v najbližšom období uskutočnia aj výcvikové tábory pre záložníkov v systéme územnej obrany,“ povedal Zelenskyj. Politikov vyzval, aby boli štátnikmi a vzdali sa svojich ambícií v prospech Ukrajiny.

Čo sa udialo v utorok 22. februára:

Čo sa udialo v pondelok 21. februára:

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Ukrajina Rusko
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť