Matrika im neodpovedala na žiadosť o manželstve Žilinka upozornil ministerstvo, že nedodržalo lehotu v prípade homosexuálov Špačeka a Novotného

Maroš Žilinka podal ministerstvu vnútra dve upozornenia prokurátora pre nečinnosť vo veciach žiadostí osôb rovnakého pohlavia o zápis manželstva uzavretého v Rakúsku do osobitnej matriky, ktoré rezort nevybavil v zákonnej lehote.

„Ministerstvo vnútra ako príslušný správny orgán je povinné bez zbytočného odkladu rozhodnúť o žiadostiach a žiadateľov upovedomiť o prijatom opatrení – vykonaní zápisu do osobitnej matriky alebo o odmietnutí vykonania zápisu,“ konštatuje generálny prokurátor.

O zápis manželstva do matriky požiadali diplomati Metod Špaček a Ivan Novotný. Špaček pôsobil ako vedúci kancelárie prezidentky Zuzany Čaputovej. Partnerský zväzok s Novotným uzatvoril v roku 2020 v Rakúsku.

Podobnú žiadosť podali aj poslanec Progresívneho Slovenska Michal Sabo s partnerom vzhľadom na homosexuálny zväzok, ktorý uzavreli 9. mája 2026 v rakúskom Hainburgu. 

Pri žiadosti o zápis manželstva do slovenskej matriky sa oba páry opierajú o rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého musia členské štáty Únie uznať právne účinky manželstva uzavretého v inej členskej krajine.

Poslanec PS Michal Sabo s partnerom zvažujú žalobu na Slovenskú republiku týkajúcu sa ich homosexuálneho manželstva

Lukáš Obšitník

Špaček a Novotný považujú rozhodnutie generálnej prokuratúry za „ďalšie víťazstvo v ceste za rovnosťou“ a potvrdenie, že ministerstvo vnútra ignoráciou ich žiadosti porušilo zákon. „Dúfam, že ministerstvo vnútra už nebude ďalej porušovať naše práva a zapíše náš sobášny list do matriky,” cituje 360tka Ivana Novotného.

„Keďže Maroš Žilinka uložil povinnosť Šutajovi Eštokovi konať, dúfam, že zvyšok konania už bude v súlade so slovenským právom aj právom EÚ,“ dodal Novotný na Facebooku.

Záväznosť spomínaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, pokiaľ je v konflikte s ústavou členského štátu, je však sporná. Ústava SR definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy. Časť právnej obce hovorí o nadradenosti práva EÚ nad právom členských krajín, iná zdôrazňuje suverenitu členských štátov v niektorých, najmä kultúrnych otázkach.

„Väčšina ústavných súdov trvá na tom, že určitá časť ústavy (národná identita, večná klauzula, materiálne jadro) má pred právom EÚ prednosť. Rodinné právo patrí do výlučnej kompetencie členských štátov. Preto je judikatórna línia Súdneho dvora EÚ posledných niekoľko rokov v otázkach rodinného práva nepochopiteľná a nelegitímna,“ povedal pre Postoj ústavný právnik a člen Súdnej rady SR Tomáš Ľalík.