Napätie na Ukrajine Putin uznal separatistov a poslal vojakov na východ Ukrajiny

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil vyslanie vojakov na východ Ukrajiny. Kremeľ tento krok zdôvodnil "udržiavaním mieru" v separatistických oblastiach, Luhanskej a Doneckej, ktoré Moskva v pondelok uznala za nezávislé štáty. Informovali o tom v pondelok neskoro večer tlačové agentúry DPA a AP.

Zatiaľ nie je jasné, či a kedy vojaci vstúpia na územie Ukrajiny, píšu svetové agentúry.

Vývoj udalostí mal v pondelok rýchly spád, keď Putin v rozsiahlom prejave k národu oznámil uznanie separatistických oblastí na východe Ukrajiny - Spojené štáty a Európska únia následne zareagovali vyhlásením, že za tento krok uvalia na Rusov sankcie.

Uznanie suverenity a nezávislosti separatistických republík označil Putin za potrebné. Dodal, že požiadal ruský parlament, aby jeho rozhodnutie podporil a ratifikoval zmluvy s obomi samozvanými proruskými republikami nachádzajúcimi sa na ukrajinskom Donbase.

Agentúra TASS po skončení prejavu informovala, že Putin príslušné výnosy už aj podpísal. Okrem toho podpísal aj dohody o spolupráci s Doneckou ľudovou republikou a Luhanskou ľudovou republikou. Na podpisovom akte v Kremli sa zúčastnili aj predstavitelia oboch týchto „republík“.

Putin v rozsiahlom televíznom prejave vyhlásil, že vstup Ukrajiny do NATO je vopred dohodnutý a je len otázkou času. Zdôraznil, že ak k prijatiu Ukrajiny do NATO dôjde, bude to znamenať priame ohrozenie bezpečnosti Ruska. Ukrajina sa totiž podľa Putina stane štartovacou plochou pre útok.

Čítajte tiež

Putin v prejave Ukrajina bola vytvorená Leninom a je neoddeliteľnou súčasťou ruskej histórie

Postoj TASR

Vstup Ukrajiny do NATO je podľa ruského prezidenta vopred rozhodnutý a je to len otázka času.

Podľa Putinovho názoru sa Ukrajine nikdy nepodarilo sformovať vlastnú stabilnú štátnosť, kopíruje len cudzie modely, "odtrhnuté od vlastnej histórie a reálií".

Ukrajinu vyzval, aby "okamžite" ukončila svoje vojenské operácie na východe krajiny alebo aby potom niesla zodpovednosť za prípadné krviprelievanie, keďže uznal nezávislosť východoukrajinských separatistov.

Únia sľubuje sankcie

Európska únia ohlásila, že zavedie sankcie voči jednotlivcom zapojeným do "nezákonného aktu" uznania separatistických oblastí.

V spoločnom vyhlásení to uviedli šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

Uznanie nezávislosti dvoch samozvaných separatistických republík na Ukrajine je "jasným porušením medzinárodného práva". Euroblok "zareaguje sankciami", zdôraznili lídri EÚ.

"Únia opakuje svoju neochvejnú podporu pre nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc," uviedli Leyenová a Michel.

Sankcie ohlásil aj Biely dom. "Očakávali sme takýto krok Ruska a sme pripravení okamžite reagovať. Prezident Biden čoskoro vydá nariadenie, ktorým zakáže nové investície, obchod a financovanie americkými osobami do, z alebo v Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike. Toto nariadenie tiež poskytne právomoc uvaliť sankcie na každú osobu, ktorá sa rozhodne pôsobiť v týchto oblastiach Ukrajiny. Ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo financií budú mať čoskoro ďalšie podrobnosti. Čoskoro tiež oznámime ďalšie opatrenia súvisiace s dnešným očividným porušením medzinárodných záväzkov Ruska," uviedla vo vyhlásení zverejnenom na internetovej stránke hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová.

Hovorkyňa zdôraznila, že tieto opatrenia nie sú súčasťou "rýchlych a prísnych" ekonomických opatrení, ktoré Washington "pripravoval v koordinácii" so svojimi spojencami a partnermi. Psakiová spresnila, že ak by Rusko vojensky napadlo Ukrajinu, spomínané opatrenia by boli ich doplnením.

Čítajte tiež

Komentár

Vojna vo vzduchu Ukrajina krváca, aj keď Putin ešte nevystrelil

Jozef Majchrák

Rusko už teraz ničí Ukrajinu psychologicky aj ekonomicky.

"Krok Putina nezostane bez odpovede"

Putin svoj zámer oznámil v telefonáte nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi a francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi.

Lídri Francúzska, Nemecka a Spojených štátov rozhodnutie Putina odsúdili. Zhodli sa, že "tento krok nezostane bez odpovede". V oznámení zverejnenom po spoločnom rozhovore lídrov to uviedol úrad nemeckého kancelára.

Traja západní spojenci sa tiež zaviazali, že sa budú ďalej zastávať územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny.

Lídri ocenili zdržanlivosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v najnovšom vývoji udalostí a dodali, že "urobia všetko, čo je v ich moci, aby zabránili ďalšiemu vyostrovaniu situácie".

"Toto rozhodnutie znamená úplné odmietnutie záväzkov, ktoré pre Rusko vyplývajú z minských dohôd, úplne protirečí tvrdeniam Ruska, že je oddané diplomacii, a je to jasný útok na nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny," napísal americký šéf diplomacie Antony Blinken v oznámení. "Rozhodnutie Ruska je ďalším do očí bijúcim príkladom toho, ako prezident Putin nerešpektuje medzinárodné právo a normy," dodal.

Britský premiér Boris Johnson označil uznanie separatistických oblastí za jasné porušenie medzinárodného práva. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Práve keď som prišiel na túto tlačovú konferenciu, Vladimir Putin oznámil, že Rusko uznáva Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku ako nezávislé štáty. Ide o jasné porušenie medzinárodného práva. Je to flagrantné porušenie suverenity a integrity (Ukrajiny),“ povedal Johnson novinárom.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki tvrdí, že ruské rozhodnutie sa musí stretnúť s jednoznačnou odpoveďou a okamžitými sankciami. 

"(Krok Ruska) znamená odmietnutie dialógu a očividné porušenie medzinárodného práva. Ide o akt agresie voči Ukrajine, ktorý sa musí stretnúť s jednoznačnou odpoveďou a okamžitými sankciami. Je to jediný jazyk, ktorému Putin rozumie. Vyzývam na urýchlené zasadnutie Európskej rady, aby sa prediskutovala táto záležitosť," napísal Morawiecki na Twitteri.

Reakcia Slovenska

Na krok Ruska zareagovala aj slovenská diplomacia. Ministerstvo zahraničia uviedlo, že Slovensko "rezolútne neuznáva samozvanú nezávislosť" republík v Donbase.

Rozhodnutie Ruska označil slovenský rezort diplomacie za neprijateľný krok, ktorý je "v priamom rozpore s deklarovaným záujmom hľadať konštruktívne riešenie v diplomatickom dialógu v príslušných medzinárodných formátoch".

Podľa rezortu je takéto konanie v rozpore tiež s "princípom nedeliteľnosti bezpečnosti, ktorý Ruská federácia sama zdôrazňuje a žiada o jeho rešpektovanie ako NATO, tak aj EÚ".

"Slovenská republika rezolútne neuznáva samozvanú nezávislosť uvedených separatistických entít," uviedlo ďalej ministerstvo.

Principiálna zahraničnopolitická pozícia Slovenska podľa vyjadrenia rezortu "podporuje politickú suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť nášho suseda – Ukrajiny a univerzálnu platnosť a rešpektovanie princípov medzinárodného práva".