Rusko a Ukrajina Európska únia sa zhodla na nových sankciách voči Rusku
Sankcie vrátane zmrazenia majetku a zákazu udelenia víz sa budú vzťahovať i na 351 poslancov dolnej komory ruského parlamentu.
Vypočuť článok
Rusko a Ukrajina / Európska únia sa zhodla na nových sankciách voči Rusku
Najčítanejšie
Deň
Týždeň
Kto sú slovenskí starokatolíci Vzišli z odporu proti Rímu, neskôr sa ich cesty rozdelili. Jedni chcú požehnávať homosexuálne zväzky, druhí to odmietajú
Prieskum agentúry Ipsos Kauzu združenia Marty Šimečkovej považuje za vážny problém takmer 60 percent populácie
Kto chcel byť rektorom Katolíckej univerzity Podozrenia z plagiátorstva aj otázniky nad článkami vo Švajčiarsku. Ružomberok potrebuje zmenu
Ďalšia exekúcia Voči Marte Šimečkovej vedie konanie aj STVR
AI v školstve Môže ničiť kritické myslenie a podporuje lenivosť mozgu. Po prvých štúdiách rastú obavy
Manželia lekári, ktorí sa vrátili Nemci nie sú lepší ľudia, ale k pacientom sa správajú bez arogancie a viac tlačia na výkon
Prípad sexuálneho zneužívania v cirkvi Keď sa to začalo, bol mladým rehoľníkom, ona mala pätnásť. Hlavu hore, ideme ďalej, napísal jej po znásilnení
Kňaz Juraj Sabadoš, ktorý pôsobil vo Frankfurte Cirkev v Nemecku je misijné územie, nemôžeme ju len karhať
Prehovorila ďalšia obeť rehoľného kňaza Vyhliadol si ma v spovednici. Myslela som si, že sa len zaľúbil, dnes viem, že to bol netvor
Počet Rómov rastie Cirkev nemá nahrádzať prácu štátu, ale nemôže sedieť so založenými rukami (+ video)
Prieskum agentúry Ipsos Kauzu združenia Marty Šimečkovej považuje za vážny problém takmer 60 percent populácie
Dianie sledujeme online
20.53 Americký prezident Joe Biden oznámil v utorok uvalenie rozsiahlych sankcií na ruské banky a oligarchov. Biely dom tiež avizoval posilnenie prítomnosti amerických vojakov v pobaltských krajinách.
Americký prezident upozornil, že ide len o prvú sériu sankcií, ktoré budú v konečnom dôsledku oveľa rozsiahlejšie, ako tie uvalené na Rusko v roku 2014 v reakcii na anexiu Krymu.
Cieľom Washingtonu je totiž podľa Bidena úplne odrezať Rusko, v reakcii na jeho kroky voči Ukrajine, od "západných finančných inštitúcií."
„Uvaľujeme sankcie na ruský štátny dlh. To znamená, že sme odrezali ruskú vládu od západného financovania," povedal americký prezident. Sankcie zasiahnu aj "vojenskú banku" Ruska aj jeho štátnu rozvojovú banku VEB, dodal Biden.
Ako približuje stanica CNBC, tieto inštitúcie budú v dôsledku nových amerických sankcií odrezané od transakcií vykonávaných v amerických dolároch, globálnej rezervnej mene.
Spravodajský web Meduza identifikoval Bidenom spomínanú vojenskú banku ako Promsviazbank (PSB), banku pre obsluhu ruského vojensko-priemyselného komplexu.
„Schválil som dodatočné presuny amerických síl a techniky, ktoré sú už umiestnené v Európe, s cieľom posilniť našich pobaltských spojencov, Estónsko, Lotyšsko a Litvu," pokračoval Biden a zdôraznil, že ide o presuny, ktoré majú výlučne obranný charakter.
20.18 Rusko nadviazalo diplomatické styky so samozvanými proruskými republikami na východe Ukrajiny – Doneckou a Luhanskou ľudovou republikou. Uvádza sa to v správe, ktorú v utorok zverejnilo ruské ministerstvo zahraničných vecí. Vo vyhlásení Moskvy sa uvádza, že ruská strana sa chce sústrediť na komplexný rozvoj spolupráce s republikami.
18.48 Členské štáty Európskej únie sa jednomyseľne zhodli na prijatí sankčného balíka voči Rusku.
Na spoločnej tlačovej konferencii v Paríži to oznámili šéf európskej diplomacie Josep Borrell a francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian.
Ministri zahraničných vecí štátov EÚ sa „jednomyseľne zhodli na prvotnom balíku sankcií“, povedal novinárom šéf francúzskej diplomacie. Rusko obvinil z „porušenia medzinárodného práva“ a „porušenia svojich záväzkov“.
Borrell uviedol, že sankcie EÚ „budú Rusko bolieť a budú bolieť veľmi“. Dodal, že sankcie vrátane zmrazenia majetku a zákazu udelenia víz sa budú vzťahovať i na 351 poslancov dolnej komory ruského parlamentu, ktorí podporili uznanie DĽR a LĽR.
Agentúra TASS uvádza, že na novom sankčnom zozname EÚ figuruje 27 jednotlivcov a právnych subjektov vrátane bánk financujúcich ruské operácie v Donbase. Samotný ruský prezident Vladimir Putin sa medzi sankcionovanými osobami nenachádza, uvádza TASS.
18.39 Minister obrany Jaroslav Naď potvrdil, že v reakcii na situáciu na Ukrajine zvýšili Ozbrojené sily bojovú pohotovosť, nateraz však len pre prípravu na utečenectvo a nie pre potenciálnu vojnovú hrozbu.
Po rokovaní Bezpečnostnej rady tiež uviedol, že naše bezpečnostné zložky evidujú aj kybernetické či hybridné hrozby a aktívne na tom pracujú. Potvrdil i bojové postavenie ruských vojsk v okolí Ukrajiny.
Naď deklaroval pripravenosť plánov na prípadný utečenecký tlak na slovensko-ukrajinskej hranici. Spolupráca medzi políciou a armádou je podľa jeho slov rozbehnutá. Jasne stanovené majú byť aj limity, koľko prípadných vojnových utečencov a migrantov bude cez hranicu prechádzať. Na základe vývoja situácie by sa mali aj zvyšovať počty policajtov a vojakov.
Rovnako potvrdil, že ruské vojská v okolí Ukrajiny sú v bojovom postavení a očakávajú priamy rozkaz na začatie operácie. „To, či príde, nevieme. Dúfame, že nepríde, ale obávame sa, a spojenci sa na tom zhodujú, že toto bol len začiatok a ďalšie kroky budú nasledovať,“ uviedol. Slovensko i NATO sa podľa jeho slov pripravujú na rôzne scenáre.
Uviedol, že viacerí partneri na východnej hranici Aliancie majú obavy a žiadajú o posilnenie svojej obrany. Na otázku, či na Slovensko prídu vojská NATO v podobe predsunutej prítomnosti, reagoval, že konkrétny návrh od vojenského vedenia Aliancie neprišiel, a ak by sa tak stalo, rozhodovať bude vedenie krajiny.
Po uznaní nezávislosti takzvaných ľudových republík začalo Rusko v Donbase oficiálne rozmiestňovať svoje jednotky.
18.32 Všetko nasvedčuje tomu, že ruské vojská pokračujú v prípravách na útok na Ukrajinu, povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
„Sme svedkami toho, že z táborov prúdi stále viac (ruských) síl a sú v bojových formáciách a pripravené zaútočiť,“ povedal Stoltenberg na tlačovej konferencii.
Stoltenberg povedal, že Rusko „ešte viac podkopáva suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, oslabuje snahy o vyriešenie konfliktu a porušuje minské dohody“, ktoré taktiež podpísalo.
Ukrajina nie je členskou krajinou NATO a Stoltenberg v tejto súvislosti povedal, že do nej nebudú vyslané ozbrojené sily Aliancie, aby ju bránili pred prípadným napadnutím Ruska. Členské krajiny NATO, obzvlášť Spojené štáty, však Ukrajine posielajú zbrane a iné zásoby. Zároveň vysielajú vojakov do členských krajín na východnom krídle NATO, aby posilnili ich bezpečnosť.
18.06 Rusko uznalo Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku v rámci hraníc stanovených v ich ústavách, povedal v utorok novinárom v Moskve ruský prezident Vladimir Putin.
Uviedol, že ich ústavy definujú tieto hranice v rámci Doneckej a Luhanskej oblasti v čase, keď obe entity boli súčasťou Ukrajiny.
18.00 Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že dohody z Minska, ktoré boli zamerané na urovnanie konfliktu v Donbase, „už neexistujú“.
Vyslovil sa za demilitarizáciu súčasnej Ukrajiny a zdôraznil, že Ruská federácia je kategoricky proti prijatiu Ukrajiny do NATO. Najlepším riešením by podľa Putina bolo, keby sa samotný Kyjev vzdal vstupu do Aliancie.
17.49 Premiér Eduard Heger hovorí, že Slovensko dnes stojí na správnej strane dejín.
Po rokovaní Bezpečnostnej rady poznamenal, že Slovensko je v koalícii krajín, ktoré odsudzujú správanie Ruska a sú rozhodnuté urobiť všetko pre zachovanie mieru. Rusko podľa Hegera ničí dobré susedské vzťahy s Ukrajinou i celým demokratickým svetom a porušuje medzinárodné právo.
17.42 Slovenská republika dnes nie je bezprostredne vojensky ohrozená, vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová po mimoriadnom rokovaní Bezpečnostnej rady.
Uznanie Luhanskej a Doneckej republiky Ruskom možno podľa jej slov označiť za okupáciu suverénnej krajiny.
Rusko podľa Eduarda Hegera ničí dobré susedské vzťahy s Ukrajinou i celým demokratickým svetom a porušuje medzinárodné právo.
17.06 Rada federácie, horná komora ruského parlamentu, vyhovela žiadosti Vladimira Putina a dala svoj súhlas na nasadenie ozbrojených síl mimo územia Ruska.
Podľa agentúry AP by tento súhlas mohol pripraviť pôdu pre útok na Ukrajinu.
Ako informovala agentúra TASS, jednotlivé výbory Rady federácie pred hlasovaním odporučili udeliť súhlas na použitie ruských ozbrojených síl v Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike, pričom navrhli, aby príslušný výnos nadobudol účinnosť hneď v utorok. Za toto rozhodnutie hlasovalo 153 senátorov, ktorí dali súhlas na použitie ozbrojených síl Ruskej federácie mimo jej územia „na základe všeobecne uznávaných zásad a noriem medzinárodného práva“.
Vo výnose sa uvádza, že „celkový počet útvarov ozbrojených síl Ruskej federácie, oblasti ich pôsobenia, ich úlohy, dobu pobytu mimo územia Ruskej federácie určuje prezident Ruskej federácie v súlade s Ústavou Ruskej federácie“.
16.22 Ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj prirovnal uznanie donbaských „republík“ k invázii ZSSR do Afganistanu. Ako napísal na sociálnych sieťach, v pondelok sledoval prenos zo „zasadnutia (ruskej) Bezpečnostnej rady“, ktoré označil za „zhromaždenie senilov a zlodejov“.
Pred očami mu podľa vlastných slov vyvstala spomienka na podobné zasadnutie „nomenklatúrnych senilov“ z politbyra ústredného výboru komunistickej strany ZSSR, „ktorí v podstate rovnakým spôsobom – len tak z rozmaru, predstavujúc si seba samých ako geopolitikov na veľkej šachovnici – prijali rozhodnutie vyslať sovietskych vojakov do Afganistanu“.
Navaľnyj konštatoval, že vtedajší sovietski aj súčasní ruskí vodcovia „potrebujú len jedno: odvrátiť pozornosť obyvateľov Ruska od skutočných problémov – ekonomického rozvoja, rastúcich cien, panujúceho bezprávia“. Samotného Vladimira Putina označil za „pomäteného“.
15.51 Ukrajinský parlament vyzval cudzie štáty a medzinárodné organizácie, aby neuznali nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, odsúdili rozhodnutie Ruskej federácie o ich legalizácii a uvalili na Ruskú federáciu tvrdé sankcie.
Najvyššia rada zároveň vyzvala vlády a parlamenty cudzích štátov, medzinárodné organizácie a ich parlamentné zhromaždenia, aby odsúdili rozhodnutie Ruskej federácie uznať nezávislosť oboch administratívnych oblastí Ukrajiny za nezákonné.
„Zdôrazňujeme, že toto rozhodnutie je súčasťou dlhodobého systémového úsilia Ruskej federácie zameraného na podkopanie suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny a zničenie jej štátnosti,“ uvádza sa vo vyhlásení.
15.35 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko uznalo nezávislosť povstaleckých regiónov na východe Ukrajiny „v hraniciach, ktoré existovali, keď (tieto subjekty) v roku 2014 vyhlásili“ svoju nezávislosť.
Agentúra AP pripomenula, že ukrajinské sily neskôr získali kontrolu nad veľkou časťou oboch regiónov, takže proruskí separatisti momentálne nekontrolujú celé územie Doneckej a Luhanskej oblasti.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Ruská federácia uznáva Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku v rámci hraníc, „v ktorých ich orgány vykonávajú svoje právomoci“.
Peskov na otázku novinárov, či Rusko obe entity z Donbasu uznáva v súčasných faktických hraniciach alebo v bývalých administratívnych hraniciach, hovorca Kremľa uviedol, že „v tých hraniciach, v ktorých sa vyhlásili“ za štáty.
Na doplňujúcu otázku, či územie Ruskom uznaných štátov zahŕňa aj strategicky dôležitý prístav Mariupol (ovládaný momentálne Ukrajinou), Peskov reagoval: „Nemám čo dodať. V tých hraniciach, v ktorých existujú a v ktorých boli vyhlásené.“
Ústavy DĽR a LĽR uvádzajú, že územie týchto republík zodpovedá územiam Doneckej a Luhanskej oblasti pod správou Ukrajiny.
Predseda výboru Dumy pre záležitosti Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) Leonid Kalašnikov podľa Interfaxu poznamenal, že „dnes DĽR a LĽR zaberajú menšie územie, ako to bolo v referende (o sebaurčení, ktoré sa konalo na území v iných hraniciach, ako sú v súčasnosti okupované DĽR), ale (republiky) sa domnievajú, že ich suverenita – ako štátu – sa vzťahuje aj na tieto územia“.
Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) v rámci ich faktických hraníc, uviedol večer 21. februára Andrej Klimov, zástupca šéfa výboru Rady federácie pre medzinárodné záležitosti.
Najvyšší predstaviteľ Denis Pušilin vo vysielaní televízie Rossija 1 povedal, že hranice DĽR kopírujú hranice Doneckej oblasti a „ďalšie kroky ukáže čas“.
Pušilin takto odpovedal na otázku, či je DĽR pripravená vytlačiť ukrajinské ozbrojené sily z území v rámci hraníc z roku 2014.
V tejto situácii Kyjev oznámil, že povoláva svojho chargé d'affaires v Rusku Vasyla Pokotyla na konzultácie o situácii, ktorá vznikla uznaním separatistických republík v Donbase Ruskom.
14.37 Prezidentka Zuzana Čaputová zverejnila popoludní stanovisko k aktuálnej situácii na Ukrajine, v ktorom odsúdila správanie ruského prezidenta Vladimira Putina.
„Ide o pripravované, zámerné, nevyprovokované a neospravedlniteľné porušenie medzinárodného práva a územnej celistvosti zo strany Ruska voči nášmu susedovi, ktoré Slovensko ostro odsudzuje,“ uviedla Čaputová.
„Aj keď Slovensko prebiehajúcim konfliktom zatiaľ nie je priamo dotknuté, sledujeme výrazný nárast hybridných aktivít Ruska na našom území. Patrí k nim šírenie dezinformácií a falošných správ, napríklad o údajnej všeobecnej mobilizácii na Slovensku,“ varuje hlava štátu.
„Aj keď Slovensko prebiehajúcim konfliktom zatiaľ nie je priamo dotknuté, sledujeme výrazný nárast hybridných aktivít Ruska na našom území. Patrí k nim šírenie dezinformácií a falošných správ, napríklad o údajnej všeobecnej mobilizácii na Slovensku," varuje hlava štátu.
13.52 Balík sankcií proti Rusku zo strany Európskej únie bude formálne predložený v utorok večer. V spoločnom vyhlásení to uviedli šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel.
V texte sa spomínajú konkrétne navrhované opatrenia. EÚ sa chce zamerať na osoby, ktoré sa podieľali na „nezákonnom rozhodnutí“ uznať východoukrajinské separatistické regióny.
Európska únia zvažuje aj sankcie voči ruskému finančnému sektoru či postihy v podobe zákazu obchodu s ruskými dlhopismi. Rozhodnutie by malo padnúť v priebehu tohto dňa.
Vlastný balík sankcií pripravujú aj Spojené štáty a Kanada. Podľa denníka The New York Times by mal Biely dom uvaliť ekonomické sankcie na separatistické regióny. Konkrétne kroky oznámi Washington v utorok.
13.45 Ruský prezident Vladimir Putin poprel tvrdenia o tom, že sa Rusko snaží obnoviť svoje hranice z čias Ruskej ríše v súvislosti s uznaním separatistických ukrajinských regiónov. Informuje o tom agentúra Interfax.
„Včera Rusko prijalo rozhodnutie uznať suverenitu dvoch ľudových republík na Donbase. Predvídali sme špekulácie na tému, že Rusko sa snaží obnoviť impérium v rámci ríšskych hraníc... Toto absolútne nezodpovedá pravde,“ uviedol Putin počas stretnutia s kazašským prezidentom Ilhamom Alijevom.
Ruský prezident ďalej uviedol, že Rusko po rozpade Sovietskeho zväzu prijalo „všetky nové geopolitické skutočnosti“ a pracuje na posilnení vzťahov so všetkými krajinami, ktoré vznikli po rozpade ZSSR. V prípade Ukrajiny však spravilo výnimku, pretože „ju používajú tretie krajiny na to, aby vytvárali hrozby pre Rusko“, cituje šéfa Kremľa agentúra AFP.
„Nanešťastie, po štátnom prevrate na Ukrajine sme už takú úroveň interakcie s Ukrajinou nevideli,“ cituje Putina agentúra RIA Novosti.
Ruský prezident sa rozhodol, že dátum 22.2.2022 zapíše do ruských dejín veľkými písmenami.
12.23 Nemecký kancelár Olaf Scholz oznámil, že Nemecko až do odvolania zastavuje schvaľovací proces plynovodu Nord Stream 2. O tento krok žiadal aj ukrajinský prezident Volodomyr Zelenskyj.
Scholz uviedol, že požiadal nemecký regulačný úrad o pozastavenie schvaľovacieho procesu plynovodu.
„Môže to znieť technicky, ale je to nevyhnutný administratívny krok, aby teraz nebolo možné certifikovať plynovod. Bez tejto certifikácie nemôže byť Nord Stream 2 uvedený do prevádzky,“ zdôraznil Scholz.
Nemecký kancelár zároveň uviedol, že ide o odpoveď na rozhodnutie Ruska uznať separatistické ukrajinské oblasti. Zároveň varoval, že pozastavenie projektu Nord Stream 2 je len prvým „konkrétnym“ krokom, za ktorým môže nasledovať aj zavedenie ďalších sankcií proti Rusku, píše agentúra AFP.
Zodpovedný odbor ministerstva hospodárstva vykoná nové hodnotenie bezpečnosti dodávok s prihliadnutím na to, „čo sa za posledné dni zmenilo“, uviedol ďalej kancelár. „V tejto fáze je teraz dôležité okrem prvých sankcií (voči Rusku) zabrániť ďalšej eskalácii, a teda ďalšej katastrofe. Všetky naše diplomatické snahy sú zamerané práve na to.“
Scholz zároveň vyjadril nádej, že Európska únia sa v utorok dohodne na „silnom a masívnom balíku“ sankcií mierených proti Rusku.
11.59 Ruskí zákonodarcovia v utorok odhlasovali ratifikáciu dohôd, ktoré v pondelok večer podpísal prezident Vladimir Putin s predstaviteľmi samozvaných separatistických republík ležiacich na východe Ukrajiny.
Ruská štátna agentúra TASS uviedla, že poslanci zmluvy ratifikovali jednomyseľne. Zákonodarcovia schválili aj príslušné dodatky, aby zmluvy vstúpili do platnosti dňom ich zverejnenia.
Podľa dohôd budú „strany budovať svoje vzťahy ako spriatelené štáty, pričom sa budú riadiť zásadami vzájomného rešpektovania štátnej suverenity a územnej celistvosti a mierového riešenia sporov“. Zmluvy sa týkajú oblasti hospodárstva vrátane používania ruského rubľa, obrany a ochrany hraníc.
11.50 Zatiaľ čo západní spojenci v utorok diskutujú o tom, aké sankcie by mali byť uvalené na Rusko v reakcii na uznanie nezávislosti dvoch separatistických regiónov na východe Ukrajiny, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ich vyzval, aby zaujali tvrdý postoj.
Informuje o tom britská spravodajská televízia Sky News. Podľa agentúry AFP Zelenskyj počas utorkovej tlačovej konferencie po boku estónskeho prezidenta vyzval na úplné odstavenie plynovodu Nord Stream 2.
„Rusko musí byť potrestané za to, že v pondelok uznalo dva separatistami ovládané regióny Ukrajiny. Musí ísť o okamžité sankcie, ktoré budú zahŕňať aj úplné zastavenie (projektu plynovodu) Nord Stream 2,“ vyhlásil ukrajinský prezident.
Podľa Sky News je prípadné zahrnutie projektu Nord Stream 2 do balíka európskych sankcií voči Rusku „sporné“, pretože niektorí kľúčoví „európski hráči“ vrátane Nemecka sa vo veľkej miere spoliehajú na dodávky ruského plynu.
Niektorí európski politici a experti však obviňujú Rusko z toho, že používa svoje zásoby prírodných zdrojov ako politický nástroj. Plynovod by zdvojnásobil objem zemného plynu, ktorý Rusko do Európy ročne dodáva cez už existujúci plynovod Severný prúd 1. Oba tieto plynovody sú však navrhnuté tak, aby sa vyhli Ukrajine.
11.40 Rusko uznaním separatistických území na Ukrajine hrubo porušilo medzinárodné právo a svoje medzinárodné záväzky. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) považuje za závažný aj politický postoj Ruska, podľa ktorého Ukrajina nemá nárok na vlastnú existenciu.
Verí, že posledné udalosti budú začiatkom vlastnej sebareflexie, časť slovenskej verejnosti chce dostať z geopolitickej dezorientácie.
„Je zjavné, a Ruská federácia o tom už otvorene hovorí, že problémom, s ktorým sa nevie vyrovnať, je samotná existencia Ukrajiny,“ poznamenal. Zdôraznil, že problém sa týka celej Európy vrátane Slovenska.
Za mimoriadne nebezpečné považuje, že sa hranica a existencia štátu v Európe zdôvodňuje a popiera tzv. historickými nárokmi.
„Svojím rozhodnutím Ruská federácia de facto neguje všetky svoje požiadavky, ktoré v ostatných týždňoch komunikovala voči NATO a členským štátom, týkajúce sa bezpečnosti Ruskej federácie,“ skonštatoval Korčok.
Rusko podľa neho poprelo princíp nedeliteľnej bezpečnosti, podľa ktorého nemožno vlastnú bezpečnosť riešiť na úkor bezpečnosti nikoho iného.
10.58 Ukrajina žiada prísne sankcie voči Rusku. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba počas návštevy Washingtonu povedal, že „spolupracuje so západnými priateľmi Kyjeva“ s cieľom zaviesť voči Rusku prísne sankcie.
Kuleba v noci na utorok na Twitteri napísal, že s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom absolvoval telefonický rozhovor – ešte pred ich utorkovým stretnutím vo Washingtone. Hlavnou témou tohto rozhovoru boli podľa Kulebu sankcie.
„Zdôraznil som potrebu zaviesť prísne sankcie voči Rusku v reakcii na jeho nezákonné kroky,“ napísal Kuleba v tvíte.
10.55 Kto bagatelizuje agresiu na Ukrajine, podkopáva aj slovenskú štátnosť, povedal minister zahraničia Ivan Korčok.
Tvrdí, že ruský krok je porušením medzinárodného práva.
10.21 Minister obrany Jaroslav Naď považuje uznanie separatistických území na Ukrajine za ďalší dôkaz, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nejde o nájdenie riešenia a zníženie napätia.
„Toto rozhodnutie, ktoré (Putin) ospravedlňuje klamstvami o skutočnej situácii na Ukrajine, je hrubým porušením medzinárodného práva, zásahom do suverenity Ukrajiny a jej teritoriálnej integrity. Takýto krok nemožno vnímať inak ako prípravu na vstup ruských vojakov na ukrajinské územie a znefunkčnenie akýchkoľvek diplomatických rokovaní o riešení situácie,“ komentoval Naď.
09.52 Ruská invázia na Ukrajinu sa už začala, takže Británia uvalí na Rusko sankcie. V rozhovore pre spravodajskú stanicu Sky New to uviedol britský minister zdravotníctva Sajid Javid.
Podľa Javida sa Európania „prebúdzajú do veľmi temného dňa“, keďže tanky a obrnené vozidlá videli v noci pri Donecku v separatistickej oblasti na východne Ukrajiny.
„Z toho, čo sme už dnes videli a zistili, je jasné, že Rusi a prezident (Vladimir) Putin sa rozhodli napadnúť suverenitu Ukrajiny a jej územnú celistvosť... vyslal tanky a jednotky,“ povedal Javid.
„Takže si myslím, že z toho môžete vyvodiť záver, že invázia na Ukrajinu sa začala,“ uviedol Javid s tým, že Británia uvalí cielené sankcie na „jednotlivcov, spoločnosti a podniky s prepojením na ruský režim“.
09.31 Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ prijmú sankcie voči Rusku, uviedol šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.
„Naša odpoveď bude, samozrejme, vo forme sankcií, o ktorých rozsahu rozhodnú ministri (zahraničných vecí)... Som si istý, že to bude jednohlasné rozhodnutie potrebné pre tieto opatrenia,“ povedal Borrell.
Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku podľa svojich slov očakáva, že ministri rozhodnutie o sankciách prijmú v utorok popoludní.
08.41 Maďarsko má rovnaký postoj ako EÚ, povedal maďarský premiér Viktor Orbán v súvislosti s dianím na Ukrajine v telefonickom rozhovore s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom.
08.20 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov je stále pripravený na rokovania so svojím americkým náprotivkom Antonym Blinkenom, a to aj po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin príkazom vyslal do separatistických ukrajinských oblastí, Doneckej a Luhanskej, ruských vojakov.
V utorok to vyhlásila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí.
08.04 Premiér Eduard Heger zvolal Bezpečnostnú radu.
Rokovanie sa uskutoční o 15.00 hodine. Dopoludnia sa k aktuálnej situácii na Ukrajine vyjadrí minister zahraničných vecí Ivan Korčok.
06.12 Nové zmluvy Moskvy o priateľstve s Doneckou ľudovou republikou a Luhanskou ľudovou republikou umožňujú Rusku zriadiť a prevádzkovať tam vlastné vojenské základne.
Zmluvy o priateľstve zverejnené na webovej stránke ruskej Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu, sa zmieňujú aj o spoločnej ochrane hraníc.
Zmluvy majú najprv platiť desať rokov, s možnosťou automaticky ich predlžovať.
05.26 Svedok tlačovej agentúry Reuters na východe Ukrajiny oznámil, že v utorok nadránom videl kolóny vojenských vozidiel vrátane tankov na okraji Donecka, hlavného mesta jednej z dvoch separatistických oblastí na východe Ukrajiny, ktoré predtým ruský prezident Vladimir Putin uznal za samostatné štáty.
Reportér agentúry Reuters videl na okraji Donecka v kolóne približne päť tankov a ďalšie dva tanky v inej štvrti mesta.
Na tankoch nebolo viditeľné žiadne označenie, ale objavili sa niekoľko hodín po tom, čo Putin podpísal s oboma separatistickými oblasťami, Doneckou a Luhanskou, zmluvy o priateľstve a nariadil tam vyslanie ruských vojakov – Moskva to označila za „mierovú operáciu“.
Reportéri Reutersu nevideli v Donecku v predchádzajúcich dňoch žiadne tanky v uliciach.
05.05 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal v prejave v noci na utorok Západ o „jasnú podporu“, pretože Rusko uznalo dve separatistické oblasti na východe Ukrajiny za nezávislé štáty a potom nariadilo svojim vojakom, aby tam „chránili mier“.
Zelenskyj mal prejav k národu po mimoriadnych konzultáciách so svetovými lídrami, počas chaotického dňa, keď sa Rusko zrejme už blíži k invázii na Ukrajinu, píše agentúra AP.
Ukrajinský prezident v prejave obyvateľom povedal, že Ukrajina sa „nebojí ničoho a nikoho“. Krok Kremľa označil za „porušenie suverenity a územnej celistvosti“ bývalej sovietskej republiky.
„Od našich partnerov očakávame jasné a účinné kroky podpory,“ vyhlásil Zelenskyj v prejave, vysielanom v televízii.
„Teraz je veľmi dôležité vidieť, kto je naším skutočným priateľom a partnerom a kto bude ďalej zastrašovať Ruskú federáciu slovami,“ povedal.
„Sme na našom vlastnom území,“ dodal ukrajinský prezident.
Bezpečnostná rada OSN má naplánované mimoriadne zasadnutie o situácii a USA uvalili sankcie na obe separatistické oblasti na východe Ukrajiny.
Zelenskyj sa ešte v pondelok telefonicky rozprával s prezidentom USA Joeom Bidenom. Biely dom uviedol, že Biden a Zelenskyj mali 35-minútový telefonát, ktorý sa začal a skončil počas toho, ako ruský prezident Vladimir Putin prednášal rozsiahly prejav k národu, v ktorom odôvodňoval svoje rozhodnutie uznať samozvané východoukrajinské republiky.
Zelenskyj v tvíte napísal, že s Bidenom diskutoval o udalostiach z posledných hodín.
Ukrajinský prezident už predtým na Twitteri napísal, že sa rozprával aj s francúzskym lídrom Emmanuelom Macronom a s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a že zvolal Radu národnej bezpečnosti a obrany.
Spojené štáty a Európska únia hovoria o porušení medzinárodného práva a chystajú zavedenie sankcií.
Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]
Aktuálne
pred 54 minútami
Najmenej traja ľudia prišli o život počas ukrajinského útoku na Ruskom okupovanom ukrajinskom polostrove Krym. K útoku došlo deň po tom, čo Kyjev cielil na energetické a vojenské zariadenia v ruskom Petrohrade, kde prebieha ekonomické fórum.
pred hodinou
Poslanci zatiaľ nezačali rokovať o návrhu na odvolanie ministra obrany Roberta Kaliňáka. Mimoriadnu schôdzu sa im nepodarilo otvoriť z dôvodu, že parlament nebol uznášaniaschopný. Prezentovalo sa len 44 poslancov. O otvorenie schôdze sa opäť pokúsia o deviatej hodine. Návrh podalo KDH, ktoré Kaliňákovi vyčíta zlyhania pri stavbe nemocnice v Prešove. (tasr)
pred 2 hodinami
Administratíva Donalda Trumpa zamestnala muža, ktorého odsúdili za účasť na útoku na Kapitol zo 6. januára 2021. V tom čase 19-ročný Elias Irizarry bude pôsobiť na ministerstve obrany. Hovorca Pentagónu v reakcii na zverejnenie článku uviedol, že Irizarry je „kvalifikovaný, vlastenecký mladý odborník“.
pred 3 hodinami
Snemovni reprezentantov sa po prvýkrát podarilo prijať uznesenie, ktorého cieľom je ukončiť americké vojenské operácie proti Iránu. K demokratom sa pri hlasovaní pridali štyria republikáni. Ide však skôr o symbolický krok, ktorým snemovňa nariaďuje prezidentovi Donaldovi Trumpovi, aby zastavil vojnu s Iránom, kým jej vedenie nepovolí Kongres.
pred 3 hodinami
Izrael a Libanon sa dohodli na dodržiavaní krehkého prímeria z apríla. Vyplýva to zo spoločného vyhlásenia, ktoré po trojstranných rokovaniach vo Washingtone zverejnil americký rezort diplomacie. Prímerie je podmienené tým, že proiránske militantné hnutie Hizballáh zastaví útoky na Izrael a stiahne všetkých svojich členov z južného Libanonu.
pred 3 hodinami
Počasie: Dnes bude oblačno až zamračené a na strednom a východnom Slovensku na viacerých miestach dážď alebo prehánky, výnimočne búrky. Na západe a v priebehu dňa postupne miestami aj inde polojasno. Denná teplota od 18 stupňov Celzia na Orave do 28 stupňov na juhozápade. Fúkať bude slabý, na juhozápade dopoludnia severozápadný až severný vietor do 20 km/h. (tasr)
pred 11 hodinami
Vražda 18-ročného Henryho Nowaka v Southamptone naplno odhaľuje rasovú zaujatosť britskej polície proti belochom, píše Dominik Adler v magazíne UnHerd. „Nejde len o neprofesionalitu, ale aj o fatálnu eróziu legitimity polície.“
pred 12 hodinami
Spojenci NATO chcú posilniť obranu Rumunska. Podľa rumunskej ministerky zahraničných vecí Oany Toiuovej ide o reakciu na nedávny zásah obytnej budovy v meste Galac dronom, ktorý úrady pripisujú Rusku.
pred 12 hodinami
Európske krajiny žiadajú prísnejšie vízové pravidlá pre Rusov. Jedenásť štátov vrátane Česka a Poľska vyzvalo Európsku komisiu aj na dôslednejšie uplatňovanie existujúcich obmedzení vo všetkých členských krajinách EÚ.
pred 12 hodinami
Lionel Messi získal prestížnu Cenu princeznej z Astúrie v oblasti športu. Porota ocenila argentínsku futbalovú hviezdu nielen za výnimočné športové úspechy, ale aj za jeho charitatívnu činnosť. Messi si ocenenie prevezme v októbri v Španielsku. (tasr)