Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Vojna na Ukrajine Politika
22. február 2022

Vojna

Putinovi nejde o Donbas, ale o Kyjev

Ruský prezident sa rozhodol, že dátum 22. 2. 2022 zapíše do ruských dejín veľkými písmenami.

Putinovi nejde o Donbas, ale o Kyjev

Vladimir Putin počas pondelkového televízneho vystúpenia. Foto: TASR/AP

Tú najhrozivejšiu vetu vyslovil Vladimir Putin v samom závere včerajšieho 55-minútového prejavu k ruskému národu: ak Kyjev okamžite neskončí s prejavmi nevraživosti na Donbase, „všetka zodpovednosť za možné pokračovanie krviprelievania bude celkom na svedomí režimu vládnuceho na teritóriu Ukrajiny“.

V tej vete je skryté všetko podstatné: Ukrajina nie je pre Putina štát, ale teritórium. A toto teritórium s vyše 40 miliónmi obyvateľov nemá vládu, ale režim. Ako povedal už desiatky minút predtým, „bábkový režim“.

V tejto chvíli nikto presne nevie, čo bude nasledovať po vpáde ruskej armády na separatistické východné územia Ukrajiny. Aj preto je reakcia USA aj EÚ zatiaľ vyčkávajúca. Putin síce vyhodil do povetria všetky minské dohody a rovnako ako pred ôsmimi rokmi pri Kryme posúva ukrajinské hranice na západ.

Ale ide stále o územia, ktoré držalo od anexie Krymu pod faktickou kontrolou Rusko, nie Ukrajina.

Najmiernejším scenárom je, že Putinova armáda sa zastaví na hranici tej tretiny Donbasu, ktorú už po roku 2014 ovládali ruskí mužikovia, a ďalej bude vyvíjať na Západ len robustný diplomatický tlak.

Ďalším scenárom je len priama vojna s Ukrajinou. Ak ruskí vojaci prekročia hranice takzvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, Ukrajinci budú brániť svoje územie a o strategický prístav Mariupol sa strhnú krvavé boje s dôsledkami, ktoré sa teraz nedajú celkom predvídať.  

Putin sa vo včerajšom prejave ani neusiloval predstierať, že jeho starosťou je Donbas – venoval mu len pár riadkov s tým, že tam Ukrajinci páchajú „genocídu“. Napokon, aj on sám vie, že takejto absurdite verí len časť propagandou popletených Rusov, nikto viac.

Donbasom zdôvodnil svoj dnešný zločin proti Ukrajine. No inak rozvrátený a sčasti vyľudnený región nemá pre Putina špeciálny význam a včera ani nepredstieral, že anexia tohto územia by pre Rusko čokoľvek vyriešila.

Putinovou obsesiou je Ukrajina vo všeobecnosti.

Vo včerajšom prejave zopakoval kľúčové časti svojej eseje z leta minulého roka O historickej jednote Rusov a Ukrajincov.

Dnes je už zrejmé, že nešlo len o esej historickými obrazmi posadnutého prezidenta, ale o štart novej protiukrajinskej kampane, ktorá práve dosiahla ďalší vrchol.   

Keď Putin svojho času vyhlásil, že rozpad Sovietskeho zväzu bol najväčšou geopolitickou katastrofou 20. storočia, mnohí na Západe ho nepochopili, brali to tak, že z neho hovorí bývalý úradník KGB, ktorý žiali za Leninovou a Stalinovou ríšou.

Lenže idea za týmto výrokom bola nacionalistická, nie internacionalistická – pre Putina bolo prvou katastrofou 20. storočia to, že Lenin kvôli vlastným politickým záujmom vytýčil umelé hranice zväzových štátov ZSSR na úkor historického Ruska. A druhou katastrofou bolo, že po roku 1990 sa ZSSR rozpadlo na úkor historického Ruska.

Putin nie je komunista ani antikomunista, jeho ideológiou sú ruská moc a jej šíre hranice, preto je pre neho najväčšou ruskou hrdinkou Nemka Katarína II., cárovná, za ktorej impérium expandovalo k Čiernemu moru a anektovalo si aj Krym. Keď Putin hovorí o historickom Rusku, má pred očami mapu 18. storočia.

Táto historická posadnutosť, ktorá sa vinula celým včerajším prejavom, znepokojuje najviac zo všetkého.

Inzercia

Putin na jednej strane hovorí o Ukrajine ako o kolónii Západu, ktorý ju vníma len ako baranidlo proti Rusku. No on sám sa o susednom štáte vyjadruje s absolútnym pohŕdaním, ktorým mu odrieka právo na nezávislú existenciu.

Včerajšiu televíznu prednášku o Ukrajine začal pripomenutím, že „nikdy nemala stabilnú tradíciu skutočnej štátnosti“ a po roku 1991 jej „takzvaná prozápadná civilizačná voľba“ slúžila len ukrajinským oligarchom a ruským geopolitickým rivalom.

Ďalej Putin susedný štát už len ponižoval: hovoril o korupcii, o zastrašovaní novinárov a politikov (!), o tom, že na Ukrajine niet nezávislých súdov, že 15 percent Ukrajincov muselo vycestovať za prácou do zahraničia a že počas pandémie opustilo krajinu 60-tisíc lekárov, vyratúval, ako vzrástli v posledných rokoch tamojšie tarify za vodu, plyn a elektrinu, až prišla veta: „Veno, ktoré Ukrajina získala nielen počas sovietskej éry, ale aj od ruského impéria, sa premrhalo.“

Po tom, čo Putin vykreslil Ukrajinu ako neštát, ktorý uvrháva svoj ľud do chudoby a západnej poroby, pokračoval svojím hlavným posolstvom pre samotných Rusov: Ukrajina slúži ako „skokanský mostík“ na útok proti Rusku, Putin ďalej podrobne opísal, aké typy zbraní s akým doletom a rýchlosťou by mohlo NATO zvrhnúť na územie Ruska. NATO a USA jednoducho „nepotrebujú veľký nezávislý štát ako Rusko“.

V Putinovej logike je istá zvrátenosť: v roku 1994 sa Ukrajina vzdala svojho jadrového arzenálu, ktorý bol následne prevezený na likvidáciu do Ruska, to všetko výmenou za to, že Rusko, USA a Veľká Británia poskytli novému štátu plné garancie národnej bezpečnosti a suverenity.

Tento záväzok ruský prezident v roku 2014 vypovedal anexiou Krymu a rozvratom na východe.

Teraz vyčíta Ukrajine, že chce po novom budovať vlastné jadrové zbrane a „je len otázkou času“, kedy ich vďaka sovietskym nukleárnym technológiám získa. „Nemôžeme zlyhať v odpovedi na toto reálne nebezpečenstvo,“ vyhlásil včera Putin.

„Keby o niečom takom počuli naši predkovia, proste by tomu neuverili. Ani dnes tomu nechceme veriť, ale je to pravda. Chcem, aby tomu rozumeli ľudia v Rusku a na Ukrajine.“

Večerný príhovor nebol len propagandou pre domáce publikum, aby ňou ospravedlnil vpád ruských vojakov na Donbas. Je niečím viac, Putinovou doktrínou ochrany Ruska, ktorou môže zajtra ospravedlniť čokoľvek: zabratie celého Donbasu, ale aj útok na Kyjev, pokiaľ bude nevyhnutné zvrhnúť „bábkový režim“ USA a NATO, aby zachránil existenciu Ruska.

Samozrejme, vpád na Kyjev pôsobí ešte stále ako bláznovstvo, ktorým by Putin potenciálne oveľa viac stratil, ako získal.

Je možné, že sám to dobre vie a hrozivé kulisy veľkej vojny v Európe vystaval len preto, aby vystupňoval brutálny diplomatický tlak. Jeho cieľom by tak bolo donútiť USA, NATO a EÚ, aby symbolicky aj reálne vycúvali z Ukrajiny – len formálna rezignácia na budúce členstvo v NATO by Putinovi rozhodne nestačila – a Rusko by sa ďalšou destabilizáciou snažilo dostať Ukrajinu späť na svoju obežnú dráhu.

Ale to je po včerajšku skôr tá optimistickejšia možnosť.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.