Pán prsteňa Keď čas nie je nepriateľom lásky

„Do tvojej matky som sa zamiloval, keď som mal osemnásť rokov. Naozaj veľmi hlboko, ako sa neskôr ukázalo. Napriek tomu, že som na prvý pohľad nebol až tak dobre fyzicky stavaný a už vôbec som nepôsobil odvážne, za dve sezóny som sa z plachého opovrhovaného strachopuda stal hráčom rugby vo farbách školského tímu. Láska ma prinútila robiť takéto veci.“

Takýmto spôsobom otec pripomína svojmu synovi príbeh lásky v jednom zo svojich listov, aby ho pripravil na ťažkosti a radosti manželstva (mamy a otcovia, rozprávajte častejšie svojim deťom, ako a prečo ste si vybrali jeden druhého).

Tým otcom je J. R. R. Tolkien a jeho vyvolená je Edith Brathová: totižto, na oslavu ich 55. výročia svadby (1916 – 1971) chcel Tolkien svojej manželke a deťom prečítať nádherný príbeh Berena a Lúthien.

Prepadol som šialenstvu a nedbal som na nič.Zdieľať

Ten už mal napísaný v roku 1917 práve na oslavu ich lásky, no prepracovával ho takmer po celý svoj život, aby ho potom ukryl – považoval ho za skutočný záver svojho majstrovského diela (Pána prsteňov) – do príbehu Aragorna a Arwen (nie náhodou potomkov Berena a Lúthien).

Tento príbeh, hovorí on sám, stojí na počiatku jeho umeleckej tvorby, jeho kreativity, pretože láska je zo všetkého najviac o tvorení. Akože?

Tolkien, ktorý osirel čiastočne po otcovej smrti vo veku štyroch rokov a úplne po matkinej smrti vo veku 12 rokov, a preto vyrastal u vychovávateľa, sa ako osemnásťročný zamiloval do Edith, ale mal zakázané sa s ňou stretávať, kým nedosiahol vtedajší vek dospelosti: „Musel som si vybrať medzi oklamaním vychovávateľa, ktorý bol pre mňa ako otec, ba viac ako skutočný otec, a zanechaním vzťahu až do svojich 21 rokov. Tri roky som svoju lásku nevidel ani jej nenapísal.

Bolo to veľmi bolestivé. Prepadol som šialenstvu a nedbal som na nič. V noci mojich dvadsiatych prvých narodenín, 3. januára 1913, som opäť napísal tvojej matke.“

Ona ho najskôr odmietla, pretože už bola zasnúbená s iným mužom, ale John nestratil duchaprítomnosť: „8. januára som za ňou zašiel a zasnúbili sme sa, pričom som hneď o tom informoval jej vydesenú rodinu.“

Vzali sa v roku 1916 a ich prvé dieťa sa narodilo v roku 1917, keď bojoval na fronte, kde videl umierať svojich priateľov, s ktorými ešte v Oxforde vytvoril Bratstvo, skupinu tínedžerov, ktorí chceli zmeniť svet krásou (tento príbeh je dobre vyrozprávaný v nádhernom filme D. Karukoskiho Tolkien z roku 2019).

Následne mali ešte ďalšie tri deti, pre ktoré elegantný oxfordský profesor vymýšľal svoje príbehy, práve tie, ktoré dobyli svet.

Je to pravý opak romantickej lásky, pred ktorou Tolkien svojho syna vystríhal.Zdieľať

Každý večer im čítal zopár stránok (z Hobita), ktoré napísal ráno. Tolkienov tvorivý talent rozkvitol z rodinnej lásky: epickej lásky, ktorá je taká obyčajná a zároveň taká hrdinská, podobne ako jeho hobiti, s ktorými sa rád stotožňoval. Tajomstvo tejto lásky sa časom vydestilovalo do príbehu o Lúthien a Berenovi.

Beren je smrteľník, ktorý sa zamiluje do elfky Lúthien, keď ju uvidí tancovať v lese (John nikdy nezabudol na to, ako videl Edith tancovať a spievať medzi bielymi kvetmi v yorkshirskom lese počas svojej priepustky z frontu, ktorý bol len neďaleko: bola to chvíľa záchrany pred hrôzou vojny).

Beren požiada o ruku otca dievčaťa, ktorý, aby sa ho zbavil, sľúbi, že mu ju dá za ženu výmenou za drahokam z koruny Temného pána. Berenovi sa s jej pomocou podarí dokonať ten nemožný čin, ale zomiera na následky zranení.

Lúthien, ktorá pre neho neváhala zostúpiť až do podsvetia, ho privedie späť k životu a z lásky k nemu sa potom vzdá svojej elfskej nesmrteľnosti, len aby sa zaňho mohla vydať.

Obaja sa sťahujú do kraja, ktorý Tolkien nazýva v elfčine Zem mŕtvych, no paradoxne, to sú tí, ktorí znovu ožili: tí Znovuzrodení.

Dokonalý názov pre priestor, kde deň čo deň tí, ktorí milujú, nechávajú svoje ego trochu odumrieť a objavujú tajomnú matematiku, pre ktorú jeden plus jeden rovná sa „všetko“: čas nie je nepriateľom lásky, ale príležitosťou na neustále znovuzrodenia.

Vskutku, je to pravý opak tej romantickej lásky, pred ktorou Tolkien svojho syna takto vystríhal: „Odvádza pozornosť od žien, aké skutočne sú, a teda že sú našimi spoločníčkami vo výzvach, ktoré prináša život, a nie našimi vodiacimi hviezdami – kométami; táto romantická láska nás núti zabúdať na ich túžby, potreby, krehkosť; vštepuje ilúziu skutočnej lásky ako trvalého vytrženia, ktoré neuvažuje o plynutí rokov, príchode detí, každodennom živote.“

Hrobom lásky nie je manželstvo, ale egoizmus.Zdieľať

Keďže pomaly sa končí týždeň, v ktorom sme si pripomenuli sviatok sv. Valentína, skúste si prečítať príbeh Berena a Lúthien, ktorí sa znovuzrodili po tom, čo jeden pre druhého zomreli.

Zistíte, ako Tolkien hovorí svojmu synovi, že „takmer všetky manželstvá, dokonca aj tie šťastné, sú omyly: v tom zmysle, že obaja si takmer určite mohli nájsť vhodnejších partnerov. Ale skutočná spriaznená duša je práve tá, ktorú si si vzal“.

Pre Tolkiena sú hrdinami každodenného eposu tí, ktorí sa skutočne milujú, a teda každý deň sa znovuzrodia tým spôsobom, že si znovu vyberú jeden druhého, aj za cenu odriekania, aj napriek suchým plytčinám citov, paradoxne vďaka ktorým – ako príležitostiam – môžu hľadať a nájsť toho druhého ešte vo väčšej hĺbke.

Hrobom lásky nie je manželstvo, ale egoizmus, ktorý je pre Tolkiena prekonaný tým prsteňom, ktorý zjednocuje človeka s Bohom: „Navrhujem ti, aby si si zamiloval Sviatosti. Tam nájdeš dobrodružstvo, slávu, vernosť a cestu ku všetkým svojim láskam na zemi“, práve tu sa nachádza tá Zem znovuzrodených.

Na cintoríne Wolvercote v Oxforde hľadajte Johnov hrob. Nájdete ho pochovaného s jeho milovanou Edith a na náhrobku si budete môcť prečítať pravdu, ktorú chcel, aby bola napísaná pod ich menami: Luthien a Beren.