Voľba detského komisára Mediálny hon na Katarínu Hatrákovú

To, čo sa deje okolo konzervatívnej poslankyne Kataríny Hatrákovej, ktorá sa uchádza o post komisárky pre deti, má už všetky črty mediálneho ťaženia.

Titulky typu Prezidentka je Západ, Žilinka je Východ a Hatráková stredovek nás naozaj vracajú niekde do čias, keď komunistická Pravda písala o iniciatíve Bratislava nahlas.

Spustilo sa to už koncom minulého roka, keď Hatráková kandidovala v prvom kole voľby. Denník Hospodárske noviny ju vtedy obvinil, že údajne zneužila post poslankyne a nahliadla do spisu detí Rastislava a Sone Kuželovcov. Toto obvinenie sa následne intenzívne pretriasalo v ďalších médiách aj v parlamente.

Nebola to pravda a Hospodárske noviny to neskôr priznali. „Citované skutkové tvrdenie je nepravdivé, nakoľko poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky pani PhDr. Katarína Hatráková do spisovej dokumentácie vo veci maloletých detí Rastislava a Sone Kuželovcov nikdy nenahliadla, túto nikdy nemala ani k dispozícii, a s týmto ani iným cieľom nevyužila svoju v pozíciu v Národnej rade Slovenskej republiky.“

Toto sa píše v oprave, ktorú HN „zašili“ niekde do rohu tlačeného vydania. Ostatné médiá, ktoré predtým Hatrákovú s odvolaním sa na HN niekoľko dní vo veľkom riešili a touto kauzou zdôvodňovali, prečo je ako kandidátka na post detskej komisárky neprijateľná, sa s uvedením veci na pravú mieru vôbec nenamáhali.

Oprava uverejnená v HN 23. 12. 2021

Potom sa vyrobila veľká téma z toho, že Hatráková môže ako poslankyňa hlasovať sama za seba. To sa prezentovalo ako akési nepatričné zvýhodnenie.

To, že za seba kedysi hlasovala aj Jana Dubovcová, keď kandidovala za ombudsmanku, vraj až také zvýhodnenie nebolo, lebo nemala protikandidáta. Len už sa akosi zabudlo dodať, že hoci Dubovcová nemala protikandidáta, nemusela získať dostatok hlasov na to, aby bola zvolená. Takže možnosť hlasovať za seba bola, samozrejme, výhoda aj v jej prospech. Len z toho vtedy nikto nerobil kauzu.

Tak ako ju nikto nerobil – keď už sa bavíme o tomto type postov – ani z toho, že Dubovcová sa pridala k diskriminačným žalobám sudcov proti štátu, či z toho, že jej nástupkyňa Mária Patakyová bola pred revolúciou členkou komunistickej strany.

Najnovšie sa vyrába téma z toho, že Hatráková údajne zlyhala ako psychologička. Odštartoval to včerajší článok v Denníku N, ktorého dôveryhodnosť naštrbuje hneď to, že sa odvoláva i na predchádzajúci text z Hospodárskych novín. Akákoľvek zmienka o tom, že samotné HN ho opravili a priznali publikovanie nepravdivých informácií, však chýbala.

Nejde však iba o tento faul. V článku sú opísané tri príbehy, ktoré majú ukazovať na Hatrákovej profesionálne pochybenia. Konkrétne na podcenenie násilia v rodine. Problém je, že tieto príbehy sú podané trochu jednostranne.

Aby bolo jasné: vôbec nie je vylúčené, že Hatráková, ktorej ako terapeutke prešli rukami desiatky ľudí, mohla niekedy urobiť chybu. Alebo že zle vyhodnotila situáciu. Lenže všetci vieme, aké komplikované sú kauzy, ktoré sa týkajú vzťahov v rodinách. Kategorický súd o tom, že niekto urobil chybu alebo že niečo podcenil či ignoroval, sa dá vyniesť len po detailnom oboznámení sa s konkrétnym prípadom, po vypočutí verzií všetkých zainteresovaných strán. Takýto prístup ani podrobnejšiu znalosť opísaných prípadov však z textu necítiť, ide o interpretáciu jednej zo strán.

Bez takejto znalosti sa však len ťažko dá tvrdiť, že niečie psychologické postupy „škodia konkrétnym ľuďom aj deťom“, ako sme si mali možnosť prečítať v následnom mediálnom ošiali. 

Hatrákovej smolou je, že ani tí, ktorí budú podobnými článkami pred voľbou politicky šermovať, sa oboznamovaním sa s detailmi nenechajú zdržiavať.

Autor tohto textu nemá rád, keď sa slovo stredovek používa ako symbol temna. Ale ak už máme zostať pri pochybných historických paralelách, tak to, čo sa rozpútalo okolo poslankyne Hatrákovej, zo všetkého najviac pripomína stredoveký hon na čarodejnice.