Iniciatíva SNS na septembrovej schôdzi Smršť mediálnych zákonov sa nekoná, no Danko pôjde pri školskom zákone aj proti Druckerovi

Koaličnej SNS sa počas leta podarilo byť svojim voličom na očiach. Do médií národniari posielali avíza k svojim návrhom zákonov, z ktorých však máloktoré boli aktuálne a v danom čase relevantné.

Niektoré návrhy dokonca líder SNS Andrej Danko sám označil iba za „pikošky“. Komentoval tak napríklad vlastný návrh o tom, aby poslanci parlamentu mohli vykonávať sobáše.

„Určite to nie je zásadná téma, ale je to niečo, čo môže byť spestrením,“ vravel Danko o svojej legislatívnej iniciatíve.

V uplynulých týždňoch národniari rozprávali o regulácii diskusií na internete, spoplatnení infozákona, obmedzení satirických stránok či o ochrane osobnosti. Riešili aj zákaz mimovládok na školách, reguláciu licencií pre prieskumné agentúry či vytvorenie národného mediálneho úradu.

Z avizovanej legislatívnej smršti však do parlamentu prídu len niektoré návrhy, pričom niektoré sú sporné a iné nie sú sfinalizované, čo potvrdili samotní predkladatelia z SNS.

Do prvého čítania pustíme, potom upravíme

Príkladom nedotiahnutého návrhu, o ktorom sa však bude na septembrovej schôdzi rokovať, je legislatíva na spôsob lex Babiš, ktorá má verejným funkcionárom zakázať vlastniť médiá. Návrh rieši nielen politikov, ale aj ich rodinných príslušníkov.

V Česku podobnú legislatívu schvaľovali v reakcii na vlastníctvo veľkých denníkov expremiérom Andrejom Babišom.

„Do prvého čítania to pustíme a potom si to musíme vypilovať, aby to bolo racionálne,“ zhodnotil návrh poslanca SNS Adama Lučanského jeho spolustraník Roman Michelko, podľa ktorého by mal byť pri vlastníkoch médií vždy jasný konečný užívateľ výhod.

Poslanec SNS a šéf kultúrneho výboru Roman Michelko. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Lučanský pri predstavení návrhu upozorňoval najmä na Denník N, kde má vraj páky opozičný líder a šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, keďže jeho otec Martin Milan Šimečka vlastní podiel v akciovke Denníka N. Len už nepovedal, že zamestnanecké akcie má spolu s ním ďalších 70 novinárov v Denníku N, čo je už dávno známa vec.

Otázkou zostáva, či SNS bude myslieť aj na internetové médiá a ich majiteľov. Aj bez toho je v konflikte záujmov poslanec Peter Kotlár, ktorý je jediným vlastníkom spoločnosti prevádzkujúcej internetovú Televíziu Slovan, cez ktorú prináša svojim voličom politické posolstvá. Robí tak spolu s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou.

Kotlárova televízia vysiela naďalej, aj keď inak

Televízia Slovan síce oznámila svoj koniec a nie je na svojom webe dostupná, vysiala však obsah na facebookovej stránke s názvom Martina a Peter. Ich YouTubový kanál naďalej nesie názov Televízia Slovan a vysiela aj tlačovky ministerky kultúry.

Nekritické politické rozhovory natáča na YouTube aj Miriam Šramová, ktorá ako asistentka poslanca SNS Ivana Ševčíka ponúka priestor ďalším jeho straníkom či politikom vládnej koalície.

„Keď budú nejaké výhrady, tak potom to v druhom čítaní môžeme ešte vycizelovať,“ povedal Michelko pre Postoj s tým, že zasiahnuť chcú najmä tých, ktorí majú „naozaj silné médiá, ktoré sú personálne a majetkovo prepojené s politikmi“.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová a poslanec Peter Kotlár, ktorí spolu moderujú v Televízii Slovan. Foto: TASR/Jakub Kotian

To, či v legislatíve bude SNS myslieť aj na internetové médiá, sleduje aj Transparency International Slovensko. Mimovládna organizácia upozornila, že za rok 2024 je na kanáli Petra Kotlára zverejnených 148 videí vrátane straníckych akcií SNS a tlačoviek ministerstva kultúry.

Podľa Michelka je Televízia Slovan už pozastavená a navyše nemá vlastnícku štruktúru. Rovnako sa Michelko obhajoval aj pri svojom Literárnom týždenníku, čo je periodikum, ktoré vydáva.

Týždenník aktuálne vydáva Spolok slovenských spisovateľov, ktorého je Michelko členom. Tvrdí však, že periodikum vychádzalo prostredníctvom neziskovky Kultúrno-liberárna akadémia, kde nefiguroval. „V tomto zmysle sa to dá riešiť,“ zhodnotil svoj konflikt záujmov.

Vzniknú špecializované trestné senáty

Národniari chcú na septembrovej schôdzi v druhom čítaní riešiť aj právo na odpoveď, aby sa politici mohli voči médiám účinnejšie brániť. Ide však len o náhradu za súčasne platný inštitút práva na vyjadrenie, ktorý je v tlačovom zákone. Právo na odpoveď teraz zaradila SNS do zákona o publikáciách.

Michelko, ktorý je zároveň predkladateľom návrhu, vraví, že ide o kľúčovú záležitosť. Poslanec SNS tvrdí, že právne žaloby, ktoré sa rozlúsknu po troch rokoch, už nedávajú zmysel, preto je potrebné, aby okamžite prišla oprava politika po mediálnom útoku.

„Je neprijateľné, keď niekto šíri o druhom lži a nevie sa domôcť päť rokov opravy,“ vravel pred časom podpredseda vlády Tomáš Taraba (nominant SNS). Podľa neho nemôže existovať „skupinka ľudí, ktorí si myslia, že keď majú prsty na klávesnici alebo pero v rukách, tak majú absolútnu imunitu a môžu ničiť povesť kohokoľvek druhého bez toho, že by sa to zakladalo na faktografii“.

Fico jedných obmedzuje, druhých brániAko sa z takzvanej mediálnej alternatívy stáva nová vládna propaganda

Juraj Brezáni

Národniari si predstavovali, že rozhodnutie, kto je v práve, či politik, alebo médium, by malo byť známe už po mesiaci. Podľa Michelka však narazili na judikáty Ústavného súdu, podľa ktorých nemožno limitovať dĺžku súdneho procesu. Upozornili na to legislatívci z ministerstva spravodlivosti.

SNS to chce obísť spôsobom, že vyzve rezort Borisa Suska (nominant Smeru), aby vytvoril takzvané špecializované tlačové senáty, ktoré by sa „žalobami“ a následnými „rozsudkami“ zaoberali v rýchlom konaní. Michelko to pripodobnil prípadom, keď sa rozhoduje o pridelení zanedbaného dieťaťa do azylového centra.

„Trochu sa obávam, že sa toto zdrží, lebo musíme tam mať súčinnosť s ministerstvom spravodlivosti. Nemôžeme to urobiť poza ich chrbát,“ povedal Michelko, pričom nevylúčil, že legislatívu ešte stiahnu a predložia na ďalšiu schôdzu. „Nemá zmysel to pustiť a potom nám to Ústavný súd zastaví, že nemôžeme limitovať dĺžku súdneho konania,“ vysvetlil.

Čo bude prioritou SNS na septembrovej schôdzi:

• zákon o mimovládnych organizáciách,
• zákon na ochranu osobnosti voči médiám – právo na opravu,
• legislatíva zakazujúca dúhovú ideológiu na školách,
• zákaz vlastníctva médií politikmi – lex Babiš,
• povinnosť umiestnenia štátnej vlajky na všetky štátne budovy.

Portály budú identifikovať komentujúcich

Súčasťou návrhu zákona o práve na odpoveď je aj časť o povinnosti prevádzkovateľa spravodajského webového portálu získavať identifikačné údaje od ľudí, ktorí na stránke komentujú.

Diskutéri tak nebudú môcť byť anonymní. Médiá budú musieť zisťovať okrem mena a priezviska aj rodné číslo, dátum narodenia, adresu trvalého či prechodného pobytu, štátnu príslušnosť a telefónne číslo diskutéra.

Prístup k médiám po atentáteDanko chce novinárom nastaviť nové pravidlá, svojim úradom plánuje kontrolovať aj Facebook

Juraj Brezáni

SNS však avizovala v oblasti mediálneho práva mnoho ďalších návrhov. Danko po atentáte na premiéra Roberta Fica hovoril, že príde s „tvrdými zákonmi“. V parlamente sa však o ďalších legislatívach nebude v septembri rokovať.

Šéf SNS v pondelok na sociálnu sieť pridal fotografiu z Bojníc, kde je s dvadsiatkou svojich spolupracovníkov. Odkázal opozícii, že zatiaľ čo fňuká a vyhráža sa, oni myslia na občanov. „Príprava zákonov v plnom prúde. Najskôr zatočíme s mimovládkami,“ napísal Danko.

Voliť budú aj členov Rady STVR

Michelko pripomenul, že témou bude v parlamente aj voľba zvyšných piatich členov Rady STVR. Verejnoprávny telerozhlas je podľa politikov SNS štátna inštitúcia a tak sa k nej aj nominanti národniarov stavajú.

SNS by mala mať podľa informácií denníka Postoj pri volení členov rady veľké slovo vzhľadom na pomery vládnej koalície. Zdroj z jej prostredia tvrdí, že strana Andreja Danka chce mať dvoch z piatich členov rady volených v parlamente. Smer by mohol mať taktiež dvoch nominantov a Hlas jedného.

Mocenský súboj o STVR vyhráva SNSMachala chce telerozhlas riadiť ako šéf Rady STVR a po svojom

Juraj Brezáni

Znamenalo by to, že ministerkou Šimkovičovou vymenovaný člen rady Lukáš Machala by tak mohol ovládnuť Radu STVR, ktorá má navýšené kompetencie oproti predchádzajúcemu orgánu v bývalej RTVS.

Národná rada bude na septembrovej schôdzi voliť aj troch členov Rady pre mediálne služby. Poslanci ich mali zvoliť už v júni, no voľbu vtedy odložili. Zvolia aj jedného člena do Rady TASR.

Druckerov odpor Dankovi neprekáža

SNS bude mať v septembri v parlamente aj návrh zákona, ktorý rozdeľuje vládnu koalíciu, minimálne stranu Andreja Danka a Matúša Šutaja Eštoka. Hlas totiž slovami ministra školstva Tomáša Druckera ešte počas leta odmietol legislatívu SNS, ktorá by mala obmedziť propagáciu tém súvisiacich so sexuálnou orientáciou a s rodovou identitou v školskom vzdelávacom systéme.

Národniari tvrdia, že tento krok je súčasťou dlhodobej snahy SNS riešiť otázky týkajúce sa vplyvu dúhových tém na deti a mládež v školách. Okrem toho Lukáš Machala viackrát opakoval, že zakážu novinárom z akéhokoľvek média prednášať na školách. „Denník N na školách skončil,“ písal Machala na svojom telegramovom účte.

Drucker iniciatívu SNS komentoval slovami, že si cení záujem národniarov o školstvo, ale verí, že vnímajú dostatok problémov vo svojich vlastných rezortoch.

„Na základe koaličnej dohody zodpovedajú za rezorty jednotlivé strany a ich nominant, ktorý má zákonodarnú iniciatívu. Hlas – sociálna demokracia si ctí koaličnú dohodu a nikdy sa nebude púšťať do kompetencií rezortov, ktoré patria koaličným politickým stranám,“ uviedol minister školstva.

Regulácia sexuálnej výchovyDanko chce školy bez dúhových ideológií, Drucker mu odporúča hasiť problémy vo vlastných rezortoch

Juraj Brezáni

Danko však v poslednom rozhovore pre Miriam Šramovú povedal, že „Drucker sa môže hnevať, koľko chce“, no SNS návrh týkajúci sa regulácie sexuálnej výchovy na školách podľa neho presadí. Ak nie, tak nebude hlasovať za zákony koaličného partnera.

„Ak je rezortná zodpovednosť za STVR, tak nevidím dôvod, aby sa okolo toho motal Tomáš Drucker, a takisto poviem, že áno, my potom otvárame témy u Druckera LGBTI preto, keď vidíme, že s niektorými sa moce,“ vysvetľoval Danko.

Šéfovi SNS zároveň vadia „slniečkári“ pôsobiaci v rezorte školstva. „Sú tam ľudia, ktorí udávali premiéra a mňa v Bruseli, aby nám vypínali facebooky, a sú tam pozamestnávaní. Očakávame, tak ako Šimkovičová čistí ministerstvo od slniečkárov, že to urobí aj Drucker, a keď to neurobí, tak to budeme komunikovať,“ uzavrel Danko.

SNS na septembrovú schôdzu predložila aj návrh zákona, ktorý by zaviedol povinnosť umiestniť štátnu vlajku na všetky budovy vo vlastníctve štátu. Zrejme preto už nový riaditeľ SNG objednal pred galériu stožiar, na ktorý pripevnia slovenskú zástavu.

Rovnako tak pribudol aj návrh zákona o oslobodení 13. a 14. platu od dane a odvodov.