Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
27. január 2022

Konzervatívny výber

Slovenské ženy sa nevedia dostať k potratom, zavádza Možnosť voľby (+ podcast)

Prinášame komentovaný prehľad udalostí, ktoré rezonovali v uplynulých dňoch.

Slovenské ženy sa nevedia dostať k potratom, zavádza Možnosť voľby (+ podcast)

FOTO TASR – František Iván

Občianske združenie Možnosť voľby zverejnilo svoju kompletnú správu o prístupe k potratom na Slovensku. Výber respondentiek naznačuje, že hlavným cieľom tohto výskumu je potvrdenie vlastného svetonázoru.

Plyn by nemal byť predmetom sankcií voči Rusku, navrhuje Rakúsko. Potichu sa pridáva aj Nemecko, ktoré je cez vládnu SPD a Nordstream 2 zviazané s ruským plynárenským biznisom.

Európska únia má nový zákon o digitálnych službách. Navrhuje aj mazanie tzv. škodlivého obsahu, čo však v niektorých prípadoch môže viesť k ohrozeniu slobody prejavu.

V texte týždňa komentátor českého týždenníka Reflex Petr Pešek hodnotí vyhliadky českého predsedníctva EÚ v druhom polroku 2022. Vo videu týždňa debatujú Paul Krugman a Lawrence Summers o vyhliadkach inflačného vývoja.

Konzervatívny výber si môžete aj vypočuť:

Správny výber respondenta vám potvrdí čokoľvek, čo chcete

Občianske združenie Možnosť voľby zverejnilo kompletné výsledky svojho výskumu o tom, ako ženy vnímajú prístup k potratom a k antikoncepcii. Už čiastkové a vtedy neverejné zistenia využívali v politickom zápase pro-choice aktivisti a političky ako Jana Bittó Cigániková.

Závery tohto výskumu možno zhrnúť konštatovaním, že sú v plnom súlade s agendou samotného občianskeho združenia. Ženy na Slovensku sa vraj nemôžu dostať k potratu jednoducho a zadarmo a akékoľvek lehoty, poučenia, informácie či štatistický zber údajov sú neprípustnými prekážkami.

Výskum vychádza z troch zdrojov. Prvým je kvalitatívny prieskum – rozhovory s 15 ženami, ktoré boli na potrate. Druhým zdrojom je online dotazník s rovnakou témou – teda dostupnosť potratov, prístup zdravotníckych zariadení a názory na návrhy, ktoré k potratovej legislatíve predkladajú politici. Tému celého výskumu dopĺňa rovnako dotazníkový prieskum vnímania prístupu k antikoncepcii.

Nie je však zrejmé, na základe čoho si výskumníčky vyberali ženy, s ktorými budú robiť kvalitatívne rozhovory. Absentuje aj konfrontácia so zdravotníckymi zariadeniami, v ktorých údajne tieto ženy zažili „ubližujúci a nerešpektujúci“ prístup.

Respondentky vnímajú samotné informovanie a poučenie o potrate a jeho alternatívach ako vytváranie nátlaku na to, aby svoje rozhodnutie zmenili. Jedinou vhodnou informáciou je podľa nich to, kde a ako absolvovať potrat čo najskôr.

Snahu o dosiahnutie vopred žiadaného výsledku výskumu evokujú aj poznámky výskumníčok, ktoré navádzajú respondentky hodnotiť situáciu negatívne, napríklad prístup zdravotníckeho personálu ako neprofesionálny. Kriticky ich smerujú aj k negatívnemu posudzovaniu výhrady vo svedomí či legislatívnym návrhom, ktoré sa problematiky potratov dotýkajú len okrajovo (napríklad návrh zákona na pomoc tehotným ženám).

Hoci správa konštatuje, že na základe rozhovorov žiadna zo žien svoje rozhodnutie ísť na potrat neľutuje, chýba posúdenie vplyvu bežného psychologického mechanizmu, ktorým človek racionalizuje a ospravedlňuje svoje minulé konanie, aby minimalizoval výčitky či pocity viny. Správa sa jednoducho snaží navodiť dojem, že postabortívny syndróm ani žiadne prípadne negatívne následky neexistujú, napriek tomu, že ich opisuje nielen odborná literatúra, ale aj reálne skúsenosti terapeutov z praxe.

Deklarovaný pocit úľavy, že „majú zákrok konečne za sebou“ však nedokazuje absenciu neskorších problémov v prežívaní.

Podobne nereprezentatívnu vzorku ako pri rozhovoroch použil výskum aj pri dotazníku o prístupe k potratom. Odpovede boli zozbierané od 180 žien. Samotné autorky správy uvádzajú, že dotazník bol šírený primárne cez profil OZ Možnosť voľby na sociálnych sieťach a ďalej bol takto zdieľaný. To samo osebe vytvára do veľkej miery homogénnu názorovú skupinu respondentiek, ktoré inklinujú k svetonázoru, aký prezentuje samotné občianske združenie.

Hoci je tento výskum kvôli zjavným metodologickým nedostatkom v podstate nepoužiteľný pre komplexnejšie sociologické závery, ukazuje, v akej rovine v týchto kruhoch debata o potratoch prebieha. Cieľom nie je ich znižovanie (hoci verbálne deklarujú, že ide o zlé riešenie v krajnej situácii), ale odstraňovanie posledných reálnych aj fiktívnych prekážok, ktoré stoja na ceste k vykonaniu potratu.

A čo v tejto bublinovej debate absentuje úplne, je záujem nenarodeného dieťaťa. Dieťa už nie je ani plodom, ale plotom, prekážkou, ktorú treba odstrániť. Čo najskôr a bez zbytočných otázok.

Nemiešajme plyn a vojnu

V prípade ďalšieho vyostrenia konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou a prijímania ďalších sankcií voči moskovskému režimu by podľa rakúskeho ministra zahraničia Alexandra Schallenberga mal byť z takýchto sankcií vyňatý plyn. A najlepšie aj celý plynovod Nordstream 2.

Argumentuje napríklad tým, že Európa je od Ruska do veľkej miery energeticky závislá, čo sa nedá zmeniť zo dňa na deň. A keďže Rakúsko odmieta jadrovú energiu, iný stabilný zdroj ako plyn nemá. Prístup k Nordstream 2 je však do veľkej miery motivovaný aj tým, že rakúska spoločnosť ÖMV je jedným z akcionárov tohto plynovodu.

Vajatavý prístup zaujíma aj Nemecko. To síce jednoznačne nepovedalo, že by plyn mal byť od sankcií oslobodený, dlhodobo priaznivá spolupráca medzi nemeckou SPD a Ruskom naznačuje, že vzťahy s touto východnou veľmocou sú pre Berlín dôležité. Koniec koncov najväčším ruským lobistom v Nemecku je Gerhard Schröder, niekdajší socialistický kancelár.

A veľavravná je aj epizóda, ktorú vo svojom komentári spomína Ondřej Šmigol z Echo24. Premiérka spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko za SPD Manuela Schwesigová prijala ruské peniaze pre krajinskú „environmentálnu“ nadáciu, ktorá v skutočnosti slúžila na obídenie amerických sankcií pri dostavbe Nordstream 2. Jeho západný terminál má byť práve v tejto spolkovej krajine.

Inzercia

Navyše, Nordstream 2 znamená, že pre prepravu plynu do Európy stráca Ukrajina svoj strategický význam a aj to môže naznačovať, prečo je nemecký postoj v aktuálnej kríze, jemne povedané, zdržanlivý. Nie je to len hlas rozumu, ako sa niektorí nazdávajú, ale aj hlas peňazí. Detailnejšie túto nemeckú zahraničnú politiku opísal kolega Christian Heitmann.

Kancelár Olaf Scholz prenechal rozhodovanie o Nordstreame na nemecký regulačný úrad a vojna-nevojna, ak úradníci dajú plynovodu príslušný štempel, kohútiky sa môžu otvoriť. SPD sa svojho kurzu drží napriek tomu, že jej to spôsobuje vnútrokoaličné spory so Zelenými.

A keďže tento prístup považujú v Kremli za prejav slabosti (lebo sami využívajú silu a jedine na silu reagujú), ruský minister zahraničia Sergej Lavrov sa už nechal počuť, že rokovať bude len s USA. EÚ sa vraj nemá tlačiť k stolu, kde pre ňu nie je stolička. Stačí, ak cez drahý plyn bude plniť ruský rozpočet.

Nová digitálna Európa

Európsky parlament schválil nový zákon o digitálnych službách tzv. Digital Services Act. Udialo sa tak celkom nenápadne popri voľbe predsedníčky parlamentu Roberty Metsolovej a plamennom prejave francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona o práve na potrat. Digitálny zákon sa tak medzi spravodajské hedlajny nepredral.

Zákon prináša dlho sľubovanú reguláciu veľkých platforiem sociálnych sietí. Napríklad transparentnosť algoritmov, zákaz cielenej reklamy zameranej na maloletých a odstraňovanie nezákonného obsahu.

Popri nezákonnosti sa však spomína aj škodlivosť a najmä v kontexte dnes populárneho slova „dezinformácia“. Kým nelegálnosť sa dá pomerne jasne definovať – napríklad predaj drog či šírenie detskej pornografie je protizákonné aj v skutočnom svete, škodlivosť je zväčša definovaná len subjektívne.

Alexandr Vondra, český europoslanec, ktorý hlasoval proti tomuto zákonu, varuje práve pred subjektívnym posudzovaním škodlivosti online obsahu. „V dnešnej hystérii už vidím mazanie mnohých vyjadrení na tému klímy, covidu, genderu či migrácie. Jeden príklad: na jar 2020 som na FB poďakoval českým ženám, že šijú rúška, a ich prínos pre nešírenie choroby som doložil grafom. FB mi to na podnet z Nórska zmazal, pretože WHO vtedy proti rúškam brojila,“ píše Vondra.

Navyše, zákon síce umožňuje odvolať sa (napríklad pri zmazaní účtu) na súd, no len v krajine pôvodu. To je v prípade Facebooku Írsko. A írsky súd bude sťažnosť posudzovať podľa írskych zákonov a tie môžu ako škodlivý či nenávistný definovať úplne iný obsah ako naše zákony.

Problémom pre slobodu prejavu môže byť aj takzvané obmedzenie šírenia „škodlivého“ obsahu. Platforma vám síce príspevok nezmaže ani vás nezablokuje, no algoritmus zabezpečí, že ho uvidíte len vy a možno vaša najbližšia rodina. Niečo ako „doma si rozprávajte, čo chcete, ale neopovážte sa s tým ísť na verejnosť“.

……………………………………………………..

Text týždňa: Česi sa chcú kriticky pozrieť na Poľsko a Maďarsko

V druhom polroku 2022 prevezme rotujúce predsedníctvo Európskej únie Česká republika. A u našich susedov sa začínajú rozbiehať debaty o tom, aké by to predsedníctvo mohlo byť. Komentátor týždenníka Reflex Petr Pešek hodnotí ostatné vystúpenie ministra pre európske záležitosti Mikuláša Beka zo STANu.

Ten predstavil ako jednu z tém aj slobodu a zodpovednosť médií. Nepomenoval však, čo pod týmito pojmami mieni. Odhalil to až v nasledujúcich replikách, keď problematiku zúžil na dianie vo východnej Európe. Konkrétne v Poľsku a v Maďarsku, ktoré podľa ministra Beka vedú pomerne komplikovanú debatu v týchto otázkach s ostatnými členskými krajinami. Je to podľa neho legitímna téma aj cez prizmu toho, že by to zhoršilo vzťahy vo Vyšehradskej štvorke.

Podľa Petra Peška sa celá debata skláňa k tomu, že Česko počas svojho predsedníctva nebude nastoľovať témy, ktoré by dráždili Nemecko či Francúzsko. Na to podľa vlády ani opozície krajina nemá dostatočný vplyv, ale má byť konštruktívnym partnerom.

Na druhej strane, zaradiť sa k západoeurópskemu zástupu napomínačov Poľska a Maďarska je presadzovaním „hodnotovej politiky“ a podľa ministra Beka aj českým záujmom. „Tu by asi bolo dobré vedieť, akým záujmom je nabúravať vyšehradskú spoluprácu, navyše smerom k zvyšku Európskej únie,“ pýta sa Petr Pešek.

……………………………………………………..

Video týždňa: Inflácia sa nekončí

Uznávaný svetový ekonóm, nositeľ Nobelovej ceny z roku 2008 Paul Krugman priznáva, že sa vo svojich odhadoch vývoja inflácie mýlil, keď na začiatku minulého roka predpokladal, že sa situácia upokojí a vývoj cien sa stabilizuje. Pripúšťa, že nesprávne odhadol vplyv masívneho balíka vládnej podpory ekonomiky v USA.

Ekonomika sa síce neprehriala, no samotná ekonomická aktivita, HDP a zamestnanosť nezodpovedá úrovni inflácie, ktorú vidíme. Zlyhal totiž dodávateľský reťazec – aj vplyvom pandémie. Ten nedokázal zareagovať na zvýšený dopyt, ktorý prišiel po uvoľnení protipandemických opatrení. Riešením inflácie nie sú podľa Krugmana ďalšie vládne stimuly, ale, naopak, spomalenie ekonomiky.

Ekonóm Lawrence Summers, bývalý minister financií USA a bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky, ktorý pred rokom vysokú infláciu predpokladal, vidí hlavnú príčinu v neuspokojenom dopyte. Riešením je jeho obmedzenie napríklad zvyšovaním úrokovej miery. To všetko však nemusí mať dostatočný efekt, pretože geopolitická situácia nám ukazuje, že kedykoľvek môže nastať ďalší nepredvídateľný ponukový šok, aký vidíme pri čipovej kríze.

Navyše, trhy motivované vládnymi stimulmi budú naďalej podporovať rast cien akcií. Vyhliadky na zmiernenie inflácie v tomto roku sú podľa Summersa mizivé.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.