Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
25. marec 2009

Pápež v Afrike: srdce a povery

Návšteva Afriky musela byť pre Benedikta XVI. nezvyčajným zážitkom. Tým bolo aj sledovanie stretnutia pápeža – intelektuála s emotívne nabitým africkým kresťanstvom. Benedikta XVI. viedli na africkú pôdu dva konkrétne dôvody: slávnostné odovzdanie pracovného dokumentu pre druhú synodu biskupov o Af...

Návšteva Afriky musela byť pre Benedikta XVI. nezvyčajným zážitkom. Tým bolo aj sledovanie stretnutia pápeža – intelektuála s emotívne nabitým africkým kresťanstvom.

Benedikta XVI. viedli na africkú pôdu dva konkrétne dôvody: slávnostné odovzdanie pracovného dokumentu pre druhú synodu biskupov o Afrike, ktorá by sa mala uskutočniť vo Vatikáne počas tohtoročnej jesene a spomienka 500. výročia kristianizácie Angoly. „Pápež od tejto cesty očakáva nemálo. Predovšetkým chce rozhýbať evanjelizačné dielo cirkvi. Zároveň jej chce dať najavo, že je nablízku, že nie je ľahostajný k jej enormnému úsiliu a veľkým obetám, ktoré každodenne preukazuje,“ opísal hlbší zmysel pápežovej cesty vatikanista talianskeho ľavicového denníka Il Riformista Paolo Rodari.

Výber navštívených krajín bol samozrejme cielený. Jeho prítomnosť v Kamerune ležiacom pod rovníkom a Angoly ležiacej nad ním pápežovi umožnila zhmotniť posolstvo, ktoré prezentoval už pred začiatkom návštevy: „Touto cestou túžim objať celý africký kontinent...“

Pápež ako propaganda

Obe krajiny navštívil už pápež Ján Pavol II., Kamerun dokonca dvakrát. Predchodca súčasného pápeža by mohol byť považovaný za skutočného „čierneho pápeža“. Na africký kontinent cestoval počas svojho pontifikátu až šestnásťkrát a navštívil 42 z 53 krajín. Kamerun aj Angola prešli počas posledných rokov dynamickým rozvojom a dnes patria medzi vzorovejšie africké krajiny napriek tomu, že na čele oboch stoja diktátori. Kamerunský prezident Paul Biya je pri moci od roku 1982 a jeho režim bol OSN označený za jeden z najskorumpovanejších na svete. Jose Eduardo dos Santos, prezident Angoly je pri moci ešte o tri roky dlhšie. Obaja sa prítomnosť pápeža snažili využiť pre propagandistické účely: kamerunské hlavné mesto Yaoundé bolo oblepené plagátmi zobrazujúcimi pápeža a prezidenta, angolské noviny zase zdôrazňovali vynikajúce vzťahy medzi štátom a cirkvou. Prezident dos Santos dokonca udelil zamestnancom všetkých štátnych úradov a školákom voľno, aby sa mohli zúčastniť stretnutí s pápežom.

Napriek zdanlivej vnútornej stabilite a hospodárskemu rozvoju je spoločnosť v oboch krajinách ekonomicky a spoločensky diferencovaná podľa tradičného vzorca „bohatá menšina, schudobnená väčšina“. „Angola, ktorá v roku 2002 vyšla z krvavej občianskej vojny trvajúcej 27 rokov, po ktorej ostali v zemi milióny mín, je symbolom protikladov, ale aj nádejí čierneho kontinentu: krajina je na štvrtom mieste v ťažbe diamantov na svete a zároveň na prvom v produkcii nafty v Afrike, HDP vzrástlo o 27%, no zároveň viac ako polovica populácie žije pod hranicou chudoby,“ charakterizoval africký ekonomický zázrak Andrea Tornielli, vatikanista denníka Il Giornale. Zarážajúcou je aj informácia, že priemerný dosiahnutý vek Angolčanov je menej ako 40 rokov.

Cirkev na strane chudobných

Aj keď sa vládne elity v oboch krajinách počas pápežovej cesty snažili vytvoriť zdanie bezproblémovosti vzťahov cirkvi a štátu, pravdou je, že cirkev je v Kamerune a Angole skôr opozičnou silou. V tom zmysle, že sa na európske pomery nezvyčajne výrazne zapája do sociálnych aktivít. „Človek sa tu skutočne stal človeku vlkom,“ uviedol taliansky katolícky denník Avvenire slová kamerunského arcibiskupa Antoina Ntalu, ktorý počas nedávneho zasadania sociálnej komisie miestnej biskupskej konferencie otvorene kritizoval pomery v krajine poznačenej korupciou, porušovaním ľudských práv a nízkou úrovňou vzdelávania.

Katolícka cirkev v oboch krajinách patrí k najväčším sociálnym inštitúciám. V Kamerune spravuje 1 530 vzdelávacích inštitúcií, od materských škôl po univerzity, v ktorých formuje 410 964 študentov. Okrem toho prevádzkuje 28 nemocníc, 11 starobincov, 15 sirotincov a ďalšie sociálne inštitúcie. Podobné rozmery má sociálna angažovanosť cirkvi aj v Angole.

Vo svojich príhovoroch Benedikt XVI. viackrát podčiarkol dôležitosť zapojenosti miestnych katolíkov do sociálnych aktivít a ich prínos podčiarkol aj osobnou návštevou centra založeného kardinálom Pavlom Emilom Légerom z Kanady, v ktorom sa starajú o stovky fyzicky a mentálne postihnutých. Objímanie detí s nadmerne veľkými zdeformovanými hlavami Benediktom XVI. patrilo medzi najsilnejšie momenty jeho apoštolskej cesty.

Napriek materiálnej chudobe je africké kresťanstvo vnútorne bohatšie a solidárnejšie ako západné cirkvi. Tento rozmer čiernej duchovnosti zosobňuje liturgia. „Keď misionár po niekoľkých rokoch, po desaťročí alebo niekoľkých desaťročiach práce v Afrike, v Kamerune, príde do Európy, do Poľska a slúži svätú omšu, cíti sa ako na pohrebnej omši spojenej s najsmutnejšou tryznou. Ten kontrast je skutočne veľký. V poľskom kostole je smutno, rovnako ako inde v západných krajinách. Poliaci alebo iní Európania sú na to zvyknutí, zdá sa im, že práve tak to má byť, kým v Afrike sa ľuďom zdá, že to má byť práve naopak,“ povedal Vatikánskemu rozhlasu poľský misionár Ryszard Kusy. Práve Poliaci majú v Kamerune najviac misionárov.

Inzercia

„Jeden z najkrajších zvykov, ktorý som spoznal v Angole sa nazýva ,tâmbula´. Ide o obetnú procesiu v rámci eucharistického slávenia, počas ktorej veriaci prinášajú k oltáru vlastné dary: poľnohospodárske produkty, jedlo, sliepky a domáce potreby. Na konci omše sú tieto dary odovzdané kňazovi alebo darované nejakej chudobnej rodine,“ hovorí saleziánsky misionár Luigi De Liberali pôsobiaci v Angole.. Na vlastnom tele mohol africkú pohostinnosť zažiť aj Benedikt XVI., ktorému kamerunskí Pygmejovia darovali veľkú suchozemskú korytnačku. Nezvyčajný dar letel s pápežom do Angoly, kde bol prepustený na slobodu v záhrade vatikánskej nunciatúry.

Povery a celibát

Špecifické prostredie má aj svoje špecifické problémy. Medzi najvýraznejšie patrí prenikanie prvkov miestnych kmeňových náboženstiev do kresťanskej viery a praxe. „Dodnes pociťujeme vplyv mágie na život obyvateľov. Kňaz alebo rehoľnica pochádzajúca z miestneho obyvateľstva sú sami presýtení vierou v kúzla a povery. Nie vždy vkladanie biskupových rúk alebo rehoľné sľuby spôsobia zánik povier alebo strachu pred vplyvom kúzel,“ hovorí misionár Kusy. Za kňazom chodia miestni obyvatelia častokrát ako za dobrým šamanom, ktorý kúzlami zbaví človeka rôznych chorôb alebo ženy neplodnosti. „Môžeme sa na to pozerať ako na poveru, ale na druhej strane to môže byť taktiež príklad viery – ten človek prichádza za kňazom, vidí v ňom Ježišovu silu,“ dodáva misionár.

Vážnym problémom pre domorodých kňazov je celibát. V niektorých oblastiach Kamerunu patrí medzi vžité názory aj predstava, že človek, ktorý zomrel bezdetný, nedosiahne večný život a bude musieť blúdiť v podsvetí. V mysli miestneho človeka tento názor pretrváva aj keď sa stane kresťanom, dokonca kňazom. Ryszard Kusy priznáva, že niektorí domorodí kňazi sa „poistia“, aby po smrti mali voľný prístup do večnosti. „Hodnotenie z európskeho hľadiska je jednoduché, ale nie vždy spravodlivé a úplné. Neznamená to, že by sme mali privierať oči a schvaľovať takýto prístup, ale mali by sme mať pred sebou jeho motivácie.“ Dochádza aj k situáciám, že adept kňazstva má viacero detí už pred vstupom do seminára, ale úzkostlivo to tají. Neskôr, keď to vypláva na povrch dochádza k verejnému pohoršeniu: kňaz má deti. To, že ich splodil ešte ako sedemnásťročný a biskup o tom nevedel nikoho nezaujíma.

Čarodejníctva aj problémov s celibátom sa pápež dotkol vo svojich príhovoroch. Vyzval veriacich, aby sa zbavili dezorientovanosti a strachu z magických vplyvov, odolávali poverám aj prostredníctvom intelektuálnej formácie a biskupom zdôraznil, aby pristupovali k „serióznejšiemu rozlišovaniu“ adeptov kňazstva a aby „osobitne bdeli nad vernosťou kňazov a zasvätených osôb voči záväzkom, ktoré prijali spolu so svätením a ich vstupom do rehoľného života“.

Výzvy pre svet aj Benedikta

Benedikt XVI. vo svojich príhovoroch tradične ponúkol zaujímavé, niekedy priamo provokačné podnety. Medzi ne patrili nielen verejne prepierané slová o prezervatívoch, ale aj výzva, aby Západ dodržiaval svoje záväzky voči Afrike a poskytoval 0,7% HDP na oficiálnu rozvojovú pomoc. Ako na svojom blogu napísal vatikanista Rodari, tento pápež sa nezvykne vyjadrovať politicky korektne. Pápežova prítomnosť na čiernom kontinente na chvíľu vytiahla ťažko skúšané krajiny zo všeobecného zabudnutia a pripomenula, že svet to nie je len USA, EÚ, Čína a Rusko. Na druhej strane sa Benedikt XVI. mohol bezprostrednejšie zoznámiť s problémami miestnych kresťanských komunít, o ktorých v Európe ani len netušíme. Bude zaujímavé sledovať s akými návrhmi po tejto návšteve vyjde jesenná synoda biskupov o Afrike.

Imrich Gazda

Ďalšie informácie o pápežovej návšteve Afriky nájdete na svetkrestanstva.blogspot.com.

Odporúčame

Malajzia: Kresťania nesmú používať slovo Boh

Malajzia: Kresťania nesmú používať slovo Boh

Recitovanie vyznania viery sa pre katolíkov žijúcich v západnej Malajzii stalo vážnym problémom. Vláda regiónu Borneo vydala dekrét, ktorý kresťanom zakazuje používať slovo Boh. Informoval o tom vatikánsky denník L´Osservatore romano. V malajčine sa Boh, bez ohľadu na to, či sa myslí...

ANKETA: Druhé kolo prezidentských volieb - morálna dilema?

ANKETA: Druhé kolo prezidentských volieb - morálna dilema?

V ankete sme sa spýtali túto otázku: "Vidíte morálnu dilemu v tom, či voliť Ivana Gašparoviča alebo Ivetu Radičovú, respektíve nevoliť vôbec? Aká voľba je podľa Vás správna?" Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup: Voliť pôjdem. Nechcem porušiť rozhodnutie Plenárneho zasadania KBS zo dňa 19.3.2009: "B...

ZAHRANIČIE: Krv indických kresťanov si pýta zmenu

ZAHRANIČIE: Krv indických kresťanov si pýta zmenu

Zbúrané kostoly, domy a modlitebne sa počítajú v Indii na tisíce. Davy ľudí bez domova a v neustálom strachu. Stovky mŕtvych a nespočetne veľa zranených. Pomaly sme sa blížili na miesto, kde sme mali mať prestávku. Naše terénne vozidlo sa ťažkopádne presúvalo po výmoľoch, ktoré sú na cestách v blíz...