Egyptológ V pohľade na náboženstvo boli Egypťania veľmi pragmatickí

Aký je význam čerstvého objavu „strateného mesta“ pri Luxore? Egyptológ Martin Odler v rozhovore pre Postoj hovorí o najvýznamnejších objavoch v Egypte aj o spolupráci s egyptskými úradmi. Hovorí aj o výstave Slneční králi, ktorá je od septembra inštalovaná v pražskom Národnom múzeu, ale pre pandemické opatrenia stále nie je prístupná verejnosti.

Martin Odler je slovenský egyptológ, ktorý pôsobí na Českom egyptologickom ústave FF Univerzity Karlovej v Prahe. Spolupracuje tiež s poľsko-slovenským tímom egyptológov a je členom správnej rady nadácie Aigyptos. Vyštudoval egyptológiu a klasickú, pravekú a včasnostredovekú archeológiu na FF UK v Prahe. Vo svojej práci sa zameriava najmä na staroegyptskú materiálnu kultúru. Doktorát venoval téme spoločenského kontextu medi od egyptského praveku až po koniec Strednej ríše.

Pred niekoľkými dňami egyptský tím archeológov predstavil svetu objav „strateného slnečného mesta“ pri Luxore. Niektorí odborníci prirovnávajú nález svojou výnimočnosťou k objaveniu Tutanchamónovej hrobky. Čím je taký výnimočný?

S prirovnaním k Tutanchamónovi sa to trochu prehnalo. (Smiech.) Skúmaná lokalita sa nachádza v západných Tébach oproti Karnackému chrámu na východnom brehu. Na západnom brehu sa zas nachádzajú zádušné chrámy hrobiek v Údolí kráľov. V ich blízkosti, zhruba sto metrov od miesta, kde pred osemdesiatimi rokmi kopali francúzski archeológovia, našli teraz egyptskí archeológovia súčasť toho istého sídliska.

To je podľa nápisov spájané s panovníkom Amenhotepom III., nazývaným aj egyptský kráľ Slnko. Predpokladá sa, že sídlisko bolo obývané aj v období vlády jeho syna Achnatona.

Ak už v danej lokalite urobili prvé objavy pred osemdesiatimi rokmi francúzski archeológovia, prečo sa vo vykopávkach pokračovalo až teraz?

Výskum sa sústredil skôr na zvyšky veľkolepej architektúry zádušných chrámov. V lokalite sa nachádzajú aj známe „Memnónove“ kolosy, sochy Amenhotepa III. a za nimi jeho zádušný chrám. Pri výskumoch sa zväčša kladie dôraz na náboženské stavby a sídliská sú tak trochu na okraji záujmu. Motiváciou egyptského tímu bolo v prvom rade hľadať a identifikovať zádušný chrám Tutanchamóna. To sa síce nepodarilo, ale našlo sa spomínané sídlisko s neporušenými starovekými vrstvami.

Je rozdiel v poznatkoch, ktoré získavame z hrobiek a zo zádušných chrámov, a tými, ktoré prináša sídlisková archeológia?

Rozdiel je v tom, že zádušné chrámy prinášajú informácie o náboženstve a o tom, čo nám Egypťania chceli po sebe zanechať. Zo sídlisk, naopak, pochádzajú pramene o tom, ako skutočne žili. Archeológia nám umožňuje poukázať práve na ten rozdiel medzi tým, ako sa daná civilizácia prezentuje vo svojich veľkých dielach a ako reálne funguje.

Verejnosť zrejme viac ocení nález neporušenej hrobky s predmetmi vysokej umeleckej hodnoty než fragmenty predmetov dennej potreby. Je v tomto pohľad archeológa iný?

Zachované artefakty sú pozostatkom skutočného života. To je pre nás najväčšia hodnota. Vieme napríklad, že na základe staroegyptského náboženstva sú prasatá nečisté zvieratá, ale to Egypťanom vôbec nebránilo ich chovať a konzumovať. Takýchto príkladov je viac.

Nájdené sídlisko nesie názov „Atonov vzostup“. Kult slnečného boha Atona sa doteraz spájal najmä s panovníkom Achnatonom a jeho manželkou Nefertity a s ich pokusmi o náboženský prevrat v podobe nastolenia Atonovho monoteizmu. Môže objav mesta, ktoré je datované už do obdobia vlády jeho otca, upraviť naše predstavy o náboženskom kulte v tomto období?

Vieme, že Achnaton ešte predtým, než sa presťahoval do Amarny a vytvoril nové hlavné mesto, vládol niekoľko rokov v Tébach a staval pre Atona chrámy aj v tébskej oblasti. Tie však boli poničené, takže o nich vieme málo. Čo sa týka novoobjaveného sídliska, musíme si počkať, či nálezy nebudú pochádzať práve z prvých rokov vlády Achnatona, čím by informovali o tomto období.

Keď toto nové náboženstvo neuspelo, Téby sa opäť stali hlavným mestom a Amarna zostala opustená, pre Egypťanov to bola doslova zakázaná zóna. Práve z toho dôvodu sa tam zachovalo množstvo artefaktov, aj z kovu, ktoré by sa inak nenašli. Až v dobe egyptských kresťanov tam vzniklo malé koptské osídlenie a viaceré pustovne.

Foto: Súkromný archív Martina Odlera.

Spomínate kovy. S kolegom Jiřím Kmoškom ste venovali svoj posledný výskum skúmaniu metalurgického zloženia rôznych artefaktov umiestnených v európskych múzeách. Čím vás zaujala táto téma? 

V Abúsíre, ktorý je českou koncesiou, expedícia pracuje primárne v hrobkách z obdobia Starej ríše, ktoré obsahujú aj modely nástrojov. Jednou z vecí, ktorú mohol príslušník elity dostať do svojej hrobky, boli malé modely remeselníckych nástrojov. On sám s nimi počas života nepracoval. Slúžili ako symboly toho, že človek patrí k vyššej vrstve a môže zamestnávať remeselníkov a zadávať im remeselné aj umelecké práce.

Títo remeselníci tak preňho môžu pracovať aj na druhom svete. V našom nedávno publikovanom výskume sme sa snažili porovnať tieto modely z hrobiek s nálezmi z odpadu na staroegyptskom sídlisku.

Čo ste zistili?

Že Egypťania boli veľmi pragmatickí v pohľade na náboženstvo a na to, čo sa umiestňovalo do hrobiek. Namiesto toho, aby do nich ukladali veľké množstvo kovu v podobe reálnych nástrojov, nahradili ich malými modelmi, aby ušetrili materiál. Kov sa dal, samozrejme, recyklovať. Ak teda objavíme sídlisko, ktoré mohli obyvatelia v pokoji opustiť, nájdeme len veľmi malé kovové fragmenty, napríklad v súbore z Gízy, ktorý sme skúmali. Tým, že som sa venoval typológii nástrojov a poznám predmety, ktoré sa nám zachovali, kompletne, tak viem aj pri malých fragmentoch určiť, k akému typu nástroja patrili.

Ako proces skúmania týchto artefaktov vyzerá v praxi?

Podieľa sa na tom celý tím ľudí a odborníkov. Na začiatku vytipujem múzeá, v ktorých by sa mohli nachádzať zaujímavé artefakty, kontaktujem kurátorov a dohodnem sa s nimi na forme spolupráce. Artefakty zdokumentujeme, kolega Jiří Kmošek ich navzorkuje a potom prebieha niekoľko kôl analýz. Spracovanie jedného súboru trvá aj niekoľko rokov. Nedávno sme publikovali knihu o egyptských artefaktoch z Lipska.

K čomu ste dospeli v poslednom výskume?

Ukázalo sa, že hlavný rozdiel medzi modelmi a reálnymi nástrojmi spočíval v obsahu arzénu. Pri praktických nástrojoch bol jeho obsah vyšší. V tejto dobe teda už môžeme hovoriť o takzvanej arzénovej medi. Tento špeciálny typ materiálu sa používal ešte pred známejším cínovým bronzom, ktorý je už bežný v období Novej ríše.

Jednou z veľkých otázok, ktoré sa v súčasnosti riešia, je, či sa arzén pridával do artefaktov úmyselne. Teda kombináciou medenej rudy a rudy s prítomnosťou arzénu. Čoraz viac indícií svedčí o správnosti tejto hypotézy. Materiál by sa tak mal vedecky správne nazývať arzénový bronz. V ďalšej štúdii sa chceme zaoberať aj pozostatkami metalurgickej činnosti a pozrieť sa bližšie na samotný proces výroby. Budeme sa snažiť priniesť argumenty o tom, že už Egypťania 4. dynastie v čase stavby najväčších pyramíd úmyselne vytvárali zliatiny, ktoré mali špecifické vlastnosti.

Má aj tento nález sídliskovej lokality pri Luxore potenciál obohatiť doterajší výskum?

Podobný výskum ako na materiáloch z Gízy by sme radi urobili aj na fragmentoch z poľsko-slovenskej lokality v Tell el-Retábí. Tá, podobne ako sídlisko, ktoré teraz objavili egyptskí kolegovia, patrí do obdobia Novej ríše. Pomocou takzvaných archeometalurgických metód sa vieme pozrieť pod ruky dobovým remeselníkom. Kovy si v sebe nesú informáciu o pôvodnej rude aj o procesoch spracovania, takže sú dobrým prameňom pre rekonštrukciu špecifickej časti staroegyptskej ekonomiky. Dozvieme sa z nich, ako rudu ťažili, spracovávali, používali a čo bolo dôležité tak pre remeselníkov, ako aj pre ich koncových používateľov a zákazníkov.

 Z výskumu v kráľovskom Abúsíre. Foto: Jaromír Krejčí,  FF UK, Český egyptologický ústav.

Podľa čoho sa zahraničným tímom archeológov prideľujú koncesie a ako sa vám spolupracuje s egyptskou vládou a úradmi?

Územie, na ktorom prebiehajú vykopávky, je egyptské a egyptské úrady rozhodujú o tom, ktorí archeológovia na ňom budú pracovať. A tak je to správne. Zahraničné expedície si podávajú žiadosti o nové alebo existujúce koncesie. Tie väčšinou fungujú na historickom princípe. Ak nejaká expedícia už v minulosti pracovala v istej oblasti, je pravdepodobnejšie, že to povolenie tam dostane opäť. Tak je to aj v prípade lokality Abúsír, kde od roku 1960 pracoval už Československý egyptologický ústav.

Po záchrannej akcii UNESCO, keď sa zachraňovali lokality, ktoré mali byť zatopené Asuánskou priehradou, si ústav požiadal o možnosť pracovať v Abúsíre, považovanom za „vyčerpanú“ lokalitu. Je to pyramídová nekropola a pohrebisko úradníkov z doby Starej ríše v oblasti medzi Gízou a Sakkárou. Minulý rok ústav oslávil svoje šesťdesiate výročie pôsobenia v danej lokalite a je tam práce ešte na niekoľko storočí.

Ako vašu prácu v teréne ovplyvňujú faktory ako politická situácia v krajine, prípadne súčasné obmedzenia pohybu a cestovania v súvislosti s pandémiou?

Máme kontakty na svojich miestnych predákov a robotníkov. Oni vedia najlepšie posúdiť situáciu na mieste a povedať, či je bezpečné vycestovať. Minulý rok v novembri sme mali veľmi malú expedíciu, kde sa len krátko pracovalo v teréne a potom sa pokračovalo v skladoch, kde je množstvo materiálu na ďalšie spracovanie. Menšia expedícia prebehla aj teraz v marci a apríli a bude pokračovať po pôstnom mesiaci ramadáne, keď sa v teréne nepracuje.

Čo sa týka pandémie, tak je možné vycestovať za sprísnených epidemických podmienok. Najnebezpečnejšie miesta sú najmä letiská a miesta s vyššou koncentráciou ľudí v Káhire. Keď sme však v našej lokalite, kde máme blízko expedičný dom, tak sme v kontakte len s úzkou skupinou ľudí a spolupracovníkov, ktorých poznáme. Tam to už také nebezpečné nie je.

Výskum v Tell el-Retábí. Foto: Renata Rábeková, nadácia Aigyptos.

Výsledky práce Českého egyptologického ústavu môžeme od minulej jesene vidieť na výstave Slneční králi. Tá je inštalovaná v Národnom múzeu v Prahe a mapuje obdobie vlády panovníkov 5. dynastie. Čím je ešte výnimočná?

Táto výstava sa mala v minulosti konať už niekoľkokrát, ale vždy to niečo prekazilo. Teraz sa situácia zopakovala, keď nám do plánovania vstúpila pandémia. Žiaľ, výstava sa už nedala odložiť. Časť zapožičaných artefaktov by totiž mala byť súčasťou expozície v novom Grand Egyptian Museum v Gíze, ktoré by malo byť najväčším múzeom na svete. Jeho otvorenie je zatiaľ plánované v druhej polovici tohto roka.

Výstava u nás sa začínala v septembri a bola otvorená do polovice októbra a za sprísnených podmienok aj pred Vianocami. Bohužiaľ, momentálne je už od začiatku roka zatvorená. Termín jej ukončenia sa predĺžil do 6. júna, ale zatiaľ nevieme, či a za akých podmienok sa vôbec ešte otvorí.

Otvorenie výstavy sprevádzali fotografie, ktoré mapovali zložité prevozy veľkorozmerných a krehkých diel, ako aj sumy za poistné, ktoré sa šplhali do závratných výšok. Očakávania na nápor turistov a celkovú návštevnosť boli vysoké. Nie ste teraz sklamaný?

Tie predpoklady, ktoré boli o návštevnosti, sa kvôli celkovej pandemickej situácii, samozrejme, nemohli naplniť. Už samotné inštalovanie bola veľká logistická operácia. Do poslednej chvíle nebolo jasné, či bude povolený dovoz predmetov z Egypta. Na otvorení samotnej výstavy sa zúčastnil aj súčasný minister pamiatok a turizmu Chaled el-Anani a taktiež jeho predchodca Záhí Hawáss. V septembri sme mali pomerne vysokú návštevnosť, výstava bola populárna a my ako egyptológovia sme na nej aj sprevádzali skupiny turistov.

Dá sa povedať, že takáto koncentrácia vyše tristo artefaktov z Abúsíru ešte nebola nikdy vystavená. Jedna tretina z nich pochádza z Egypta z českých výskumov a do Prahy sa už nikdy nedostanú. Ďalšia stovka artefaktov pochádza z pražského Náprstkovho múzea, súčasti Národného múzea. Do roku 1981 si totiž expedície mohli nálezy deliť a časť z nich si odvážali domov. Posledná tretina zapožičaných artefaktov je z nemeckých múzeí, pretože Abúsír bol predtým nemeckou koncesiou.

Pripravujeme tiež katalóg výstavy, v ktorom budú všetky artefakty vedecky opísané spolu s fotografiami a zaradením do celkového kontextu. Vzhľadom na terajšie podmienky bude katalóg možno ešte dôležitejší ako samotná výstava.