Útok na Monu Lisu Vandali obliali obraz tekvicovou polievkou. Múzeá čelia zvyšovaniu nákladov

Vlna útokov ekoaktivistov na umelecké diela v európskych metropolách si našla napodobniteľov. V parížskom múzeu Louvre v nedeľu dve aktivistky hnutia Riposte Alimentaire obliali da Vinciho obraz Mona Lisa (známy aj ako La Giaconda) tekvicovou polievkou.

Aktivistky požadujú „právo na zdravú a udržateľnú výživu“ a pre obyvateľov Francúzska potravinové kupóny vo výške 150 eur. „Váš poľnohospodársky systém je chorý. Naši farmári zomierajú v práci,“ vyhlásili a tvrdili, že súčasný francúzsky sociálny systém je v rozpore s „právom na jedlo“.

Výška dávky v nezamestnanosti vo Francúzsku v súčasnosti závisí od predošlého príjmu a pohybuje sa od 31,59 eura do 289,64 eura na deň.

Starosti o obraz si našťastie robiť netreba. Vďaka svojej známosti sa Mona Lisa opakovane stala terčom útokov či krádeží a múzeum už na takéto akcie bolo pripravené. V roku 1956 obraz najprv oblial vandal kyselinou a v tom istom roku doň turista z Bolívie hodil kameň. Odvtedy je preto Mona Lisa chránená nepriestrelným sklom.

Vďaka tomu zostala nepoškodená pri útoku v roku 1974, keď bol obraz dočasne vystavený v Tokiu a aktivistka ho postriekala červenou farbou na protest proti zlej dostupnosti múzea pre ľudí s telesným postihnutím. Rovnako odolal útoku v Louvri v roku 2009, keď Ruska rozhorčená zo zamietnutia svojej žiadosti o francúzske občianstvo doň hodila šálku.

Muž s parochňou aj taliansky nacionalista

Len pred necelými dvoma rokmi na obraz zaútočil muž, ktorý sa za pomoci parochne, rúžu a invalidného vozíka prezliekol za starú ženu. Na obraz hodil šľahačkovú tortu a návštevníkov vyzval, aby mysleli na planétu Zem. Francúzska polícia páchateľa poslala na psychiatrické vyšetrenie.

Najznámejší kriminálny prípad spojený s Monou Lisou je však jej krádež v roku 1911, keď ju ukradol mladý Talian Vincenzo Peruggia. Ten bol presvedčený, že da Vinciho obraz by sa mal vrátiť do Talianska, a jedného dňa odetý do bieleho plášťa, aký nosili pracovníci múzea, vošiel do Louvru, Monu Lisu zvesil a zabalenú do svojho kabáta odniesol.

Obraz sa nachádza vo Francúzsku od 16. storočia, keď ho da Vinci podaroval francúzskemu kráľovi Františkovi I. z rodu Valois. Peruggia bol odhalený, keď sa pokúšal obraz predať vo Florencii. Súd mu uložil len mierny trest a Peruggia sa čoskoro znovu dostal na slobodu, zomrel zabudnutý v roku 1925.

Ďalší nájazd klímavandalov Ekoaktivisti zaútočili kladivom na Velázquezovu Venušu

Christian Heitmann

Radikálne krídlo klimatického hnutia znovu raz napadlo významné umelecké dielo. Terčom tentoraz bola Venuša španielskeho maliara Velázqueza zo 17. storočia.

Čoraz viac útokov

Aj keď útoky na umelecké diela nie sú celkom nové – túto formu protestu využívali sufražetky na začiatku 20. storočia –, v posledných rokoch sa tento typ vandalizmu teší nevídanej popularite.

Vlna útokov znamená, že múzeá a galérie budú musieť namiesto akvizícií nových umeleckých diel či reštaurovania ďalších obrazov investovať viac do bezpečnostných opatrení.

Okrem toho platí, že hoci ochranné sklo dokáže zabrániť najhoršiemu, je na škodu návštevníkov.

„Zasklíme zrazu všetko? To sú neuveriteľné finančné náklady. Obyčajne to nutne ani nechceme, pretože každé sklo je na úkor estetického pôžitku,“ vysvetľuje problém riaditeľ múzea Moritzburg v Halle Thomas Bauer-Friedrich.

Múzeá a galérie musia preto teraz pristupovať k zákazom tašiek či ruksakov vo výstavných priestoroch, ktoré ešte donedávna boli povolené.

Navyše len v tých najvzácnejších prípadoch si múzeá môžu dovoliť skryť za sklom aj rám obrazu, ktorý má často sám nemalú cenu. Pri útoku na Raffaelovu Sixtínsku Madonu v Drážďanoch v auguste 2022 bol napríklad poškodený aj rám, škoda dosiahla približne 5-tisíc eur. Múzeá a galérie preto musia uzatvárať čoraz nákladnejšie poistenia, aby sa zabezpečili.