Zdražovanie pokračuje Európska centrálna banka by ho mohla zastaviť, ale zatiaľ to nerobí

Inflácia po celom svete rastie a dosahuje hodnoty, ktoré sme nevideli už desaťročia. V Spojených štátoch dosiahol rast cien najvyššiu rýchlosť za posledných 40 rokov, v Európskej únii za posledných 20 rokov.

Situácia je rovnaká aj na Slovensku, kde za november dosiahol medziročný rast inflácie 5,6 percenta. To je najviac od roku 2004. V praxi to znamená napríklad, že kým ešte vlani sme za malú kocku masla (125 gramov) zaplatili v priemere 1,10 eura, tento rok v novembri sme zaň dali už takmer 1,50 eura, teda o 29 percent viac.

Podobné zdraženie ľudia pocítili aj pri tankovaní pohonných hmôt. Kým vlani sme za plnú nádrž benzínu zaplatili 58 eur, dnes si už treba pripraviť 75 eur.

Svet a najmä eurozóna sa pritom posledné roky, možno až desaťročie, borili skôr s opačným problémom, a to dosiahnuť aspoň takú úroveň inflácie, ktorá udržiava rast ekonomiky.

Všeobecne sa považuje za ideálny stav inflácia mierne pod úrovňou alebo na úrovni dvoch percent. Ešte pred začiatkom pandémie sa v eurozóne zvykla inflácia pohybovať okolo jedného percenta.

Bude zdražovanie pokračovať?

Ak je inflácia príliš nízka, signalizuje nízky dopyt po výrobkoch a službách a to má za následok spomalenie ekonomického rastu. Znamená to aj vyššiu nezamestnanosť a takýmto spôsobom môže nízka inflácia privodiť aj ekonomickú recesiu.

Ako však ukazujú čísla zo začiatku článku, za posledný rok sa situácia razantne zmenila.

Dnes treba riešiť opačný problém. Hlavnú úlohu v riadení inflácie zohrávajú centrálne banky, no Európska centrálna banka zatiaľ s krokmi, ktoré by rast inflácie zastavili, váha.

Čaká nás teda ďalšie zdražovanie? Aby sme vedeli odhadnúť, čo bude, musíme podľa analytika Across Private Investments Dominika Hapla najprv pochopiť príčiny súčasného stavu.

Za posledné dva roky sa spojilo viacero vecí, ktoré prirodzene vedú k zvýšeniu inflácie. Za všetkými však bola pandémia.

Na jednej strane centrálne banky v reakcii na ekonomický šok začali vykupovať štátne dlhopisy v ešte väčšej miere ako dovtedy. Takýmto spôsobom sa do ekonomiky dostávalo veľa peňazí – cez rôzne formy podpory pre podnikateľov, zamestnancov a tak ďalej. Vďaka tomu mali ľudia peniaze, a to aj napriek tomu, že hospodárstvo sa pre lockdowny zastavilo.

Ako však upozorňuje pre Postoj analytik Hapl, „pandémia narušila dodávateľské reťazce. Narušila sa tak rovnováha medzi dopytom a ponukou, vytvorili sa tak disbalancie v ekonomike“.

To sa prejavilo veľmi jasne po prvom uvoľnení opatrení. Ľudia mali peniaze, chceli ich minúť, no ponuka nedokázala nasýtiť tento dopyt. Práve pre pandemické opatrenia boli totiž továrne istý čas zatvorené alebo fungovali iba v obmedzenej prevádzke. Vznikli aj problémy s prepravou tovarov. To viedlo k zvýšeniu cien, čo je logický dôsledok situácie, keď dopyt prevyšuje ponuku.

Veľmi jasným príkladom je podľa Hapla aj trh s ropou. Výpadok cestovného ruchu a dopytu po mobilite zrazil jej ceny, čo viedlo k zatvoreniu niektorých ropných ložísk. „Následné obnovenie dopytu však nebolo sprevádzané takým istým rastom ponuky a to viedlo k rastu cien ropy,“ vysvetľuje s tým, že podobných prípadov sú stovky.

To, že by sa vysoká inflácia udržala aj v budúcom roku, však Hapl neočakáva. Ceny by totiž museli pokračovať v enormnom raste, no centrálne banky majú dostatok nástrojov, aby tomu zabránili.

V podobnom duchu sa v rozhovore pre Postoj vyjadril aj jeden z viceguvernérov Národnej banky Slovenska a profesor ekonómie v Chicagu Ľuboš Pástor. „Som jednoducho presvedčený, že centrálne banky dokážu vyššiu infláciu skrotiť. Jej terajšia úroveň im neprekáža, lebo sa vyrovnáva príliš nízka inflácia minulých rokov.“

Veľká Británia a USA zvyšujú úroky, my nie

Centrálne banky majú dva hlavné nástroje na ovplyvňovanie inflácie. Jedným je zmena úrokových sadzieb, tým druhým nákup štátnych dlhopisov. Zvýšenie úrokových sadzieb vedie k tomu, že ľudia si menej požičiavajú a viac si peniaze odkladajú do bánk. V obehu je tak menej peňazí, čo spôsobuje menší dopyt a to tlačí ceny nadol.

Nákup štátnych dlhopisov, inak nazývané aj kvantitatívne uvoľňovanie či ľudovo povedané – tlačenie peňazí, zasa dodáva peniaze do obehu. Vďaka tomuto mechanizmu môžu štáty za veľmi výhodných podmienok získať pôžičky, z ktorých potom môžu financovať dôchodky či rôzne príspevky a podpory. Dostanú sa vďaka tomu k lacným peniazom.

Tento mechanizmus spustila Európska centrálna banka ešte počas krízy v roku 2009 a počas pandémie bol navýšený o špeciálny krízový nákup.

Podobné mechanizmy fungujú aj v Spojených štátoch a Veľkej Británii. No centrálne banky v týchto dvoch krajinách už oznámili, že pristúpia k zvyšovaniu úrokových sadzieb a k ukončeniu výkupu dlhopisov, ale Európska centrálna banka nič také zatiaľ neohlásila.

V eurozóne sa teda zvyšovanie úrokových sadzieb neplánuje. A aj keď sa ukončí krízové vykupovanie dlhopisov, to, ktoré beží už od roku 2009, bude pokračovať. Šéfka Eurobanky Christine Lagardová to vysvetlila tým, že inflácia síce bude aj v budúcom roku nad dvomi percentami, ide však o dočasný stav a z dlhodobého hľadiska nejde o problém.

Taliansko a Grécko verzus Nemecko

Britský ekonomický denník Financial Times však upozorňuje, že dôvodov na tento obozretný prístup je viac. Na rozdiel od Veľkej Británie či Spojených štátov Európska centrálna banka vytvára spoločné pravidlá pre 19 rôznych štátov s vlastnými nezávislými ekonomikami, ktoré sú často vo veľmi odlišných situáciách.

Navýšenie úrokových sadzieb či ukončenie nakupovania štátnych dlhopisov by mohlo výrazne uškodiť krajinám s vysokým štátnym dlhom, akými sú napríklad Grécko, Taliansko či Španielsko. Tieto kroky by mohli znova prebudiť aj nedôveru investorov o udržateľnosť dlhu týchto krajín. Kvôli tomu by si požičiavali ešte za drahšie, prípadne by svoje dlhopisy už súkromným investorom nevedeli predať. No a to by mohlo ohroziť celú eurozónu.

Na to doplácalo už aj pred pandémiou Nemecko, kde už vtedy inflácia začala rásť, a pre jeho ekonomiku by bolo lepšie, ak by boli úrokové sadzby vyššie.

Rast cien tak bude podľa analytikov pokračovať aj v budúcom roku.

Makroanalytik Unicredit banky Ľubomír Koršňák odhaduje, že inflácia by svoj vrchol mohla dosiahnuť začiatkom budúceho roka. Mohla by sa dostať k siedmim percentám. Z celoročného hľadiska by mal v budúcom roku medziročný rast inflácie dosiahnuť na Slovensku podľa Koršňáka 5,6 percenta.

S pokračujúcim rastom inflácie počíta aj Európska centrálna banka. Očakáva, že v rámci eurozóny dosiahne v budúcom roku medziročný rast na úrovni 3,2 percenta, v roku 2023, ako aj 2024 na úrovni 2,8 percenta.

Jednotliví členovia Rady guvernérov Európskej centrálnej banky sa v názoroch na to, ako na tento rast reagovať, rozchádzajú. No zatiaľ prevláda názor, že je prijateľnejšia vyššia inflácia v niektorých krajinách, ako znova otvoriť a začať riešiť vážne problémy spôsobené vysokými dlhmi niektorých krajín. Tieto problémy si však na nás počkajú.