Slobodné a k tomu matky?

Aj keď východisková situácia slobodných a zasvätených žien nie je vždy rovnaká, ich prežívanie a realizácia materstva môže byť veľmi podobná. Slobodné ženy sa nevydali buď z vlastného rozhodnutia, ktoré môže byť veľmi individuálne, alebo ostali slobodné vďaka okolnostiam, teda tento stav nebol až natoľko ich slobodnou voľbou. Kým ženy zasvätené sa nevydávajú s veľmi jasným a dobrovoľným úmyslom, ktorým je užší, alebo totálny život s Bohom a pre Boha. Voľba slúžiť takouto formou Bohu je samozrejme otvorená pre každého, ale pre toto rozhodnutie je potrebná zvláštna milosť. To, čo zasvätení nazývajú vnútorným volaním alebo povolaním.

K fyzickej, ale aj psychickej prirodzenosti každej ženy patrí, že ma vo svojom vnútri priestor pre druhú osobu. Je to miesto kde sa počne a rastie nový človek – dieťa. Ale nie je to len to fyzicky lokalizovateľné miesto v lone ženy, ale akýsi „priestor“ v jej psychike – ochota prijať a podporovať... . Naplnenie práve tejto schopnosti robí zo ženy matku.

Ženy, ktoré tieto svoje dimenzie nikdy nenaplnia rastúcim človiečikom, sú pozvané naplniť ich Bohom a tak sa stávať duchovne plodnými. Prinášať Boha, zvlášť Jeho materskú tvár, na tento svet. „Všetky ženy, ktoré nenaplnili svoje fyzické materstvo, cítia prázdnotu svojho lona, ale môžu sa obrátiť k Bohu a obetovať svoje utrpenie, samotu a neistotu a snažiť sa žiť svoj život darovaním sa. Týmto spôsobom budú stále naplňať svoju úlohu byť ženou. Tak veľa ľudí potrebuje lásku a pozornosť, že je práce pre každého.“

Treba vedieť a učiť sa to prijímať, že žiaden stav – či už to je manželstvo, slobodný stav, alebo život podľa sľubov čistoty, chudoby a poslušnosti, nie je len o krásnych a zmysluplných chvíľach. Životy nás všetkých pretínajú chvíle a obdobia plné smútku, strachu, prázdnoty. Chvíle, keď sa nám skrýva zmysel toho všetkého. Ale to neznamená, že to nie je život, ktorý stojí za to, aby bol žitý. Otvorením sa aj pre takéto chvíle žena dozrieva a rastie. Ako hovorí stará múdrosť: „Ochotou k bolesti sa zo ženy stáva matka“.
Jo Croissant v knihe Kňazstvo ženy píše, že „žena ma udivujúcu schopnosť trpieť a v tom je jej sila. Tým, že prijíma utrpenie, dokáže mať súcit a účasť na každej ľudskej bolesti, s ktorou sa vie stotožniť a teda ju obetovať.“

Mária prijatím Božieho slova, zvestovaného anjelom, skrze Ducha Svätého sa stáva matkou.
Jej ÁNO – FIAT – STAŇ SA je začiatok a základ jej materstva. Prijíma Božieho Syna do svojho lona, aby Ho neskôr odovzdala všetkým. Podobne všetky ženy, ktoré cez vieru príjmu Božie Slovo stávajú sa plodnými. Ak ho prijmeme, necháme sa ním preniknúť a uvoľníme mu priestor pre rast, aby sa cez nás nanovo vtelilo.
„Z Božieho slova môžeme odovzdať len toľko, koľko sme mu dovolili stať sa v nás telom. Iným môžeme odovzdať len to, čo sme od Boha do seba prijali a čo sme mu dovolili, aby vykonal.“
Máriine ÁNO sa vinie celým jej životom, až po Kalváriu, keď zažíva najťažšie chvíle pre matku – smrť svojho milovaného syna. A to smrť nespravodlivú... (...ale ktorá smrť je spravodlivá? ). Práve toto jej tiché státie v bolesti ju robí matkou všetkých, nielen prvotnej Cirkvi, ale nám všetkým až po súčasnosť.

sr. Mária Greškovičová SSpS
Autorka je rehoľná sestra, študuje na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Prečítajte si tiež