Matka. Telesná i duchovná?

Boh. Písmo sväté nám Ho nepredstavuje len ako láskyplného Otca, ale zjavuje nám Ho aj s podstatnými črtami milujúcej matky, ktorá utešuje ( Iz 66,13), ktorá nezabúda na dieťa svojho lona ( Iz 49,15 , Ž 27,10), pritisne si ho na líce ( Oz 27,10) a na konci dejín zotrie všetky slzy z našich očí ( Zj 21,4). Táto materská tvár Boha nás nielen inšpiruje, ale aj povoláva, aby sme ako ženy zjavovali v dejinách práve takého Boha.

Erich From vo svojej knihe: „Umenie milovať“ píše: „Podpora života dieťaťa má dve stránky, jedna je v starostlivosti a zodpovednosti potrebnej na zachovanie života dieťaťa a jeho rast. Druhá stránka sleduje niečo viac než jej zachovanie. Je to postoj, ktorý núka dieťaťu lásku k životu. V biblickom symbole je zasľúbená zem ( zem je vždy symbolom matky) ako zem, ktorá oplýva mliekom a medom. Mlieko je symbol prvej stránky lásky, starostlivosti a podpory, med symbolizuje sladkosť života. Väčšina matiek je schopná dať len mlieko, ale len menej vie dať i med. Aby mohla dať med, matka musí byť nielen dobrá matka, ale tiež šťastný človek – a tohto cieľa veľa ľudí nedosiahne.“

Práve tá druhá stránka materstva opísaná Fromom vystihuje časť rozmeru duchovného materstva u žien, ktoré sú zároveň aj telesnými matkami a vychovávajú deti. Druhou časťou tohto rozmeru u týchto žien by mohlo byť to, čo opisuje Susan Huntová v svojej knihe Duchovné materstvo.
Fenomén duchovného materstva vo vzťahu starších žien k mladším charakterizuje ako „vzťah vzájomného učenia a výchovy, aby sa pripravili a povzbudili pre život k Božej sláve“

Život k Božej sláve má byť cieľom všetkých kresťanov. Práve ženy, matky odovzdávajú tento cieľ, toto posolstvo každodennou výchovou a žitím vlastného života smerujúcemu k Bohu. Lebo ak sami nežijeme to, čo iných učíme, márne sú naše slová...

Vydatá žena, matka má tak byť nositeľkou nielen fyzického ale aj duchovného života a predávať ich ďalej. „Veď kto je prvou osobou, ktorá dieťaťu spieva, rozpráva sa s ním, ukazuje mu obrázky Ježiša a Márie, učí ho prežehnávať sa a pri modlitbe si kľaknúť k postieľke? Vo všeobecnosti je to žena, ktorá zvoláva všetkých na svätú omšu, či k modlitbe... Je to tak preto, lebo ženy sú považované za otvorenejšie pre duchovné veci. je to najčastejšie opäť žena, ktorá sa svojou citlivosťou, intuíciou a výchovou angažuje pri riešení rodinných sporov.“

Jednoducho a hlboko to vystihol aj Ján Pavol II. vo svojom apoštolskom liste „Mulieris dignitatem“: „Keď je reč o fyzickom materstve, nemusí byť aj duchovným, ak má zodpovedať celkovej pravde o človeku, ktorý je jednotou tela a ducha?“

V prípade vydatých žien, ktoré nemôžu mať deti, sa núka riešenie adopciou, kde žena môže naplno rozvinúť fyzické aj duchovné materstvo. Ak sa bezdetní manželia rozhodnú ostať sami, má takáto žena možnosť rozvinúť svoju materskosť jednak vo vzájomnom vzťahu, jednak vo vzťahoch v širšom okolí, ako je to aj u slobodných žien. Vo vzájomnom vzťahu ženy a muža je uvedomenie a prežívanie materstva, ktorého podstatnou črtou je láska, rozložené do každodennej starostlivosti, malých a vytrvalých sebaprekračovaní, vytváraní atmosféry prijatia..., tým dielom zo strany ženy.

sr. Mária Greškovičová SspS
Autorka je rehoľná sestra, študuje na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo