Prečo zákon z dielne ministerstva zdravotníctva, ktorý prešiel parlamentom, znamená zhoršenie zdravotníctva na Slovensku?
Optimalizácia siete nemocníc ráta s veľmi ambicióznym plánom čerpania 998 miliónov eur na výstavbu, rekonštrukciu a vybavenie – do 4. kvartálu roku 2025. Upozorňujem, že v tejto veci sa ešte vôbec nezačalo konať a väčšina riaditeľov nemocníc práve z tohto dôvodu nevidí reformu nemocníc ako reálnu, pretože podľa ich skúseností sú tieto termíny nereálne.
Ročne má rezort ministerstva zdravotníctva kapitálové výdavky vyše 80 miliónov eur a napriek technickému stavu nemocníc z nich dokáže čerpať ani nie tretinu. Riziko nevyčerpania ponúkanej takmer miliardy eur z plánu obnovy sa dá riešiť revíziou plánu obnovy, ktorá by mala stanoviť reálne ciele.
Na vznik nového obvodného lekára je potrebné 6-ročné štúdium na lekárskej fakulte a následne minimálne 3 roky alebo 4 roky jeho práce najmä v nemocnici na daných oddeleniach. Chudobné a odľahlé regióny sú odkázané na lekárov a sestry, ktorí majú v danom kraji rodinné zázemia a usadili sa tam.
Len ťažko možno očakávať, že mladý lekár sa na niekoľko rokov odsťahuje z odľahlého kraja do krajského mesta, kde bude roky pracovať v krajskej nemocnici, aby sa z neho stal obvodný lekár, ktorý sa potom po rokoch presťahuje naspäť do daného chudobného regiónu, aby tam mohol robiť obvodného lekára. Štúdium lekára špecialistu trvá ďalšie roky praxe v nemocnici navyše. Vyše 80 percent lekárov sú lekárky a ich štúdium predlžuje materská dovolenka.
Rušením oddelení či zmenou celých nemocníc na doliečovacie oddelenia daný kraj príde definitívne o možnosť vychovávať si nových obvodných lekárov či špecialistov. Je to, akoby sme šli zabiť sliepku, aby sme získali vajcia.
Banskobystrický kraj má takmer 650 000 obyvateľov a dnes 60 000 ľudí, čo je skoro 10 percent všetkých obyvateľov kraja, nemá svojho obvodného lekára. Ich zdravotné karty v tomto regióne nemá kto prevziať.
Ministerstvo si v OSN stanovuje viaceré poradné orgány (kategorizačná komisia, rada pre tvorbu siete, komisia pre tvorbu siete), na ktoré sa prenesie negatívny tlak za rušenie nemocníc a oddelení. Výraznú menšinu v nej tvoria zástupcovia ministerstva (3 z 11 členov).
Hoci ide o poradné komisie, je takéto zloženie komisie nevhodné, pretože politickú zodpovednosť za rušenie nemocníc a oddelení nesie minister a odbornú zodpovednosť ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy v oblasti zdravotníctva.
Európska komisia Slovensko dlhoročne upozorňuje, že máme príliš veľa hospitalizácií pacientov, lebo nám zle funguje ambulantná starostlivosť.

Zdroj: Zdravotný profil krajiny 2017
Vo všetkých štyroch diagnózach, ktoré hovoria o efektivite ambulancií, násobne presahujeme počty hospitalizovaných pacientov. Títo pacienti by nemuseli byť liečení v nemocniciach, ak by boli dobre liečení v ambulanciách. To však nevyriešime zrušením ich lôžok, na ktorých ležia.
Slovensko má zo všetkých krajín najviac pacientov na centrálnych príjmoch nemocníc, ktorí by mohli byť riešení v ambulancii, ak by ju mali dostupnú. Tento problém sa rovnako nevyrieši zatvorením nemocníc, ale riešením problémov ambulancií.

Všetky krajiny, ktoré majú efektívnejšie zdravotníctvo ako Slovensko, majú väčší počet nemocničných postelí než my. Aj Poľsko, Maďarsko, Česká republika, Francúzsko či Rakúsko. Počet nemocničných postelí na 1 000 obyvateľov: Slovensko 5,8; Francúzsko 5,8; Poľsko 6,2; Česko 6,6; Rakúsko 7,2; Nemecko 7,9.

Zdroj: OECD
OSN má zrušiť cca 11-tisíc akútnych nemocničných lôžok. (Bežná fakultná nemocnica má 700 – 800 lôžok.)
Rovnako dĺžka nemocničného pobytu nie je na Slovensku nadštandardná: 6,6 dňa. Poľsko má 6,7, Nemecko 7,5.
OSN neprináša riešenie krízy ambulantného sektora. Dotácia na založenie ambulancie je už viac rokov od krajov realitou, a pritom je aj ľahšie dosiahnuteľná, avšak doteraz zásadne negatívny trend nezmenila. Bez nemocnice, v ktorej vznikajú noví lekári, nemožno očakávať, že tam dostaneme nového lekára z bohatšieho regiónu, ktorý svoju nemocnicu má.
Na tento problém poukázali nedávno aj župani, ktorí vyzvali, aby rezort zdravotníctva garantoval kroky na revitalizáciu ambulancií, žiaľ, MZ SR takúto garanciu neposkytlo.
Župani písomne uviedli: „Zásadne namietame postupnosť krokov, ktorá sa navrhuje a ktorá podľa nášho presvedčenia zníži dostupnosť zdravotnej starostlivosti na väčšine územia Slovenskej republiky.“
Navrhli prijať skutočnú reformu tak, že bude garantované, že k reálnej reprofilizácii a prípadnému rušeniu akútnych lôžok nedôjde predtým, než dôjde k riadenému procesu zvyšovania kapacít ambulantnej sféry s viditeľnými a merateľnými výstupmi na jeho konci.
Minister zdravotníctva zároveň komunikoval, že radšej bude mať 30 funkčných nemocníc ako 55 polorozpadnutých. Obávame sa však, že na konci tejto antireformy budeme mať namiesto 55 polorozpadnutých nemocníc len 30 polorozpadnutých nemocníc.
Ak sú dnes nemocnice v zlom stave, lebo sa zadlžujú a majú choré financovanie a táto „reforma“ ich zadlžovanie nerieši, ako môžeme očakávať, že aj keď sa budú po reforme naďalej zadlžovať, budú fungovať lepšie?
Hoci návrh zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti neurčuje presné podmienky, určuje drakonické sankcie za porušenie budúcich podmienok, ktoré ešte len ministerstvo vymyslí.
V podstate likvidačnou kvázisankciou je v prípade nesplnenia podmienok zníženie platieb od poisťovní na 80 percent zo základnej sadzby za pacienta, ktorého je poskytovateľ povinný ošetriť. V čase, keď na úrovni 80 – 90 percent celkových príjmov nemocnice sú iba mzdové náklady, sa takáto platba rovná likvidácii. Ďalšími sankciami sú pokuty.
Ministerstvo, ktoré dnes nie je schopné skontrolovať a vyvodiť dôsledky v prípade nedodržania iba jedinej podmienky – personálnych normatívov, bude pri výkone svojich kontrolných povinností zrejme postupovať rovnako selektívne ako doteraz.
Reforma nemocníc v Dánsku, ktorá trvala 10 rokov a znamenala centralizáciu výkonov a zníženie počtu nemocníc, spôsobila, že Dánsko potrebovalo po reforme o 2 000 lekárov a o 4 000 sestier viac ako pred reformou.
Centralizácia výkonov vyžaduje personálne zabezpečenie centier a bohatú sieť prevozových záchranárov. Deficit záchranárov sa touto reformou zdvojnásobí. A centrá dnes zápasia s nedostatkom skúsených lekárov a sestier. Najvyššie pracovisko Univerzitná nemocnica Bratislava má k dispozícii 138 internistických lôžok, avšak v dôsledku nedostatku sestier je skutočný počet lôžok, na ktorých môžu ležať pacienti, len 50.
Prax ukázala, že po zavretí menšej nemocnice sa jej personál nepresunie do susednej vyššie postavenej nemocnice. A nemožno ani očakávať, že zrušením gynekológie či chirurgie sa chirurgovia, gynekológovia či iní oddelenskí špecialisti preškolia dlhoročným štúdiom na obvodných lekárov, kardiológov či iných ambulantných špecialistov.
V prípade rozhodnutia o zrušení súkromnej nemocnice hrozí, že štát bude musieť vlastníkovi vyplatiť ušlý zisk a všetky náklady, ktoré nedávno súkromný vlastník investoval do danej nemocnice. Rovnako aj investované eurofondy. Zo strany štátu totiž pôjde o zásah do súkromného podnikania s hrozbou súdnych žalôb s významnými následkami.
Viaceré malé nemocnice, ktorým hrozí zatváranie, sa už akoby na tento scenár pripravujú a ich zisk v poslednom čase významne narástol. (Odporúčam pozrieť finstat.sk.)
Nikto nevie, kedy skončí a dokedy sa vlny preplnených nemocníc budú opakovať. Aj preto je včerajšie rozhodnutie o zrušení takmer 11-tisíc nemocničných lôžok nerozumným krokom.
Veľa by sa dalo ešte argumentovať a veľmi ma mrzí, že naše argumenty, žiaľ, doposiaľ neboli vypočuté. Ide o veľa a zodpovednosť je obrovská. Je našou povinnosťou, aby sa o tom, ako konkrétni poslanci hlasovali o OSN, dozvedelo celé Slovensko a voliči aj v tom najodľahlejšom regióne.