Keď vláda v stredu 24. novembra ohlásila zákaz vychádzania, zo dňa na deň sa zatvorili mnohé prevádzky a obchody. Bez zákazníkov ostali aj kníhkupectvá, ktoré boli pripravené na sezónu najsilnejších predajov roka. Je to, akoby namiesto bohatej žatvy prišlo tornádo, po ktorom sa bude celé odvetvie zo strát spamätávať ešte niekoľko mesiacov.
„December tvorí pre kníhkupcov 25 až 30 percent z celoročných tržieb, tento vianočný predaj ich podrží v mesiacoch so slabším predajom. Ak kníhkupcom vezmú december, ktorý je pre nich najsilnejší, tak potom nie sú schopní v ďalšom roku fungovať,“ vysvetľuje Matúš Mládek, člen Združenia vydavateľov a kníhkupcov a riaditeľ vydavateľstva Aurora.
Lockdown je veľkým problémom najmä pre kamenné kníhkupectvá, ktoré zažívajú počas posledných 14 dní pred Vianocami najväčšie tržby roka. Situáciu vníma dramaticky aj Juraj Heger, riaditeľ vydavateľstva Slovart a predseda Združenia vydavateľov a kníhkupcov: „Lockdown sa začal presne v čase, keď sa začala vrcholná sezóna. Jej výpadok by mnohí pocítili naozaj likvidačne.“
Ekonomické výdavky sa dotýkajú všetkých kníhkupcov, najviac však tých, ktorí sa nemôžu oprieť o silný predaj cez internet. Riešením by mohla byť podľa Mládeka aj Hegera zmena aktuálne platnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ktorá by zabezpečila, „aby sa kniha stala výnimkou a aby kníhkupectvá mohli ostať otvorené“.
Tu by mohli vydavatelia oprieť svoj argument aj o nemeckú skúsenosť: keď v Nemecku vlani zaviedli tvrdý lockdown, nechali zatvoriť všetky obchody okrem predajní s takzvaným tovarom každodennej potreby. Jednotlivé spolkové krajiny tak nechali otvorené supermarkety, kníhkupectvá a kvetinárstva, ostatné obchody boli zatvorené.
Zatvorenie obchodov vníma pomerne dramaticky aj najväčšia sieť kníhkupectiev na Slovensku Panta Rhei, ktorá má po celej krajine 61 predajní. Aj ona je celoročne závislá od decembrových tržieb v predajniach, ktoré nemôže vykompenzovať ani online predaj. „Aj napriek tomu, že prevádzkujeme e-shop, ktorý má najväčšiu skladovú zásobu kníh, a aj napriek spusteným rezerváciám v kníhkupectvách, ktoré vedia byť pripravené pre zákazníkov do pár minút, nenahradí to počet nákupov, ktoré by zákazníci urobili v bežnom režime,“ tvrdí generálny riaditeľ Panta Rhei Michal Rajter. Denná strata jeho kníhkupectiev sa pohybuje rádovo v niekoľko stotisícoch eur.
Momentálne je na Slovensku zatvorených približne 250 kníhkupectiev. Už tretí lockdown je pre nich o to náročnejší, že prišiel takmer presne mesiac pred Vianocami. „Celú zimu a jar boli kníhkupectvá zatvorené, v lete je o kúpu kníh menší záujem a teraz, keď je v kníhkupectvách knižná žatva, tak je opäť zatvorené. Samozrejme, že to negatívne ovplyvňuje obrat vydavateľstva,“ pridáva sa Anna Kolková, šéfredaktorka vydavateľstva Lúč, ktoré prevádzkuje aj niekoľko kamenných kníhkupectiev.
Kolková spomína aj reakcie zákazníkov, ktorí sú sklamaní a je im ľúto, že nemôžu prísť osobne do kníhkupectiev. Ku kúpe totiž potrebujú kontakt s knihou, chytiť ju do ruky, prelistovať si ju a pozrieť. Pre starších ľudí je zároveň náročné objednať si knihu cez internet či telefonicky.
Kníhkupci takto prišli aj o jeden z najúčinnejších marketingových nástrojov na predaj knihy – jej vystavenie v predajni. Pre knihy sa ľudia často rozhodujú pri náhodnom predaji. Len tak vojdú do kníhkupectva, pozrú si aktuálne tituly a vyberajú si podľa toho, čo ich osloví. Alebo si nechajú poradiť od kníhkupcov. „Z množstva prieskumov vieme potvrdiť, že pri kúpe knihy potrebujete znalca, ktorý vám poradí, odporučí a správne vás navedie. To je v tomto momente nemožné,“ konštatuje Rajter z Panta Rhei.
Ak v rámci knižného trhu vypadne jeden hráč, pocíti to celé odvetvie. Je to z dôvodu, že knižný trh je špecifický a funguje na princípe komisného predaja. Najväčší finančný záväzok je na strane vydavateľa, ktorý sa postará o vydanie knihy. Tá ide následne do distribúcie, ktorá ju doručí do kníhkupectva. Kníhkupectvo na konci mesiaca nahlási distribúcii, koľko kusov knihy predalo a za predané kusy zaplatí.
Lenže ak kníhkupec nie je schopný vyplatiť peniaze distribúcii, tá nemá z čoho vyplatiť vydavateľstvá, ktoré vypláca alikvotne. Finančná strata jedného kníhkupca tak na konci dňa ohrozuje vyplatenie faktúr pre všetky vydavateľstvá a tým aj pre prekladateľov, redaktorov a tlačiarov. Čím väčší hráč je neschopný vyplatiť svoje záväzky, tým väčšia je strata pre celý trh.
V decembri si viacerí kníhkupci chceli zarobiť aj na úvery, ktoré si museli vziať na vykrytie predchádzajúcich lockdownov, či na faktúry s odloženou splatnosťou. „Ak kníhkupci neurobia tých 30 percent tržieb v decembri, tak sa peniaze nevrátia do distribúcie ani k vydavateľom,“ dodáva Mládek.
Predajcovia kníh aj ich vydavatelia hovoria, že si uvedomujú kritickú pandemickú situáciu, v ktorej sa Slovensko nachádza. Myslia si však, že otvorenie kníhkupectiev by ju nezhoršilo. Argumentujú napríklad aj tým, že zákazníci kníhkupectiev sa správajú zodpovedne, v predajniach nosia správne nasadené rúška či respirátory a nemajú problém dodržiavať opatrenia.
„My sme v podstate dosť závislí od vianočného trhu, takže je to smrtiaca rana, ktorá je úplne zbytočná. Pri dodržaní opatrení to mohlo fungovať bez problémov, ale toto je zbytočné, pretože ekonomicky aj mentálne to krajine skôr poškodí a nič to reálne neprinesie ani v rámci bezpečnosti,“ myslí si šéf vydavateľstva Premedia Ján Gregor.
Celému trhu by podľa neho pomohlo otvorenie kníhkupectiev aspoň pre zaočkovaných.
„Vyhláška má z nášho pohľadu množstvo nedostatkov, ktoré by mali byť v každom prípade odstránené. Nie je to prvý a ani druhý lockdown. Zmenu by sme prijali ihneď,“ tvrdí Rajter z Panta Rhei. „Počas lockdownu si vieme predstaviť fungovanie v režime OTP tak, aby sa zamedzilo šíreniu vírusu, no aby sme nebránili ľuďom čítať, vzdelávať sa a prežiť túto pandémiu čo najlepšie,“ dodáva.
Riaditeľ Slovartu Juraj Heger vníma spomínanú vyhlášku ako výsledok snahy urobiť niečo v situácii, keď nikto nevie, čo je najlepším riešením. Spolu s inými vydavateľmi zatiaľ čakajú na to, či dôjde k predĺženiu lockdownu a aké budú ďalšie pravidlá.
„Sme si vedomí toho, že situácia v celej krajine je mimoriadna a tragická. Na druhej strane, ľudia pred Vianocami jednoducho nakupovať budú, takže v súčasnosti sa len z veľkého množstva predajní skoncentrovali do malého počtu najväčších supermarketov zahraničných sietí, ktoré v konečnom dôsledku nepredávajú len esenciálne potreby, ale všetko. Sme presvedčení, že aj v rámci snahy o spomalenie šírenia vírusu je to krok, ktorý nemá žiadny pozitívny efekt. Zdravotníkom to teda nepomôže, ale miestnym obchodníkom to uškodí,“ konštatuje.
Úrad verejného zdravotníctva si stojí za tým, že prevádzky, ktoré predávajú rôzne druhy tovaru, môžu v aktuálnych podmienkach predávať len esenciálny sortiment. „Ak by hypermarkety predávali knihy, porušovali by tak vyhlášku ÚVZ SR,“ potvrdila hovorkyňa úradu Daša Račková.
Na problém so supermarketmi, ktoré na svojich predajných plochách predávajú aj knihy, však upozorňujú aj iní. „Veľký problém je Tesco, ktoré na každej ploche predáva knihy a podporujú sa tak len zahraničné reťazce,“ tvrdí Matúš Mládek, podľa ktorého tak vzniká nekalá konkurencia. „Práve v tomto období́, keď kniha predstavuje primárny vianočný darček, je to „poprava“ týchto prevádzok (maloobchodných, poznámka red.) v priamom prenose,“ dodáva.
O prípadných výnimkách alebo čiastočných zmenách pravidiel bude v stredu rokovať vláda. Nové pravidlá by mohli vstúpiť do platnosti vo štvrtok 9. decembra. Presne v deň, keď sa pre kníhkupcov začne štrnásťdňové odpočítavanie do Vianoc.