Nord Stream 2 Plynovod sa nespúšťa, Nemci zamietli certifikáciu

Podľa európskeho práva musí byť prevádzkovateľ plynovodu a dodávateľ plynu oddelený, nesmie ísť o tú istú firmu. V prípade zavedenia do služby by hrozili pokuty.

Ruský Gazprom, ktorý je hlavným iniciátorom projektu, pre správu plynovodu vo Švajčiarsku zriadil spoločnosť Nord Stream 2 AG, ktorá má plynovod prevádzkovať. Gazprom však zostal stopercentným vlastníkom novej akciovky a podľa kritikov si tak naďalej udržiava faktický monopol na tranzit cez potrubie na dne Baltského mora.

Nemecká spolková sieťová agentúra Bundesnetzagentur, ktorá má na starosti certifikačný proces, však oznámila, že zriadenie operátora vo Švajčiarsku nie je dostačujúce. Certifikácia by bola možná len v prípade, keby Gazprom na tento účel zriadil firmu v Nemecku. Certifikačný proces preto suspendovala, má byť obnovený, len čo bude plynovod kontrolovať spoločnosť zriadenú podľa nemeckého práva.

Právne predpoklady by Nord Stream 2 AG spĺňala aj v prípade, keby sa zorganizovala podľa nemeckého práva, to si však spoločnosť neželá. V reakcii na podmienky nemeckých úradov preto pripravuje zriadenie dcérskej spoločnosti v Nemecku, ktorá by bola vlastníkom aj prevádzkovateľom nemeckej časti trasy.

Zlé správy pre projekt sa odrazili aj na trhoch, cena akcií Gazpromu poklesla o dve percentá a prudko vzrástla cena plynu na európskych burzách. Právne prieťahy okolo plynovodu totiž znamenajú, že jeho spustenie je v najbližších mesiacoch málo pravdepodobné, certifikačný proces by mohol trvať až do leta.

Moskva však na Nord Stream 2 stavila a odmietla navýšiť možné dodávky cez Ukrajinu a Bielorusko. Stúpajúce ceny v dôsledku oživenia ekonomiky mienil Kremeľ využiť, aby prinútil skeptických Európanov spustiť nový plynovod. Tento plán zjavne nevyšiel. Ceny plynu preto po oznámení nemeckého regulátora narástli o päť až desať percent.

Trhy znepokojuje aj stav skladov Gazpromu v západnej Európe, ktoré sú pred zimou naplnené len na 74 percent, oproti 90 percentám v minulom roku. Rusko by síce mohlo dočasne zvýšiť dodávky cez existujúce plynovody, ktoré vedú cez Ukrajinu a Bielorusko, no tomu sa urputne snaží vyhnúť. V súčasnosti má Gazprom cez dlhodobé kontrakty objednané dodávky 40 miliárd kubických metrov ročne cez ukrajinské potrubia až do roku 2024, celková kapacita ukrajinských trás je 140 miliárd kubických metrov.

Pre Kremeľ je obzvlášť nepríjemné, že k rozhodnutiu nemeckých úradov bola prizvaná aj Ukrajina, ktorá má voči projektu dlhodobo výhrady. Spolu s Poľskom sa obáva zastavenia alebo aspoň zredukovania dodávok plynu z Ruska, len čo bude Nord Stream 2 spustený, ohrozená by tak bola nielen jej energetická bezpečnosť, ale aj poplatky za tranzit plynu.

Varšava aj Kyjev považujú vzhľadom na veľkú kapacitu jestvujúcich trás projekt Nord Streamu 2 za ekonomicky zbytočný a vnímajú ho ako čisto politický projekt.

Z pohľadu Ruska ponúka Nord Stream 2 nielen možnosť vyhnúť sa Ukrajine, ale aj Bielorusku. Ani pre Moskvu Lukašenko nie je úplne spoľahlivým partnerom, len pred niekoľkými dňami hrozil Európskej únii pozastavením tranzitu zemného plynu. Takýto krok by bol nielen veľkým problémom pre Úniu, ktorá má priam neuhasiteľný smäd po energii, ale aj pre Rusko, ktoré necelých 40 percent svojho rozpočtu financuje predajom ropy a plynu.

Putin Lukašenkove plány rýchlo pokarhal a svojmu spojencovi do Minska odkázal, že by takýto krok „neprispel k rozvoju našich vzťahov s Bieloruskom ako tranzitnou krajinou“.