Konzervatívny výber SaS objavila nové dno

Debata k zákonu o pomoci tehotným ženám priniesla zo strany vládnych liberálov nielen opakujúce sa zavádzanie, že ide o obmedzenie prístupu k potratom. Novú úroveň dosiahli invektívy namierené voči Anne Záborskej a jej spolupredkladateľom.

Komentátor Denníka N Martin Šimečka prirovnáva vinu za klimatické zmeny, ktorú nesie jeho generácia, k vine Nemcov za Hitlera a holokaust. Mladých vyzýva, aby starým túto vinu donekonečna pripomínali.

Do škôl sa chystá nová príručka pre sexuálnu výchovu. Do akej miery môžu rôzni autori a združenia bez vedomia rodičov a príslušných autorít distribuovať svojpomocne vytvorené učebné texty?

V texte týždňa komentátor českého Echo24 Ondřej Štindl na príklade amerických progresívcov ukazuje, ako uzatváranie sa do bublín vedie k ohlúpnutiu a deštrukcii demokracie. Video týždňa prináša pohľad na pálčivé otázky klimatickej zmeny. Prečo ľudia ochotne veria tým najhorším scenárom?

Konzervatívny výber si môžete aj vypočuť:

SaS objavila nové dno

Strana SaS v ostatnej parlamentnej rozprave k zákonu o pomoci tehotným ženám objavila nové dno. Nielenže jej predstavitelia pokračovali v zavádzajúcich tvrdeniach o tom, že tento zákon obmedzuje prístup k potratom, a manipulatívne operovali prieskumom, ktorý podľa nich ukazuje, že 92 percent ľudí na Slovensku je proti zmene potratovej legislatívy. Tentoraz použili aj tie najhoršie osobné invektívy voči predkladateľke Anne Záborskej a ďalším, ktorí prijatie zákona podporujú.

Napríklad spravodajca k zákonu poslanec Peter Cmorej najprv citoval z mailu, ktorý tento zákon spája s tragickým prípadom ženy v Poľsku, ktorá zomrela pre zanedbanú zdravotnú starostlivosť zo strany lekárov, pričom následne dodal: „Máte ešte príležitosť nebyť k otázke interrupcií sadistické monštrum, ale človek na svojom mieste. Ani ja si o vás, pani navrhovateľka, myslím, že nie ste sadistické monštrum, preto by som očakával, že ten návrh stiahnete, že sa uvedomíte, čo vlastne robíte.“ (Tento citát aj ďalšie uvádzame v pôvodnom znení, tak ako sú zaznamenané v textovom prepise rozpravy na webovej stránke Národnej rady.)

Pridal sa aj ďalší člen SaS Miroslav Žiak. Ten najprv prečítal údajne autentický príbeh psychiatrickej pacientky, ktorá sa nevedela dostať k potratu pre – podľa nej – odpor lekárov, ktorých navštívila. Navyše ju psychicky rozrušovala aj prítomnosť bilbordov a plagátov, ktoré propagovali Národný pochod za život, ktorý sa v tom čase v Bratislave chystal. Nakoniec však potrat „úspešne“ absolvovala.

Tento príbeh poslanec Žiak doplnil vo faktickej poznámke jedovatou reakciou na poslankyňu Annu Andrejuvovú: „V tomto príbehu vidíte, že tento potrat zachránil mladej slečne život, ktorá by možno spáchala samovraždu, keby to dieťa mala, a zomreli by obidva ľudské životy. Rozprávate, oháňate sa tým, že chránite ľudský život, chráňte ženy najprv, a nie že ľudské životy. (…) Veď sa už uvedomte, netlačte vašu ideológiu do našich životov. Verte si, choďte si do kostola, ale nestarajte sa do našich životov, nestarajte sa do ženských materníc. Nikto vám nezakazuje chodiť do kostolov. No ešte aj počas pandémie boli kostoly otvorené. Tak netlačte vašu ideológiu do Slovenska.“

Vo svojej tradičnej rétorike nezaostala ani poslankyňa Bittó Cigániková, keď zopakovala svoje presvedčenie, že nenarodené dieťa nie je človek.

„A ešte jedna vec, ktorú vy tu stále dokola opakujete, ešte raz, nie je to zabíjanie. Môžete si vy nábožensky veriaci to u seba v kostole vykladať, ako chcete, vy ste v Národnej rade, v parlamente a naša legislatíva toto nevníma ako zabíjanie. Keby to bolo zabíjanie, ženy skončia v base, lekári tiež. Nikto v base nekončí, nie je za to trest, lebo to nie je zabíjanie. Viete prečo? Lebo to nie je dieťa. To, či vám sa to páči alebo nie, to je druhá vec, ale my sme tu v právnom štáte, sekulárnom a vy sa musíte prispôsobiť spoločnosti, v ktorej žijete.“

Trestný zákon však hovorí niečo iné ako poslankyňa Bittó Cigániková. Paragraf 123 označuje vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu za ťažkú ujmu na zdraví. A úmyselné spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví trestným činom je. Potratový zákon len určuje výnimku z tejto trestnosti, ak sa potrat vykoná podľa jeho znenia v príslušnom zdravotníckom zariadení.

Takáto výnimka z trestnosti sa vzťahuje aj na lekárov, ktorí ženám odporúčajú potrat ako jediné riešenie ich situácie (paragraf 153 Trestného zákona).

Ku kolegom z SaS sa pridal aj poslanec OĽaNO Andrej Stančík, ktorý nenarodené dieťa prirovnal k ananásu, ktorý mu nechutí: „Pre teba je potrat zlo. V poriadku. Rozdiel medzi liberálmi a konzervatívcami je v tom, že aj keď som liberál a myslím si napríklad, že ananás nemá čo robiť na pizzi, tak to nezakážem. Ja rešpektujem to, že niektorí ľudia sa pre ten ananás na pizzi rozhodnú.“

Najtragickejšie na týchto vyjadreniach je to, že padli v debate k zákonu, ktorý primárne rieši sociálnu pomoc tehotným ženám a rodinám po narodení detí. Prístup ani výkon potratov nijako nemení. Zároveň chce ženám poskytnúť čo najširší okruh informácií nielen o samotnom potrate, ale aj o jeho alternatívach a možnostiach sociálnej a inej pomoci. A tiež anonymne zbierať údaje o dôvodoch, pre ktoré ženy na potrat chodia.

Citovaných liberálnych poslancov spája ešte jedna vec – patologický odpor voči čomukoľvek náboženskému. Otázka hodnoty ľudského života však nie je otázkou náboženského presvedčenia, ale základnej ľudskosti.

Metafyzická vina 

Komentátor Martin M. Šimečka v Denníku N kritizuje, že mladá generácia tej staršej a strednej nedostatočne pripomína vinu za stav životného prostredia a klimatickú krízu.

Ako píše, uvedomil si to aj na základe toho, že predným sklom svojho auta už nezabíja toľko hmyzu čo kedysi a ani dnešné deti už nemôžu týrať chrobač zatváraním do zápalkových škatuliek, ako to v detstve robil on, keďže hmyzu za posledné dekády pod vplyvom zmien klímy ubudlo. Vlastníctvom a používaním auta pozabíjal omnoho viac hmyzu ako predným sklom. A činí tak celý svet jeho generácie.

Starých podľa neho klimatická kríza nezaujíma, lebo chcú v doterajšom pohodlí dožiť a katastrofy veštenej o 30 rokov sa nedožijú. A mladá generácia je zas podľa neho príliš mäkká, aby sa zbavila starých, ktorí stoja v ceste, a vykričala im vinu.

„Moja generácia je v rovnakej morálnej situácii, v akej boli Nemci po druhej svetovej vojne. Rozdiel je v tom, že kým oni museli prejsť ujasnením si metafyzickej viny za tragédiu, ktorá sa už odohrala, my si ju musíme ujasniť za tragédiu, ktorá ešte len príde. Ale mladí ľudia nám musia pomôcť to pochopiť,“ píše Šimečka.

Nehovorí však o osobnej vine. Tá sa dnes nenosí, lebo veď hriechy sú len náboženským bludom. Pohodlnejšie je zvaliť aj klimatickú krízu na akúsi metafyzickú vinu celých generácií.

Hovoriť o celogeneračnom povinnom uskromnení sa a o kolektívnom pocite viny je skôr pózou v rámci módneho trendu, v ktorom je za mnohé zlá sveta zodpovedný starý biely muž. A vyznelo by bizarne, ak by sa tento starý biely muž zo strednej Európy kajal za otroctvo a kolonializmus.

Sexuálna výchova na školách

Do škôl sa tlačí ďalšia príručka sexuálnej výchovy. Teda, ešte sa netlačí, len sa ňu rozbehla zbierka.

Keďže príručka nie je stále hotová, zo zverejnených útržkov ilustrácií ťažko posúdiť jej obsah. O ten však až tak nejde. Nakoniec, na otvorenom trhu si každý môže vydávať, čo uzná za vhodné. Táto príručka sa tak môže dostať na školy voľnou nekontrolovanou distribúciou bez toho, aby o jej obsahu vedeli odborníci, napríklad detskí klinickí psychológovia. Ale najmä rodičia.

Samotné autorky ponúkajú možnosť poslať príručku priamo školám, takouto distribúciou sa už pochválila líderka feministickej platformy Progresívneho Slovensko Beata Jurik.

Hoci nejde o učebnicu v pravom slova zmysle a autorky svoje dielo takto ani neprezentujú, malo by ísť o akýsi doplnkový materiál k vzdelávaniu detí. A aj ten by mal prejsť odborným posúdením príslušných autorít.

Biologické fungovanie ľudského rozmnožovania sa preberá na prírodopise, no otázka sexuálnej výchovy je primárnou kompetenciou rodičov. Deti sa zo žiadnej príručky nenaučia, ako vyzerá zdravý vzťah dospelého muža a dospelej ženy v manželstve. Je však pravdou, že vhodná príručka môže byť nápomocná najmä tým, ktorí žijú v rozvrátenom prostredí alebo im jeden z rodičov chýba. Práve preto je odborné posúdenie nevyhnutné, aby sa zo sexuálnej výchovy nestal len návod na realizáciu pohlavného styku s čo najväčšími dávkami antikoncepcie.

Kvalitné učebné materiály sú zvlášť dôležité v aktuálnom období, keď rastie tlak na to, aby sa vo vzdelávaní redukoval objem faktov a školy sa menili na akési debatné krúžky „kritického myslenia“.

Hoci niektorí sa môžu oháňať tým, že na primeranom vzdelávaní detí aj v tejto oblasti nie je nič zlé, problémom môže byť nikým neschválená a odborne neposúdená príručka. A to pre akýkoľvek predmet. 

................................................................................................

Text týždňa: Demokracia bublinám nepristane

„Uplynulý týždeň znamenal pre pokrokárske krídlo amerických demokratov šok. Prehrali niekoľko dôležitých miestnych volieb v oblastiach, ktoré už viac či menej považovali za svoje. Odišli porazení, hoci išli do volieb s vedomím prevahy,“ píše vo svojom komentári Ondřej Štindl z týždenníka Echo24.

Základný problém tejto skupiny je podľa Štindla jej uzavretosť. Zároveň vychádza z americkej puritánskej tradície, no už pretransformovanej z morálnej na ideologickú čistotu. Akékoľvek iné názory sú prísne odstraňované, čo vedie k nevyhnutnému zhlúpnutiu celej komunity, keďže nie je vystavená ani vnútornej kritickej diskusii.

Ako ďalej argumentuje Ondřej Štindl, ohrozuje to aj samotnú podstatu demokracie, ktorej primárnym znakom je súťaž myšlienok. Uzavretosť do vlastných bublín, ktorú len zvýraznili sociálne siete, sa však netýka len extrémnej ľavice.

„Skalní trumpisti sú na tom podobne, a keď človek číta debaty medzi českými stúpencami a kritikmi očkovania, tiež nenadobudne dojem, že sa v nich angažujú ľudia, ktorí sa snažia druhú stranu o niečom presvedčiť. Bez odhodlania debatovať s tými druhými, presvedčovať ich, a teda ich aj rešpektovať, nemá demokratická politika zmysel,“ uzatvára Ondřej Štindl.

................................................................................................

Video týždňa: Naozaj nám hrozí klimatická katastrofa?

Ľudia dnes vo vzťahu ku klíme vo všeobecnosti veria trom veciam. Že otepľovanie atmosféry je spôsobené výlučne človekom, že nám počítačové modely dávajú odpoveď na to, aká bude klíma o niekoľko desiatok či o sto rokov, a že zastavením spaľovania fosílnych palív a emisií CO2 celý problém zmeny klímy vyriešime.

Tieto predpoklady sú buď nepravdivé, alebo značne prekrútené, hovorí vo videu Prager University Steve Koonin, ktorý pôsobil na ministerstve energetiky za Obamovej vlády. Vnímanie ľudí totiž primárne nevychádza z vedeckých zistení, ale z toho, ako ich podávajú médiá. A tie vedia, že strach predáva. Články o tom, že veci nie sú až také zlé, si podľa neho masovú čítanosť nezískajú.