Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Reportáž Spoločnosť
29. október 2021

Reportáž zo Sýrie

Aj v Európe potrebujete počuť, že ISIS je stále aktívny

Spiace bunky Islamského štátu fungujú po celej Sýrii.

Aj v Európe potrebujete počuť, že ISIS je stále aktívny

Sýria je iná, vidieť to takmer hneď. Severovýchod krajiny pozdĺž irackých hraníc pokrýva púšť. Popraskaná pôda má zvláštny červený nádych, drobné ryhy vytvárajú sieť, ktorá sa tiahne ďalej a ďalej a spája suchú, nehostinnú zem…

Kľačí na nej akýsi muž.

Tvár má zakrytú krvavou šatkou a ruky pevne zviazané za chrbtom. Čaká, nehýbe sa. Trup má vzpriamený v akomsi vzdore – či odovzdanosti? Ako dlho takto kľačí? Koľkokrát už počul, že dnes zomrie?

Ticho náhle pretnú výstrely a muž sa zvalí nabok. Jeho bezvládne telo leží na suchej zemi v zvláštnej polohe, no konečne sa uvoľnilo, po chvíľach nekonečného stresu a napätia konečne našlo pokoj.

Bol to náš brat

Domy na kraji sýrskej Hasaky sú rovnaké. Človek po nich prechádza očami a podobne ako v Európe musí občas rátať ich poradie, aby nezabúchal inde. Okolité fasády sú nudné, pieskovcové, hranaté, všetky akoby sa zliali do jednej.

„Chceme o tom hovoriť, chceme vám povedať, ako nám uniesli a zabili brata.“ Zdieľať

„Hneď som tam,“ zaznie po zabúchaní na bránu mužský hlas. Kovové krídla sa rozletia a uprostred nich stojí muž v sivej dišdaši. Keď kráča pred nami dovnútra domu cez malé nádvorie obložené pestrou, naleštenou dlažbou, naplno si uvedomím ten kontrast. Zvonku prach, vnútri Orient.

„Je to v poriadku,“ povie veľký muž menom Rivin, keď mu ďakujeme, že nás bez váhania prijal, a usádzame sa v miestnosti s vysokým stropom. „Chceme o tom hovoriť, chceme vám povedať, ako nám uniesli a zabili brata,“ sadne si na nízky matrac do tureckého sedu a dvihne tvár.

„Myslím, že aj vy v Európe potrebujete počuť, že ISIS je stále živý a aktívny.“

Jedno ľudské telo

Rivin je jedným z troch bratov. Vyrastali spoločne v meste Hasaka na severe Sýrie. Vždy to bol ich domov. Keď sa neskôr oženili, kúpili si domy na predmestí. Financie pre nich neboli problém, po otcovi zdedili firmu na predaj áut. Iste, vojna ničí všetko a roky sýrskeho konfliktu rozkývali aj ich biznis, no auto potrebuje predsa každý. A oni s každým vychádzali dobre.

„Ako prvé zavolali Abbásovej manželke.“ Rivin je stredný brat a s náskokom najväčší. Keď sedí na matraci pred nami, tvár má zvláštne pokojnú. Už je to niekoľko mesiacov, čo sa dozvedel tú správu.

„Švagriná mi podala svoj telefón,“ mračí sa a spomína. „Nebola schopná rozprávať. Len si sadla, hľadela pred seba a rozplakala sa. Keď som si vzal mobil, zaznel v ňom mužský hlas.

Chytili sme a zabili vášho brata. Za jeho telo chceme stotisíc dolárov.

„Nerozumel som, čo mi hovorí,“ rozpráva veľký muž. „Neveril som im. Ako by som mohol?“ Rivin pozrie vedľa seba na staršieho brata. „Následne mi mobil v rukách zasvietil a na displeji sa objavil záznam…“

Na popraskanej zemi kľačal muž. Ruky mal zviazané za chrbtom a tvár prekrytú šatkou.

„V okamihu som vedel, že je to Abbás. Náš najmladší brat.“

Záber z videa, ktoré ISIS poslal rodine.

Kto nám pomôže

„Bol som v šoku, len som hľadel na displej, kde Abbás ležal v prachu.“ Veľký muž zmĺkne a tvár má tvrdú. Islamský štát video vzápätí zverejnil na Twitteri a Facebooku.

„Máme deti, ktoré chodia do školy. Ako ich máme chrániť?“ Zdieľať

O smrti ich najmladšieho brata sa tak zo sociálnych sietí dozvedela široká rodina, správy o poprave sa čoskoro rozšírili po okolí aj do dediny a neďalekého mesta. ISIS šíril strach. Rovnako ako to robil vždy.

Sýrska Hasaka na severe krajiny militantom nikdy plne nepatrila. Keď v roku 2015 Asadov režim stratil nad mestom kontrolu a jeho časť prevzal ISIS, kurdské jednotky ho z mesta vytlačili. V rozkývanej krajine však stále fungujú jeho spiace bunky.

„ISIS nám neustále posiela odkazy s tým, že vedia, kde žijeme, kde sa v Hasake nachádza naša firma…“ Rivin dvihne tvár. „Máme deti, ktoré chodia do školy. Ako ich máme chrániť?“

V zničenej Sýrii operuje niekoľko radikálnych skupín, ISIS je len jednou z nich.

„Prečo si však Daeš vybral za cieľ práve vás?“

Nikdy sme sa politicky neangažovali

Traja bratia riešili vlastný obchod a snažili sa prežiť. Predaj áut vynášal pomerne dobre, svoje rodiny dokázali zabezpečiť a napriek situácii viesť čo najnormálnejší život.

„Nepodporovali sme Daeš, Asadov režim ani kurdské SDF.“ Zdieľať

„Nepodporovali sme Daeš, Asadov režim ani kurdské SDF, teda Sýrske demokratické sily,“ vysvetľuje najstarší z nich, ktorý sa k nám pripojil a tvár má rovnakú ako jeho brat. „Nikdy sme sa politicky neangažovali.“

„Je to však vo vojne vôbec možné?“ Pozerám na dvoch mužov pred sebou.

„Samozrejme, rátali sme s rizikom,“ mykne plecom Rivin. „Kto by s ním nerátal? No mysleli sme si, že ak nás Daeš chytí a odvedie, naše preukazy sú v poriadku, rovnako ako naše vzťahy s okolitými klanmi. Všetci nás poznajú. Prečo by nás zabíjali?“

Inzercia

Chvíľu je v miestnosti ticho. „Predávame autá, vedeli to,“ pokračuje. „Tak aj dostali Abbása.“

ISIS používa pri prepadoch niekoľko stratégií. Tá najbežnejšia je ozbrojené obkľúčenie, tá sofistikovanejšia rozloženie falošnej bezpečnostnej hliadky. Na opustenom úseku cesty postavia militanti betónové kocky a zastavujú autá kvôli pomyselnej kontrole dokladov.

V regióne to nie je nič výnimočné, checkpointy armády či milícií sú po celej Sýrii a Iraku.

Abbása nalákali cez spojku. Zavolal mu muž z Markady, mesta vzdialeného ani nie 100 kilometrov od Hasaky, a ponúkol mu na odkúpenie zánovné auto. Dohodli sa a Abbás za ním druhý deň vyrazil.

Večer však jeho mobil prestal byť dostupný.

„Mysleli sme si, že skrátka stratil signál, v regióne je púšť,“ rozpráva Rivin. „Pokrytie v oblasti občas nefunguje, v nestabilnej krajine to nie je nič zvláštne.“ Prešiel však ďalší deň a brata nebolo. „Začali sme sa báť. Vzali sme auto a v noci vyrazili za ním.“

Rodina má v Markade známych, pýtali sa ich na predaj vozidla, kvôli ktorému Abbás vycestoval, a muža, ktorý ho kontaktoval. Nik ho však nepoznal a ich strach rástol.

Po štyroch dňoch sa im ozval Islamský štát.

„Zastrelili ho v Markade ako psa,“ povie Rivin a hlas má tvrdý. „Kontaktovali nás až po tom, ako ho zabili. Nemali sme možnosť s nimi vyjednávať, nemali sme šancu brata zachrániť. Abbás bol dávno mŕtvy.“

ISIS je stále aktívny

„Neviem, čo bol dôvod. Možno nič a možno to, že sme Kurdi.“ Bratia chvíľu hľadia na seba. „Náš bratranec je veliteľom v SDF. Samozrejme, aj jemu sa vyhrážali, tak ako mnohým,“ slabo sa usmeje.

„No môj brat bol nevinný. Abbás sa nikdy nezúčastňoval na politike. Pracoval a slúžil svojej rodine.“

„Všetko, čo chceme, je žiť slušne a rozlúčiť sa s bratom.“ Zdieľať

Militant z Islamského štátu, s ktorým cez telefón rodina komunikovala, mal iracký prízvuk. „Spiace bunky Daešu sú v Sýrii aj v Iraku,“ rozpráva Rivin. „Je ich stále veľa. Fungujú v skupinách, niekde držia územie, inde vyjdú, zaútočia a znova zmiznú. Vedia sa hýbať v regióne a preskupujú sa podľa potreby.“

Bratia kedysi cestovali kvôli obchodu po celej krajine. Dnes chodia výlučne do kancelárie v Hasake a následne naspäť domov. V rodine sa striedajú pri odprevádzaní detí do školy. Príliš sa boja, že ich militanti unesú.

„ISIS sa nám stále vyhráža,“ hovorí Rivin. „Kurdské jednotky SDF nás nedokážu ochrániť. Rozumieme tomu. Sme veľká rodina a krajina je rozbitá, nebezpečenstvo hrozí mnohým.“

„Boh nás chráni.“ Stíchne. „Sme sunnitskí moslimovia, modlíme sa, postíme. No nie sme radikálni,“ pokrúti hlavou Rivin, „nie sme džihádisti. Všetko, čo chceme, je žiť slušne a rozlúčiť sa s bratom.“

Rodina Jamalovcov. Zľava Rivin, Jihan a najstarší brat Cano.

Svojim deťom to poviem neskôr

Do miestnosti zrazu vojde žena s drobným chlapcom na rukách. Na hlave má lesklú šatku a tvár vážnu. Popri nej vbehne dovnútra dievča s dvomi vrkočmi, skáču jej do očí, keď sa drží maminej abbáje a sleduje návštevu zo Západu.

„Neviem, ako svojim deťom vysvetlím, že ich otca ktosi zabil bez dôvodu.“ Zdieľať

„Som Abbásova manželka,“ predstaví sa tichým hlasom žena a sadne si k nám. Muži mlčia, nechávajú jej priestor. Po niekoľkých minútach prehovorí sama.

„Keď som počula tie slová, ani neviem, ako som reagovala. Vedela som, že je to pravda. Že môj manžel je mŕtvy.“

„Je v poriadku, keď sú tu s nami deti?“ Pozerám na drobné dievča a chlapca, ktorý nemá ani dva roky.

„Sú ešte malé. Nerozumejú, čo sa deje,“ žena si pritisne syna bližšie na hruď a dievča pohladí po vlasoch. „Samozrejme, že sa pýta, kde je otec,“ pozerá na dcéru, ktorej zatiaľ vraví, že otec teraz musí pracovať mimo domu onedlho sa vráti.

„Raz, keď bude staršia, jej vysvetlím, čo to znamená, keď niekto zomrie,“ povie mladá žena a dvihne tvár. „Neviem však, ako jej vysvetlím, že jej otca ktosi zabil bez dôvodu.“

Sýria je náš domov

„Nikdy ste nechceli opustiť Sýriu?“ Pozerám na rodinu pred sebou, na dvoch bratov a ženu, ktorá ovdovela príliš skoro.

„Každý človek túži po pokojnom, bezpečnom živote,“ povie Rivin a otočí sa na brata a švagrinú. „Naša rodina tiež. No je veľmi ťažké opustiť svoju krajinu… Svoje mesto a ľudí, s ktorými sme vyrastali a žijeme tu spolu,“ chvíľu mlčí a popíja čaj, keď dvihne tvár. 

„Podľa našej svätej knihy, Koránu, prichádza po kríze pokoj. Možno sa mýlime, no veríme, že o päť rokov nastane v Sýrii mier, konečne nastane v našej krajine mier a všetko toto násilie sa skončí.“

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.