Bývalý český premiér Topolánek Nemci budú vysávať všetky okolité štáty, dokiaľ z nich bude čo vysávať

V roku 2002 prebral ODS po Václavovi Klausovi a o štyri roky ju doviedol s vyše 35 percentami k najlepšiemu historickému výsledku. V rokoch 2006 až 2009 vládol dvom krehkým vládam, ktoré nemali väčšinu v parlamente. Po odchode z politiky sa úspešne venuje biznisu najmä v oblasti energetiky, pracoval aj pre holding EPH.

Mirek Topolánek v rozhovore pre Postoj hovorí, prečo Európsku úniu ohrozuje Green Deal a ideologicky poháňaný prechod z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje, prečo je na tom Slovensko lepšie než mnohé iné krajiny, kedy hrozí energetický blackout a ako má vyzerať konzervatívny prístup k životnému prostrediu.

Okrem iného hovorí aj to, či má Petr Fiala šancu byť úspešným premiérom a prečo pred niekoľkými rokmi prijal katolícky krst.

V Česku ste pred voľbami hovorili, že budete voliť najmenšie zlo, teda stranu, ktorej ste boli kedysi šéfom...

(Smiech.) ... viete, to sú také „zlé vetičky“. Hovoril som ľuďom: zatvorte oči, hoďte si dva „panáky“ a voľte Spolu, hoci vám pripadá ako čudesná koalícia. Nie je to prvý pokus. S Miroslavom Kalouskom (niekdajší predseda KDÚ-ČSL, pozn. red.) sme chceli spojiť ODS a KDÚ-ČSL. Tých pokusov bolo viac, som rád, že sa to teraz podarilo.

Nie je to jednoduché, časti voličov ODS nevonia liberálna TOP 09, druhej časti konzervatívni ľudovci, majú strach z Pirátov, ale je fajn, že to prijali. Predpokladal som, že ak strany ako ČSSD, KSČM, Přísaha a Trikolóra zostanú mimo parlamentu, tak vyhrá „demoblok“ proti „temnobloku“, ako sa u nás hovorí.

U nás vyhral vlani tiež demoblok proti temnobloku, odvtedy však vládne medzi voličmi zmeny veľká frustrácia, o ktorú sa postarali nezrelé a rozhádané strany vládnej koalície. Takéto riziko vám nehrozí?

Áno, skúsenosť zo Slovenska hovorí, že keď sa spoja štyri nesúrodé strany, nemusí to fungovať. Ale verím, že to vydrží. Som rád, že stredoví Starostovia vďaka volebnému systému vykrúžkovali kandidátov Pirátov, ktorí tak nebudú do vládnutia vnášať tie svoje „woke“ témy. Pritom by bolo dobré, aby Piráti boli na palube. Vláda bude mať pred sebou celkom iné závažné úlohy.

Musí dať do poriadku rozvrat verejných rozpočtov, sprevádzkovať a redukovať nefunkčnú štátnu správu, zaviesť veľa nepopulárnych opatrení. Preferencie bude mať možno po dvoch rokoch na bode mrazu, ale musí to urobiť, lebo inak by to bolo zbytočné víťazstvo.

Petra Fialu osobne poznáte. Akým bude premiérom?

Fiala vždy pôsobil profesorsky, akademicky, ako človek bez charizmy, ale táto kampaň ukázala, že sa mu politika páči, že ju chce robiť, že vie byť dôrazný. V predvolebných debatách dominoval a dokázal Babišovi tvrdo aj vtipne replikovať. Napríklad keď Babišovi povedal: „Vy nás stále obviňujete, že chceme robiť koalíciu s neomarxistami od Pirátov, ale vy predsa ako staromarxista chcete urobiť koalíciu s komunistickou stranou, ktorej ste boli kedysi členom.“ To bola dobrá veta.

U nás však vládu neudržala akademička Iveta Radičová, udrží ju Fiala?

Riadil veľkú Masarykovu univerzitu s tritisíc zamestnancami a 40-tisíc študentmi, prešla obrovskou prestavbou, hospodáril s vyrovnaným rozpočtom. Je to človek s prirodzeným konzervatívnym cítením, je to katolík, má skúsenosť z vlády, keďže bol ministrom školstva a ODS vytiahol z totálneho politického bahna. Trpezlivo prečkal osem rokov v opozícii, cieľavedome pracoval vnútri strany, ako cieľ si vytýčil dostať sa do Strakovej akadémie a to mu teraz vyjde. Pokojná sila.

O svojom nástupcovi sa vyjadrujete pomerne veľkoryso, to je v Česku skôr vzácnosť, ak si spomenieme, ako sa o svojich nástupcoch vyjadrovali Václav Klaus alebo Miloš Zeman.

Tak viete, som nad vecou, robím biznis, publikujem, som tak čiastočne aj novinárom. Nemám síce moc, ale uchoval som si vplyv. Navyše si v sebe nenosím krivdu. Keď sa ma vždy niekto pýtal na pocity, keď som na čele ODS videl Nečasa či teraz Fialu, tak som odpovedal bonmotom, že až po ich nástupe som pochopil, ako sa cítil Václav Klaus po tom, čo som ho vystriedal. (Smiech.)

Aké sú teda pocity po odchode z vrcholu?

Že vám tú stranu niekto ukradol a že ju vedie inak, ako by som ju viedol ja. Ale v skutočnosti sa strana nemení len s predsedom, ale aj so zmenou paradigmy.

Ako to myslíte?

Zoberte si nástup tých ľavicovo-liberálnych síl v Amerike a vôbec v anglosaskom svete. Nad témami, ktoré nám zo začiatku pripadali ako smiešne, už dnes nemôžeme mávnuť rukou. Alebo si vezmite dianie v Európskej únii, bývalé pravicové strany ako CDU sú dnes naľavo od stredu, to všetko má vplyv aj na českú politiku.

Ten niekdajší pravo-ľavý dejinný konflikt medzi kolektivistickým a individualistickým chápaním, spor o úlohu štátu a jeho ingerenciu do ekonomiky, sloboda verzus solidarita, to všetko tu stále máme, ale už to prekrýva liberálno-konzervatívny konflikt. Strany to musia reflektovať. Dnešná postklausovská aj posttopolánkovská ODS je v ekonomike menej liberálna, než bola kedysi, ale je hodnotovo konzervatívnejšia, a pritom nie je národovecká.

Ako sa to prejavuje?

Keď som s ODS získal cez 35 percent, vykrývali sme celý priestor od stredových liberálov až po kresťanských demokratov a konzervatívcov. Ale ak teraz ODS samostatne vykazuje cez 11 percent, je to už niečo iné, cítim v strane viac takého súcitného konzervativizmu a celkovo je ODS bližšie ku KDÚ-ČSL než voľakedy.

Čo vlastne v Česku znamená byť konzervatívnym? U nás utvárajú dominantnú podobu konzervativizmu katolíci, aj preto sa s ním spájajú témy okolo manželstva, pro-life a podobne, s čím by v Česku konzervatívci nepochodili...

Iste, my sme najmenej religióznou krajinou v Európe, ale hoci sme takí sekulárni, vôbec to neznamená, že by u nás nebol silný konzervativizmus. Je v nás niečo scrutonovské, zhrnul by som to do slov: To, čo funguje, nemeň. Ale stále je u nás prítomný tradicionalizmus v oblasti rodiny, hodnôt, sporivosti, obozretnosti, v tom je až niečo germánske. Nadnesene, sme vlastne po česky hovoriacimi Nemcami, určite v nás nedominuje slovanská DNA, napokon, my Valasi máme aj keltské korene. Ja sám sa ešte cítim ako Čech, ale nie ako Slovan. (Smiech.)

Aj vo vašich predvolebných debatách bolo cítiť, že u vás rezonujú témy, aké na Slovensku takmer nikto neotvára, no u vás vyvolávajú vášne. Napríklad je u vás veľkou témou takzvaný Green Deal, teda plán Európskej únie, ako urobiť z Európy bezuhlíkový a klimaticky neutrálny kontinent. Prečo je to u vás v porovnaní so Slovenskom taká silná téma?

Sme skeptickejší. Ten rozdiel vo vnímaní je asi daný aj tým, že Slovensko má dnes zdravší energetický mix. Máte jadro, a keď dostaviate Mochovce 3 a 4, budete jednou z krajín, ktoré budú schopné energiu exportovať, a máte aj vážsku kaskádu, tiež máte biomasu aj dostupný plyn. Ale nemajte obavy, u vás to bude takisto čoskoro témou.

Kedy?

Keď cena elektriny vzrastie o sto percent, to sa stane budúci rok. Potom už budete ako všetci ostatní riešiť subvenčnú politiku, mnohé rodiny padnú do sociálnej siete a európske vlády budú vymýšľať rôzne sociálne nástroje. Honosne tomu hovoria „vouchery“, ale v skutočnosti sú to energetické žobračenky. Vlády sa budú tváriť, že to nesúvisí s ich vládnutím, ale to je lož. Jednoducho tu bude chudoba, za čo ponesú zodpovednosť vlády, ktoré odsúhlasili všetky tieto Green Dealy a boj za záchranu planéty.

Čo mali robiť inak namiesto týchto zelených plánov?

Nie je to také zložité, namiesto systému emisných povoleniek a ambicióznych „päťročných plánov“ mali proste zaviesť omnoho férovejšiu uhlíkovú daň, ktorá by bola pre všetkých rovnaká. Teraz sa čudujú, že hedge fondy a dôchodkové fondy skupujú tie povolenky. Ale kto by to nerobil, keď má priamo garantované, že ich cena bude rásť? Povolenky sa umelo sťahujú z trhu, aby ich cena rástla, a teraz prišiel náraz s realitou.

V rovnakom čase sa zbehlo viac faktorov, okrem umelého nárastu cien týchto povoleniek sú to obrovský ázijský dopyt, nedostatočne zazmluvnené množstvo plynu z Ruska, koniec ťažby v Holandsku, prechod z uhoľných a jadrových elektrární na plynové.

No a súbeh týchto rôznych faktorov spôsobuje úplne nekontrolovaný nárast cien. Rásť budú suroviny, prepravné náklady, všetky možné položky, čo sa premietne do vyšších cien masla, chleba, benzínu. Negatívne očakávania zvyšujú dopyt a vyvolávajú paniku. Na trhoch aj u obyčajných ľudí.

Podľa vás je problém už v samotnej filozofii Green Dealu, ktorá chce uskutočniť transformácie na čisté zdroje energie, alebo najmä v rýchlosti, s akou to chce EÚ na čele s Nemcami uskutočniť?

Oboje. Celý život sa zaoberám energetikou, takže ja osobne odmietam už samotnú filozofiu. Vyrástlo nám tu nové náboženstvo. Mne stačí to moje. Samozrejme, absolútne súhlasím s tým, že sa má obmedzovať negatívny vplyv človeka na životné prostredie. Konzervatívne chápanie hovorí, že zem máme odovzdávať v rovnakom či lepšom stave, než sme ju prevzali, preto sa máme starať o reforestáciu, udržanie vody v krajine, vyčistenie vzduchu, redukovať popolček, oxid siričitý aj oxid uhličitý. Upratať po sebe.

Takže v čom je problém?

Všetky tieto zelené plány zlikvidovali energetický trh, ten už v Európe nemáme, je to len hra na trh.

Tým, ako sa obnoviteľné zdroje masívne subvencujú a tie fosílne zdroje sa tak masívne diskvalifikujú, že už žiaden investor do nich nebude investovať, v tom trojuholníku cena, bezpečnosť a životné prostredie sme nadovšetko postavili len životné prostredie.

To však spôsobí, že budeme mať nedostatok a vysoké ceny. Neviditeľná ruka trhu funguje. Obrazne povedané, ľudia budú na osvetlenie vianočného stromčeka šetriť tri mesiace a ten spätný náraz bude oveľa horší, než keby sme problémy riešili evolučne a nastavili základné parametre tak, aby podnikatelia, domácnosti postupne menili stratégiu vykurovania, spotreby, správanie a podobne.

Lenže zvíťazila absolútne chybná ideologická mantra, ktorá prinesie veľké problémy. Poslanci si myslia, že o Newtonovom zákone sa dá hlasovať. Obávam sa, že to môže znamenať aj totálnu zmenu politickej orientácie.

Nemci budúci rok vypnú všetky jadrové elektrárne. Vy ste pred časom novinárom s istým zveličením povedali, že by mali čítať román Blackout od Marca Elsberga. Bolo to zveličenie, alebo si naozaj myslíte, že Blackout je obraz možnej budúcnosti?

Samozrejme, že áno. Špeciálne v Nemecku, kde nemáte postavenú prenosovú sústavu zo severu na juh. Oni prepúšťajú ten vietor cez Poľsko a Česko.

Zatiaľ sa im to aj vďaka prenosovým sústavám susedných štátov darilo vybalansovať.

Ale čoskoro môže nastať situácia, že napriek slovám o jednotnom energetickom trhu sa jednotlivé krajiny začnú správať autonómne. Už teraz sa budujú predotované a preregulované energetické skanzeny, a to aj v krajinách, ktoré bývali energeticky sebestačné a nezávislé, dokonca exportovali, ako Česká republika. Môže to naraziť na nejaký prah bolesti v týchto krajinách a spôsobiť eróziu vzťahov medzi nimi.

Teda hovoríte, že Nemci sa už nemôžu spoliehať na to, že si budú nedostatok elektriny vykrývať z ostatných krajín?

Nemci budú vysávať všetky okolité štáty, dokiaľ z nich bude čo vysávať. U nás v Česku sme neboli schopní začať výstavbu nového jadrového bloku, postavíme ho, žiaľ, neskoro a teraz budeme narýchlo budovať nejaké plynové elektrárne, aby sme preklenuli dieru, ktorá nastane niekedy po roku 2030. Odstavujeme tisíce megawattov uhoľných zdrojov.

Pre Nemcov to bude znamenať, že pokiaľ by sa napríklad Francúzi rozhodli odísť od jadra, čo zatiaľ tak, našťastie, nevyzerá, tak tú elektrinu nemajú odkiaľ brať. Severný vietor je krutý, a pokiaľ nefúka, nesvieti slnko a sú také podmienky, že sa treba spoliehať na konvenčnejšie zdroje, tak je Nemecko v problémoch.

Nehovoriac o tom, že minulý rok Nemecko vyrobilo z uhlia o 37 percent viac elektriny než v roku predtým. Vyprodukovali najviac emisií CO2 od roku 1990 a tento rok to ešte prekonajú. To znamená, že odchod od jadra a príliš rýchle uzatváranie uhoľných zdrojov môže znamenať, že bude chýbať regulačný a konvenčný výkon. Až dovtedy, kým sa niekomu revolučne podarí skladovať elektrinu inak ako v baterkách.

Mali by jednotlivé štáty proti takejto politike razantnejšie vystupovať?

Je chybou, že vlády sa na týchto chybách podieľajú a neprotestujú proti nim. Slovensko je na tom ešte dobre, pretože si ponechalo svoju jadrovú flotilu, ešte ju rozširuje a má aj iné možnosti, ako doplniť obnoviteľné zdroje. Tie ja nespochybňujem, sám mám na streche na chate 34 kilowattov, tepelné čerpadlo, krb na biomasu a šesťdesiatmetrovú studňu na vodu. Čiže ak tie blackouty nastanú, tak sa presťahujem na chatu, budem oberať jablká a chovať králiky.

Viacerí hovoria, že pred blackoutmi nás môže ochrániť fúzia jadra, ktorá sa už desaťročia skúša, ale stále bez definitívneho úspechu.

Každých dvadsať rokov posúvajú termín dokončenia o ďalších dvadsať rokov. Bol som sa pozrieť vo výskumnom centre jadrovej fúzie vo francúzskom Cadarache a verím, že raz to bude možné. Lenže na to potrebujeme na školách vychovávať expertov na jadro, technikov a to nerobíme. Tým, že dotácie a granty tečú do iných oborov, tak nám zúfalo chýbajú inžinieri a výskumné kapacity, špeciálne v tejto oblasti.

Ale aj tak som veľkým optimistom, že sa tak stane, a skeptikom, že sa tak stane skoro.

Prečo?

Verím totiž v jediný obnoviteľný zdroj, tým je šedá mozgová kôra a inovačná schopnosť ľudstva. Teda som presvedčený, že do času, kým dôjdu zásoby uhlia, ropy a plynu, dokážeme urobiť jadrovú fúziu. A potom konečne prestaneme páliť krovie a tváriť sa, že zachránime planétu pomocou slnečného žiarenia a fúkania vetra. Dovtedy schudobnieme a tretí svet sa nám vysmeje.

Ešte predtým veríte tomu, že európski politici prehodnotia svoje veľkolepé zelené plány a začnú konať realisticky?

K tej politickej zmene dôjde vynútene, a to v prípade, že veľká časť ľudí sa dostane vďaka tejto chybnej politike do chudoby. To povedie k radikalizácii a možno až k zmene politického systému, len opačným smerom, ako to všetci tí „woke“ ľudia chcú.

Nie je ďalším problémom tejto energetickej politiky aj to, že nás v rozpore so všetkými deklaráciami robí viac závislými od Ruska?

V roku 2009 som ako predseda Európskej rady riešil plynovú krízu medzi Ukrajinou a Ruskom. Robert Fico a bulharský premiér Stanišev mi telefonovali takmer každú polhodinu, pretože vám aj Bulharom kolabovali dodávky plynu. Vtedy išlo ešte o Nord Stream 1. Obrovský odpor Škandinávcov, Pobaltia a Poľska viedol ku kríze, k uzavretiu kohútikov. V priebehu dvoch rokov už týmto plynovodom tieklo 55 miliárd kubíkov plynu ročne. Nord Stream 2 je podobný problém.

Máte na mysli súvislosť s aktuálnymi nižšími dodávkami ruského plynu do Európy?

Neviním Rusov z toho, že by spôsobili aktuálnu krízu s dodávkami plynu. Tú spôsobujú iné faktory. Rusi to akurát využili, a čo sme si u nich nezazmluvnili, presmerovali do Číny a cez terminály do juhovýchodnej Ázie.

Teraz chýba pätnásť percent európskej spotreby a snaha dokúpiť to na trhu s LNG vedie vďaka ázijskemu dopytu k nárastu cien. Rusi to využívajú na to, aby získali úplnú kontrolu nad plynovodom Gazela a aby urýchlili spustenie plynovodu Nord Stream 2. A aby tak dostali EÚ do ešte väčšej závislosti od ruského plynu, ako to bolo doteraz. Fosílny charakter plynu je pritom nespochybniteľný a k dekarbonizácii to nepovedie. Prekvapenie, ktoré to vyvoláva u európskych politikov, je absolútne farizejské.

Teda v zmysle, že to všetko mali predvídať?

Ani to nebolo treba predvídať, mali to čierne na bielom. Vladimír Putin po svojom nástupe nechal pripraviť strategickú energetickú koncepciu Ruska, ktorá sa inovovala v roku 2009 a kde sa píše o všetkom, čo sa teraz deje. Prečo mu západní politici neveria? Veď on to, čo povie, aj urobí. Na rozdiel od nich.

Mám z toho obavy. Pri všetkom svojom euroskepticizme som fanúšikom európskeho projektu, pretože pre strednú Európu lepšej možnosti niet. Chyby v energetickej politike však môžu posilňovať tendencie, ktoré povedú k erózii EÚ. Alebo k budovaniu viacrýchlostnej Únie a vytlačeniu nás nových na nejaký vedľajší orbit. To by nebola dobrá správa.

Je tu aj koncepcia Viktora Orbána, ktorý chce vnútri EÚ vytvoriť zo strednej Európy mocenskú protiváhu Nemecka.

Odporúčam mu, aby v knižnici oprášil knihu Sándora Máraia Denníky. Je to môj obľúbený spisovateľ, ktorý na maďarskom príbehu veľmi plasticky opisuje strednú Európu. Hoci za mňa bola Vyšehradská skupina určite väčšou silou ako za Václava Klausa, dnes vidím skôr tendencie orientovať sa namiesto V4 na C5. Alebo ja tomu hovorím „c. k.“ 5 (narážka na bývalú rakúsko-uhorskú monarchiu, pozn. red).

To znamená bez Poľska, ale so Slovinskom a Rakúskom. Berte to teraz trochu s rezervou, ale Rakúsko-Uhorsko sa podľa mňa nikdy nemalo rozpadnúť. To bola veľká geopolitická chyba. A to som český patriot valašskej národnosti. (Úsmev.)

Vy teda Orbánovi odpovedáte, že V4 áno, ale rozšírenejšia?

Ak by sa EÚ rozpadla, želal by som si, aby na báze V4 vznikla nejaká menová a bezpečnostná únia. Ale myslím, že to je iba ilúzia a nič také vzniknúť nemôže. Je to vidieť aj na vzťahoch Čechov a Poliakov. Sme dve blízke, susedné krajiny, ale naše vzťahy nikdy neboli extra dobré.

Navyše, Jaroslav Kaczyński a PiS vôbec nerobia politiku, ktorá by mi bola blízka. Ich politika polonizácie ekonomického bohatstva znamená skôr znárodňovanie ako liberálny kapitalizmus, ktorého som popri hodnotovom konzervativizme priaznivcom.

Jednotu vo V4 narúša aj aktuálny česko-poľský spor o baňu Turów, ktorá leží pri českých hraniciach a ťažba v nej spôsobuje, že českí obyvatelia v pohraničí majú problém s vodou.

O tomto spore viem všetko. Ilustruje aj jeden z problémov Vyšehradu. Poľsko sa niekedy zvykne správať podľa toho príslovia o veľkom a malom psovi. Majú svoj Weimarský trojuholník, svoje vzťahy s Američanmi, Pobaltie, Ukrajinu a Bielorusko berú ako sféry svojho záujmu. Podobne pristupujú aj k V4. Na báze spolupráce Poľska a Maďarska aj tým, ako Slovensko a Česko zostávajú bokom, vzniká priestor na negatívne vymedzovanie voči EÚ. Problém je, že je v tom málo pozitívnej energie a schopnosti niečo pozitívne spoločne presadzovať. Podľa mňa takáto stratégia nemôže dlhodobo fungovať.

Konkrétne pri bani Turów Poliaci hovoria, že Česko im priložilo pištoľ k hlave.

V tejto kauze je na jednej strane poľské nepochopenie toho, že je to pre nás vážny problém. Na druhej strane, ani Česko nepochopilo, že posledná poľská ponuka bola nadštandardná a mali sme na ňu pristúpiť. Zrejme sa pod to podpísal aj predvolebný chaos a to, že nemal kto rozhodnúť.

S istou fascináciou sme sledovali, že dvaja českí premiéri po tom, ako už neboli v úrade, prijali krst a stali sa katolíkmi. Máme na mysli vás aj nebohého Stanislava Grossa, no nie tak dávno sa stal katolíkom aj ďalší politik ODS Alexander Vondra. Stalo by sa to vo vašom prípade, aj keby ste zostali ešte ďalšie dlhé roky premiérom? Alebo tomu výrazne pomohol odchod z funkcie a politiky?

Stalo by sa to aj tak, na krst som sa totiž začal pripravovať omnoho skôr.

Prečo?

Tých dôvodov bolo viacero. Ťažko sa to vysvetľuje, ale cítil som, že mi niečo v živote chýba. Moja druhá manželka a syn boli pokrstení. Bolo veľmi milé, že boli aj na mojom krste a malý syn mi podával svätenú vodu. Po tretie, vždy som bol kresťanom, akurát som nebol pokrstený. Vyznával som hodnoty, na ktorých kresťanstvo stojí a ktoré sú aj kotvou celej západnej civilizácie.

Vaša konverzia teda nebola výsledkom nejakého mystického zážitku, ale skôr akéhosi intelektuálneho hľadania?

Pre Česko platí, že napriek tomu, že sa deklarujeme ako sekulárna krajina a na veľa vecí máme pokrokové názory, istá miera spirituality a duchovnosti v spoločnosti je. Aj hodnoty spojené s desatorom a kresťanskou tradíciou nasávame spolu s materským mliekom, akurát sa nám ich tie nové ideológie snažia vytĺcť z hlavy. To všetko som si postupne hlbšie uvedomoval a pocítil som aj potrebu to nejako vnútorne vyriešiť a navonok deklarovať.

Keby ste boli katolíkom už počas svojho pôsobenia v politike, robili by ste niečo inak?

Nič zásadné. Už som povedal, že ako kresťan som sa cítil odmalička, a to, že som to deklaroval krstom, bolo skôr o tom, že som niečo vyriešil sám pre seba.

V niečom ste sa predsa len zlepšili?

Nemyslím, že to s tým súvisí. Neberiem to tak, že krstom mi bolo všetko odpustené a začínam nový život. Samozrejme, je niekoľko vecí, ktoré by som – s dnešnou mierou poznania – v politike robil inak. Skôr sú to však drobnosti, niektoré personálne veci a vysoká miera lojality k svojmu okoliu. Mal som byť viac politik, rovná sa väčšia sviňa... To však nie som, som celkom dobrý človek, čo je v politike chyba. (Smiech.)

Z Mikuláša Dzurindu je stále ešte cítiť istú túžbu vrátiť sa späť do politiky, hoci vie, že by to už bolo ťažké. Vy ste so svojím koncom v politike už úplne vyrovnaný?

S Mikulášom som bol nedávno v Slovinsku na Bledskom strategickom fóre. Boli sme spolu v paneli „starých bobrov“. V paneli tých „mladých bobrov“ boli prezidenti Vučič a Pahor, premiéri Orbán, Heger, Babiš, Plenkovič, Janša, predseda Európskeho parlamentu Sassoli a ten, čo sa tvári, že EÚ vedie, teda Louis Michel. To, čo tam predvádzali, malo dosť úbohučkú úroveň. Panel, kde som bol ja, Dzurinda, bývalý slovinský premiér Peterle a môj kamarát z CDU Elmar Brok, bol určite zaujímavejší.

S Mikulášom sme starí kamaráti a ja som ani na sekundu nenadobudol pocit, že by sa Mikuláš chcel vrátiť do politiky. Má to asi rovnaké ako ja. Nechýba mi vôbec politika, len moc. (Smiech.)

Pokiaľ ide o mňa, dospel som do štádia, že ma už štvú ľudia. Politiku však musíte robiť pre ľudí. Musíte mať nejakú víziu. Pokiaľ ju nemáte, tak sa zaradíte medzi tých pragmatických „šmejdov“ typu Babiš. Keď polovica ľudí volí tieto typy populistov, plus k tomu extrémistov, tak to o spoločnosti niečo vypovedá. Radšej sa budem venovať rodine a práci, ktorá ma baví. To je dosť konzervatívne, nie?