Environmentálny fond Štát zhŕňa peniaze, za ktoré by postavil kilometre vodovodov a kanalizácií

Širokej verejnosti pomerne málo známy Environmentálny fond sa stal v ostatných týždňoch predmetom výrazného záujmu slovenských priemyselníkov. Tí ho označili za možný zdroj riešenia problému s rastúcimi cenami energií, ktoré môžu ohroziť výrobu, pripraviť o prácu stovky či tisíce ľudí a priviesť firmy na pokraj krachu.

To, čím je tento fond taký zaujímavý a lákavý, je takmer jedna miliarda eur na jeho účtoch. A väčšina týchto peňazí pochádza práve od priemyselných podnikov. Zhromažďuje totiž platby za emisné povolenky, ktorými si priemysel kupuje dovolenie pri svojej výrobe vypúšťať tzv. skleníkové plyny.

Podľa výročnej správy za rok 2020 mal vlani Environmentálny fond príjmy takmer 1,02 miliardy eur a výdavky necelých 102 miliónov eur.

Zdroj: Výročná správa Environmentálneho fondu za rok 2020

Najvyšším príjmom v minulom roku boli tzv. ďalšie administratívne poplatky a iné poplatky a platby vo výške 263 046 735 eur. Z toho najvyšší podiel tvoria poplatky za obchodovanie s emisnými kvótami, celkovo 241 826 257 eur.

Putujú tam však aj peniaze z eurofondov, z poplatkov za využívanie podzemnej vody, z vyťažených nerastných surovín, za prírodné zásobníky zemného plynu, dotácie zo štátneho rozpočtu, z poplatkov za skládkovanie odpadu. No aj z pokút a poplatkov, za znečisťovanie ovzdušia, vody či pôdy a podobne.

Zdroj: Výročná správa Environmentálneho fondu za rok 2020

Pri pohľade na výkaz súm uložených na účtoch Environmentálneho fondu zistíme, že ku koncu minulého roka mal fond k dispozícii viac ako 916,5 milióna eur. Z toho len na účte, kam zbiera peniaze z predaja emisných kvót, bolo takmer 826 miliónov eur. Na začiatku minulého roka bola celková suma na účtoch vyše 723,6 milióna eur. Na účte za emisné kvóty necelých 641 miliónov eur.

Hoci z vidíme, že v roku 2020 príjmy z predaja emisných povoleniek klesli oproti stavu v roku 2019, predpoklad na tento rok je z pohľadu fondu optimistický.

Ceny povoleniek totiž tento rok niekoľkonásobne vzrástli. Na konci augusta stála jedna tona 61,01 eura. Vlani sa cena hýbala medzi 20 a 30 eurami. V minulom roku zároveň došlo k výraznejšiemu útlmu priemyselnej výroby, podniky tak nepotrebovali nakupovať toľko povoleniek.

Ak si to zrátame, v tomto roku môže envirofond na emisných povolenkách veľmi dobre zarobiť. A extrémistická environmentalistická politika Európskej únie dáva tušiť, že cena povoleniek sa na niekdajšie úrovne tak skoro nevráti.

Čo sa deje s peniazmi v envirofonde

Priemysel žiadal vládu, aby peniaze nahonobené vo fonde z poplatkov, ktoré tam za „teplý vzduch“ roky posielal, využila na kompenzácie rastúcich cien energií. Minister životného prostredia Ján Budaj jeho zástupcom odkázal, že envirofond nie je bankomat a zákon jasne určuje, na čo môžu byť peniaze z neho použité.

Využitie peňazí rovnako ako aj príjmy definuje zákon o Environmentálnom fonde. Sú určené napríklad na odstraňovanie environmentálnych záťaží, ako sú rôzne staré skládky nebezpečného odpadu, na modernizáciu na úsporu energie, zatepľovanie, podporu verejnej dopravy či ochranu lesov, na výmenu starých kotlov v domácnostiach alebo podporu výroby elektriny či tepla z biomasy. Ale aj na podporu priemyslu, avšak len v rozsahu investícií do zariadení, ktoré znižujú objem emisií a spotrebu energií.

Kompenzácia, ktorú žiada priemysel v súvislosti s rastúcimi cenami plynu a elektriny, nie je podľa aktuálneho znenia zákona taká jednoduchá. Možná je len v prípade, ak by podnik v dôsledku drahšej elektriny či plynu prešiel na zdroje, ktoré produkujú viac emisií. Napríklad ak by teplárne boli v dôsledku ceny nútené prejsť z plynu na uhlie.

Ak by však vláda chcela, môže znenie zákona ľahko zmeniť aj cez skrátené legislatívne konanie. Podľa vyjadrenia ministra Jána Budaja však možno usudzovať, že o takú zmenu záujem nemá. Chce však urobiť zmeny v zákone o obchodovaní s emisiami a sľubuje jasnejšie pravidlá pri využívaní peňazí v envirofonde. Vlani sa k 10 žiadajúcim podnikom dostala podpora na znižovanie emisií vo výške spolu 4 milióny eur.

Ako vidíme z grafu uvedeného vyššie, výdavky envirofondu tvorili v minulom roku zhruba 10 percent oproti príjmom.

Konkrétne okruhy podpory sú rozdelené na viacero oblastí. Najviac peňazí bolo vlani určených na program ochrany a využívania vody (52,5 milióna eur), na rozvoj odpadového hospodárstva (21,5 milióna eur) a ochranu ovzdušia (necelých 21 miliónov eur).

Konkrétne: vo „vodnom“ programe smerovala podpora na vybudovanie necelých 22 kilometrov kanalizácie a 20 kilometrov vodovodu. Čosi sa ušlo aj na stavbu či rekonštrukciu čističiek odpadových vôd. V „odpadovom“ programe išli peniaze na nákup traktorov a nakladačov pre skládky komunálneho odpadu, postavilo sa 13 zberných dvorov a 4 malé kompostárne. V rámci programu „ochrana ovzdušia“ sa nakúpilo 21 áut na čistenie verejných priestranstiev, zrekonštruovalo sa vykurovanie na jednej základnej škole a podpora išla aj na výrobu tepla a teplej vody fotovoltaickými panelmi.

Časť peňazí z celkových výdavkov sa použila aj na zateplenie budov škôl, niekoľkých obecných úradov, domovov sociálnych služieb.

Pri sumarizácii výdavkov však netreba zabúdať ani na náklady na prevádzku samotného fondu – tie boli vlani viac ako 3 milióny 700-tisíc eur.

Spory so samosprávou

Prostriedky, ktoré Environmentálny fond používa na priame podpory, dotácie či pôžičky, sú v porovnaní so zdrojmi, ktoré má k dispozícii, takmer zanedbateľné. No aj o tieto sa najnovšie vedú spory, v ktorých už padajú aj trestné oznámenia.

Kontrola fondu totiž konštatovala, že minimálne dve obce pri výstavbe vodovodu a kanalizácie porušili zákon o verejnom obstarávaní, v rozpore so zmluvou a zákonom dodatkami zvýšili cenu zákazky a envirofondu nedodali všetku potrebnú dokumentáciu.

Fond podal na dve obce – Vislavu a Kravany – trestné oznámenie a zvažuje ďalšie, keďže do dotačného programu Veľké vody bolo zapojených 26 samospráv a nezrovnalosti sa objavili vo viacerých z nich.

Hrozí tak, že veľkú časť zo zhruba 50-miliónovej dotácie fond neuhradí. Veľká časť stavieb je však už hotová a odovzdaná a obce, ktoré nemajú peniaze na splatenie faktúr dodávateľom, sa môžu dostať do nútenej správy. To znemožní akékoľvek ďalšie investície a samospráva bude môcť míňať peniaze len na odstraňovanie havarijných stavov – napríklad cestu rozbitú do neprejazdného stavu.

Dotknuté samosprávy však už od začiatku trvajú na tom, že všetko robili v súlade so zákonom. Žiaden z neúspešných uchádzačov sa na priebeh obstarávania nesťažoval a cenu museli zmluvne zvýšiť, keďže radikálne rástli ceny stavebných materiálov.

Združenie miest a obcí Slovenska už vyzvalo ministerstvo životného prostredia, aby spor čo najskôr vyriešilo. Zablokované peniaze totiž nepomáhajú nikomu, zvlášť ak je cieľom dotácií zlepšovanie kvality životného prostredia.

50 miliónov eur v prípade celého programu Veľké vody nie je malá suma. A za nezanedbateľné nemožno považovať ani sumy, ktoré sa týkajú jednotlivých obcí. Avšak pri pohľade na zdroje, ktorými disponuje Environmentálny fond, ide doslova o drobné.

Pokiaľ ide o kontrolu, nie je to len samotný fond, ktorý preveruje tých, čo podporu čerpajú. Aj envirofond si prešiel previerkou Najvyššieho kontrolného úradu. Tá sa skončila v septembri a po spracovaní zistení a zostavení záverečnej správy by mal NKÚ zverejniť výsledky kontroly pravdepodobne na konci októbra.

NKÚ kontroloval hospodárenie Environmentálnej fondu naposledy v roku 2014. Vtedy žiadne zásadné pochybenia nezistil.

Politické výhody

Okrem sporov medzi fondom a priemyslom a fondom a samosprávami majú peniaze spiace v Environmentálnom fonde jedno nie príliš zjavné, no politicky výhodné využitie. Keďže zhruba miliarda eur je účtovne uložená v Štátnej pokladnici, znamená to zároveň, že je významnou položkou pri rátaní výšky štátneho dlhu.

V spojení s tzv. dlhovou brzdou a rôznymi sankčnými mechanizmami pri prekračovaní dlhových pásiem sa tak aj envirofond stáva skôr nástrojom v rukách ministra financií než ministra životného prostredia. Ak sa teda financmajstovi nechce práve vysvetľovať výšku dlhu a byť za zlého pri návrhoch škrtov či zvyšovania daní, pomôže aj to, ak sa z envirofondu príliš veľa podpôr vyplácať nebude.