Ja do týchto procesov vstupovať nebudem, len vám všeobecne poviem, že Igor Matovič má v boji proti korupcii moju plnú podporu, tak ako aj podporu SaS. Toto je taká dôležitá vec, že dám bokom všetky osobné útoky a osočovania z jeho strany. S bojom proti korupcii išiel Igor Matovič do volieb, na toto dostal mandát, má našu plnú podporu a aj som mu to prednedávnom písal.
Stáva sa, že aj pri najlepšej vôli niečo zlyhá. Toto treba napraviť a ide sa ďalej.
Napríklad vojna alebo údajná vojna v polícii. Alebo to, že generálny prokurátor nebol dostatočne ústretový voči médiám. Toto považujem za chyby, ktoré sa nemali stať. Bol by som však veľmi opatrný pri súdení samotného rozhodnutia generálneho prokurátora, ktorým prepustil Vladimíra Pčolinského na slobodu.
Po prvé, nikto z nás nemá prístup k živému spisu. A po druhé, v tomto prípade išlo o dvadsaťtisícový úplatok, z ktorého mal pán Pčolinský dostať polovicu. Netvárme sa, že desaťtisíc eur je miliarda. Ak to však aj tak bolo a išiel do kolúznej väzby, aby neovplyvňoval svedkov, muselo to trvať sedem mesiacov? Kolúzna väzba je na to, aby vyšetrovatelia mohli zabezpečiť dôkazy, vypočuť svedkov. Toto nedokázali spraviť za sedem mesiacov? Vtedy generálny prokurátor rozhodol, že pán Pčolinský pôjde na slobodu. Treba to rešpektovať ako jeho autonómne rozhodnutie.
... aj ja mám otázku, prečo rozhodol takým spôsobom, že sa už nedajú použiť doterajšie dôkazy. Nikdy to nie je tak, ako si to predstavujete, ale zásadné je to, že Vladimír Pčolinský nemal byť siedmy, možno ani šiesty mesiac v base, vo väzbe, ktorá sa dá niekedy považovať za psychické týranie...
Áno, ale možno preto, lebo nikto nebol ochotný nájsť toľko odvahy, aby urobil správnu vec. To som v politike zažil dosť často. Sedem mesiacov v kolúznej väzbe, zvlášť pri desaťtisícovom úplatku, je dosť veľa. Mali vypočuť svedkov, zabezpečiť dôkazy a po dvoch mesiacoch mal byť vonku. Potom by sa toto celé nestalo.
Viem, že vnútri hnutia Sme rodina to veľmi ťažko znášali. V poslaneckom klube Sme rodina je brat pána Pčolinského aj jeho manželka, má tam ďalšie priateľské či kolegiálne väzby. Predpokladám, že robili to, čo bolo v ich moci, aby ho dostali von. Ale viac odpovedať neviem.
Rozumiem tej pasáži v PVV tak, že paragraf 363 preskúmame. A to sa aj deje, čoskoro budeme mať výsledky tohto skúmania a podľa toho sa v koalícii zariadime. Spravme to poctivo, dajme na stôl všetky za a proti.
Na základe dnešného stavu poznania vám viem povedať, že paragraf 363 úplne zrušiť nebudeme chcieť. Neberte to ako definitívne vyjadrenie, ale vyzerá to tak, že sa len rozumným spôsobom budeme snažiť obmedziť zneužívanie tohto paragrafu v budúcnosti. Tým nechcem povedať, že generálny prokurátor tento paragraf zneužil, lebo to posúdiť neviem.
Budeme hľadať dohodu tak, ako sme ju hľadali pri kolúznej väzbe. Tam som napríklad na strane Borisa Kollára a myslím si, že podmienky kolúznej väzby sú výrazne tvrdšie ako vo výkone trestu, kde aspoň viete, na čom ste a za čo tam ste, kým kolúzna väzba je len tma v tuneli s tvrdými podmienkami.
Som za to, aby sme kolúznej väzbe stanovili nejaký rozumný časový strop. Vyšetrovatelia si musia dať záležať na tom, aby dovtedy zhromaždili dôkazy, ktorých získanie by väzobne stíhaný vedel ovplyvňovať.
Vo svojej prvej odpovedi som však jasne povedal, že v boji proti korupcii stojíme za Igorom Matovičom. Na pozmenení paragrafu 363 bude dohoda v koalícii. Ale ak ku nej nedôjde a Sme rodina sa preto rozhodne opustiť koalíciu, tak stojíme na strane zvyšku koalície, zostaneme v nej a podporíme Eduarda Hegera, aj keď budeme mať 76 hlasov.
Chytím sa vety, že dnes by sme mali mať podľa tej istej dohody tri ministerstvá a chceme ich štyri. Nespochybňujem to, že sme mali doteraz nárok na dve ministerstvá. Tretie sme dostali za to, že som ustúpil Igorovi Matovičovi v tom, že som sa vzdal ambície mať ministerstvo financií. Teraz samotný Igor Matovič hovorí, že podľa čísiel by sme mali mať tri ministerstvá. To sedí...
A máte pocit, že som minister financií? Alebo ten ústupok už neplatí? Jasné, že by sme mali mať štyri ministerstvá. Na tri nám vydá počet poslancov a to štvrté je za to, že som Igorovi Matovičovi ustúpil v tom, že ministerstvo financií bude patriť OĽaNO.
Odpoviem vám takto. Kedy začína byť kopa piesku kopou piesku? Keď tatrovka vysype plný náklad piesku, zhodneme sa, že toto je kopa piesku. Keď odtiaľ vezmem jedno zrnko alebo aj desať, stále zostáva kopou piesku. Keď však odoberiem všetky zrná a zostane ich tam len pár, tak to už zjavne kopa piesku nie je. Pýtam sa vás: kde nastal moment, že kopa piesku prestala byť kopou piesku? Nevieme. Preto prijmeme arbitrárne rozhodnutie, pri ktorom budeme dúfať, že všetci budú približne rovnako spokojní alebo najmenej nespokojní, a dohodneme sa, že od sto kíl piesku ide o kopu piesku.
A teraz k interrupciám. Naša spoločnosť prijala pred desiatkami rokov arbitrárne rozhodnutie, že do 12 týždňov rozhoduje žena a potom už nie. My hovoríme, že s týmto súhlasíme a nechceme to meniť.
V žiadnom prípade nie sme za to, aby sa zvoľnili potraty. Sme za to, aby sa zachoval status quo, lebo to vnímame ako arbitrárne rozhodnutie, s ktorým veľká väčšina spoločnosti vie viac-menej žiť.
... ale nebudete mi teraz hovoriť, že dve spojené bunky sú dieťa.
... ale nie je to dieťa, aj keď majú samostatnú DNA.
Spojí sa spermia s vajíčkom a to je pre vás dieťa.
... alebo to začne mať vlastný krvný obeh, začnú fungovať pľúca. Je tam mnoho momentov...
To hovoríte vy a hovoríte to zle. Nesnažte sa mi vysvetliť, že mužská spermia spojená s vajíčkom je dieťa.
A ja vám hovorím, že váš filozofický koncept je kompletne pomýlený...
Nie, je filozofický. Pre mňa a pre drvivú väčšinu spoločnosti spojená mužská a ženská pohlavná bunka dieťaťom nie je. Máme pár ľudí, ktorí si to myslia. Je to ich právo. Ale máme väčšinovú dohodu v spoločnosti, že sme arbitrárne určili 12 týždňov, a my to nechceme meniť. Tridsať rokov sme s tým veľmi dobre fungovali a vidíme to aj na tom, že počet potratov kontinuálne klesá. Prestaňte sa tu tváriť, že naša spoločnosť nemá väčšie problémy, ako hýbať 12 týždňami alebo sťažovať ženám prístup k interrupciám.
Nehovorím. Ja by som napríklad s 30. týždňom nesúhlasil. Ani s 13. Ale keby to tak bolo, je to arbitrárna dohoda.
Diskusia s Richardom Sulíkom pokračuje témou reforiem a problémom s ich presadením (dlhová vs. daňová brzda, dôchodková reforma, výstavba nájomných bytov, reforma zdravotníctva). Túto pasáž nájdete od času 12:37 v tomto videu:
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.