Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Pozerať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zapnúť upozornenia

Richard Sulík

Nehovorte mi, že dve spojené bunky sú dieťaťom (video + text)

Rozhovor so šéfom SaS o boji za spravodlivosť, o reformnom úsilí tejto vlády i o tom, ako vníma práva nenarodeného dieťaťa.

Keď sme nedávno hostili v Postoj TV Igora Matoviča, tak sa vyjadril, že boj proti korupcii sa začal komplikovať po zatknutí šéfa SIS Vladimíra Pčolinského. Myslíte si, že váš koaličný partner Boris Kollár, ktorý nominuje riaditeľa tajnej služby, ovplyvňoval vyšetrovacie procesy tak, aby dostal „svojho človeka“ na slobodu?

Ja do týchto procesov vstupovať nebudem, len vám všeobecne poviem, že Igor Matovič má v boji proti korupcii moju plnú podporu, tak ako aj podporu SaS. Toto je taká dôležitá vec, že dám bokom všetky osobné útoky a osočovania z jeho strany. S bojom proti korupcii išiel Igor Matovič do volieb, na toto dostal mandát, má našu plnú podporu a aj som mu to prednedávnom písal.

Stáva sa, že aj pri najlepšej vôli niečo zlyhá. Toto treba napraviť a ide sa ďalej.

Čo myslíte tými vecami, ktoré sa nemali stať a stali sa?

Napríklad vojna alebo údajná vojna v polícii. Alebo to, že generálny prokurátor nebol dostatočne ústretový voči médiám. Toto považujem za chyby, ktoré sa nemali stať. Bol by som však veľmi opatrný pri súdení samotného rozhodnutia generálneho prokurátora, ktorým prepustil Vladimíra Pčolinského na slobodu.

Prečo?

Po prvé, nikto z nás nemá prístup k živému spisu. A po druhé, v tomto prípade išlo o dvadsaťtisícový úplatok, z ktorého mal pán Pčolinský dostať polovicu. Netvárme sa, že desaťtisíc eur je miliarda. Ak to však aj tak bolo a išiel do kolúznej väzby, aby neovplyvňoval svedkov, muselo to trvať sedem mesiacov? Kolúzna väzba je na to, aby vyšetrovatelia mohli zabezpečiť dôkazy, vypočuť svedkov. Toto nedokázali spraviť za sedem mesiacov? Vtedy generálny prokurátor rozhodol, že pán Pčolinský pôjde na slobodu. Treba to rešpektovať ako jeho autonómne rozhodnutie.

Dalo by sa v tejto téme ísť do detailov a pýtať sa, prečo generálny prokurátor nepočkal pár dní či týždňov na podanie obžaloby, aby o tom rozhodol súd, alebo prečo nerozhodol oveľa skôr...

... aj ja mám otázku, prečo rozhodol takým spôsobom, že sa už nedajú použiť doterajšie dôkazy. Nikdy to nie je tak, ako si to predstavujete, ale zásadné je to, že Vladimír Pčolinský nemal byť siedmy, možno ani šiesty mesiac v base, vo väzbe, ktorá sa dá niekedy považovať za psychické týranie...

... ale o tom, že má zostať vo väzbe, rozhodlo niekoľko senátov súdov, prokurátori...

Áno, ale možno preto, lebo nikto nebol ochotný nájsť toľko odvahy, aby urobil správnu vec. To som v politike zažil dosť často. Sedem mesiacov v kolúznej väzbe, zvlášť pri desaťtisícovom úplatku, je dosť veľa. Mali vypočuť svedkov, zabezpečiť dôkazy a po dvoch mesiacoch mal byť vonku. Potom by sa toto celé nestalo.

Opäť sa vás pýtam: Myslíte si, že Boris Kollár, napríklad prostredníctvom SIS, vstúpil do vyšetrovacieho procesu, lebo mu zadržali pána Pčolinského, a aj vďaka tomu sa spustili procesy inšpekcie proti NAKA?

Viem, že vnútri hnutia Sme rodina to veľmi ťažko znášali. V poslaneckom klube Sme rodina je brat pána Pčolinského aj jeho manželka, má tam ďalšie priateľské či kolegiálne väzby. Predpokladám, že robili to, čo bolo v ich moci, aby ho dostali von. Ale viac odpovedať neviem.

Poďme k súčasnej situácii, ktorá je reakciou na dianie v bezpečnostných zložkách. V koalícii máte nezhody, čo sa týka zmeny paragrafu 363, ktorý Boris Kollár, na rozdiel od SaS či OĽaNO, odmieta zrušiť. Túto vec však spomínate aj v programovom vyhlásení vlády (PVV) a spor je v tom, ako váš verejný záväzok interpretovať. Ako ju chápete vy?

Rozumiem tej pasáži v PVV tak, že paragraf 363 preskúmame. A to sa aj deje, čoskoro budeme mať výsledky tohto skúmania a podľa toho sa v koalícii zariadime. Spravme to poctivo, dajme na stôl všetky za a proti.

Na základe dnešného stavu poznania vám viem povedať, že paragraf 363 úplne zrušiť nebudeme chcieť. Neberte to ako definitívne vyjadrenie, ale vyzerá to tak, že sa len rozumným spôsobom budeme snažiť obmedziť zneužívanie tohto paragrafu v budúcnosti. Tým nechcem povedať, že generálny prokurátor tento paragraf zneužil, lebo to posúdiť neviem.

Máte informácie, že s nejakým kompromisom tohto typu by Boris Kollár súhlasil?

Budeme hľadať dohodu tak, ako sme ju hľadali pri kolúznej väzbe. Tam som napríklad na strane Borisa Kollára a myslím si, že podmienky kolúznej väzby sú výrazne tvrdšie ako vo výkone trestu, kde aspoň viete, na čom ste a za čo tam ste, kým kolúzna väzba je len tma v tuneli s tvrdými podmienkami.

Som za to, aby sme kolúznej väzbe stanovili nejaký rozumný časový strop. Vyšetrovatelia si musia dať záležať na tom, aby dovtedy zhromaždili dôkazy, ktorých získanie by väzobne stíhaný vedel ovplyvňovať.

Tieto vaše vyjadrenia týkajúce sa zmeny paragrafu 363 zďaleka nie sú také ostré, ako keď pred pár týždňami pán Matovič či premiér Eduard Heger hovorili o možnosti vládnutia bez Sme rodina, ak by „kollárovci“ zmeny blokovali...

Vo svojej prvej odpovedi som však jasne povedal, že v boji proti korupcii stojíme za Igorom Matovičom. Na pozmenení paragrafu 363 bude dohoda v koalícii. Ale ak ku nej nedôjde a Sme rodina sa preto rozhodne opustiť koalíciu, tak stojíme na strane zvyšku koalície, zostaneme v nej a podporíme Eduarda Hegera, aj keď budeme mať 76 hlasov.

Aj keď teraz majú v koaličných rokovaniach prioritu diskusie o zmenách, ktoré majú posilniť boj proti korupcii, na pozadí sa stále odkladá váš spor s Igorom Matovičom týkajúci sa štvrtého ministerského kresla, ktoré si SaS nárokuje po prestupe väčšine poslancov strany Za ľudí ku vám. Igor Matovič v Postoj TV na túto tému povedal, že nemá problém s tým, aby bola Mária Kolíková ministerkou spravodlivosti, aj keď si stále myslí, že spáchala podvod.

Tvrdí však, že štyri ministerstvá vám nepatria a je to otázka dodržania slova i matematiky. „Rok a pol im vyhovovala dohoda, že mali viac ministerstiev, ako sa posnažili vo voľbách. Patrili im dve ministerstvá, dostali tri. Dnes, keď by mali mať podľa tej istej dohody tri, hovoria, že budú mať štyri, hoci je to v rozpore s koaličnou zmluvou.“ Čo vy na to?

Chytím sa vety, že dnes by sme mali mať podľa tej istej dohody tri ministerstvá a chceme ich štyri. Nespochybňujem to, že sme mali doteraz nárok na dve ministerstvá. Tretie sme dostali za to, že som ustúpil Igorovi Matovičovi v tom, že som sa vzdal ambície mať ministerstvo financií. Teraz samotný Igor Matovič hovorí, že podľa čísiel by sme mali mať tri ministerstvá. To sedí...

... vy ale k tomu chcete pripočítať aj ten váš ústupok za to, že ste nedostali financie.

A máte pocit, že som minister financií? Alebo ten ústupok už neplatí? Jasné, že by sme mali mať štyri ministerstvá. Na tri nám vydá počet poslancov a to štvrté je za to, že som Igorovi Matovičovi ustúpil v tom, že ministerstvo financií bude patriť OĽaNO.

Inzercia

Pri nedávnom hlasovaní o zákone Anny Záborskej na pomoc tehotným ženám ste jasne demonštrovali, že odídenci zo strany Za ľudí sú ideovo vo vašom tábore – do jedného hlasovali proti tomuto návrhu, podobne ako celý váš poslanecký klub, okrem dvoch poslankýň, ktoré nehlasovali.

Vždy, keď sa s vami rozprávame na tému potratov, zvyknete konzervatívcom vyčítať, čo si to dovoľujú – vstupovať do súkromných rozhodnutí žien. Konzervatívci však zas hovoria, že oni bojujú za práva nenarodeného dieťaťa, na ktorého záujmy nikto nehľadí. Ako to v sebe osobne máte spracované?

Odpoviem vám takto. Kedy začína byť kopa piesku kopou piesku? Keď tatrovka vysype plný náklad piesku, zhodneme sa, že toto je kopa piesku. Keď odtiaľ vezmem jedno zrnko alebo aj desať, stále zostáva kopou piesku. Keď však odoberiem všetky zrná a zostane ich tam len pár, tak to už zjavne kopa piesku nie je. Pýtam sa vás: kde nastal moment, že kopa piesku prestala byť kopou piesku? Nevieme. Preto prijmeme arbitrárne rozhodnutie, pri ktorom budeme dúfať, že všetci budú približne rovnako spokojní alebo najmenej nespokojní, a dohodneme sa, že od sto kíl piesku ide o kopu piesku.

A teraz k interrupciám. Naša spoločnosť prijala pred desiatkami rokov arbitrárne rozhodnutie, že do 12 týždňov rozhoduje žena a potom už nie. My hovoríme, že s týmto súhlasíme a nechceme to meniť.

V žiadnom prípade nie sme za to, aby sa zvoľnili potraty. Sme za to, aby sa zachoval status quo, lebo to vnímame ako arbitrárne rozhodnutie, s ktorým veľká väčšina spoločnosti vie viac-menej žiť.

Pri dieťati však ide na rozdiel od piesku o biologické argumenty...

... ale nebudete mi teraz hovoriť, že dve spojené bunky sú dieťa.

... majú už originálnu DNA.

... ale nie je to dieťa, aj keď majú samostatnú DNA.

Ale je to jediný moment, keď vieme povedať, že vznikol samostatný tvor.

Spojí sa spermia s vajíčkom a to je pre vás dieťa.

Je to jediný moment, v ktorom vieme povedať, že vznikla samostatná entita. V neskorších fázach tehotenstva neviete povedať, že došlo k zásadnému momentu pri vzniku človeka – formuje sa v šiestom týždni srdce, dieťa rastie...

... alebo to začne mať vlastný krvný obeh, začnú fungovať pľúca. Je tam mnoho momentov...

Ale jediný zásadný je pri počatí.

To hovoríte vy a hovoríte to zle. Nesnažte sa mi vysvetliť, že mužská spermia spojená s vajíčkom je dieťa.

Ja hovorím, že je to jediný moment, v ktorom vieme biologicky povedať, že vznikla samostatná entita.

A ja vám hovorím, že váš filozofický koncept je kompletne pomýlený...

... to je biologický koncept, nie filozofický.

Nie, je filozofický. Pre mňa a pre drvivú väčšinu spoločnosti spojená mužská a ženská pohlavná bunka dieťaťom nie je. Máme pár ľudí, ktorí si to myslia. Je to ich právo. Ale máme väčšinovú dohodu v spoločnosti, že sme arbitrárne určili 12 týždňov, a my to nechceme meniť. Tridsať rokov sme s tým veľmi dobre fungovali a vidíme to aj na tom, že počet potratov kontinuálne klesá. Prestaňte sa tu tváriť, že naša spoločnosť nemá väčšie problémy, ako hýbať 12 týždňami alebo sťažovať ženám prístup k interrupciám.

Vy však v zásade hovoríte, že je jedno, či by sme sa dohodli na 6 alebo 12 týždňoch, ide len o dohodu, lebo biologicky nevieme povedať, kedy je to už dieťa.

Nehovorím. Ja by som napríklad s 30. týždňom nesúhlasil. Ani s 13. Ale keby to tak bolo, je to arbitrárna dohoda.

Diskusia s Richardom Sulíkom pokračuje témou reforiem a problémom s ich presadením (dlhová vs. daňová brzda, dôchodková reforma, výstavba nájomných bytov, reforma zdravotníctva). Túto pasáž nájdete od času 12:37 v tomto videu:

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva