Tri správy o ekonomike Je na tom horšie, ako sa zdalo, nízka zaočkovanosť nás pripraví o miliardu

O nedostatku čipov počúvame už niekoľko mesiacov, spočiatku sa však zdalo, že pôjde iba o krátkodobý problém, ktorý výrazne neovplyvní fungovanie slovenskej ekonomiky. Aj preto Národná banka predpokladala, že výkon nášho hospodárstva sa dostane na predkoronovú úroveň už koncom tohto roka.

Na dnešnej tlačovej konferencii však jej guvernér Peter Kažimír priznal, že tento problém je vážnejší, a pristúpili preto k zníženiu ich odhadu o raste hrubého domáceho produktu v tomto roku.

Môže sa zdať, že ide iba o číslo, no to, aký rast naše hospodárstvo v tomto roku dosiahne, ovplyvní množstvo vecí, napríklad to, aký veľký rozpočet si bude môcť štát dovoliť, a teda okrem iného aj to, koľko pôjde na opravu nemocníc či platy učiteľov.

Ekonómovia pristúpili k dosť výraznej korekcii a ekonomika by tak v tomto roku mala namiesto o 4,5 percenta vzrásť iba o 3,5 percenta.

Minieme menej a to je problém

Problémom však nie je iba nedostatok komponentov v priemysle, ale aj tretia vlna pandémie koronavírusu. Podľa prognózy Národnej banky by už nemala byť taká vážna ako tie predchádzajúce, v nemocniciach by malo byť v najhoršom bode okolo dvetisíc ľudí a aj preto predpokladajú, že už nebudú také prísne opatrenia ako vlani a začiatkom tohto roka.

Aj miernejšie obmedzenia však spôsobia to, že ľudia budú menej chodiť do obchodov a zníži sa teda domáca spotreba. Ako presne sa to prejaví na našej ekonomike?

Kažimír to vo svojom príhovore vysvetlil na porovnaní s Dánskom, ktoré má iba o niečo viac obyvateľov ako Slovensko, no 75 percent z nich je zaočkovaných.

„Oproti Dánsku prichádzame asi o miliardu na domácej spotrebe,“ vyčíslil. O peniaze tak prídu obchodníci, ale aj štát v dôsledku nižších príjmov z dane z pridanej hodnoty.

Domáca spotreba je pritom jedným z hlavných ťahúňov ekonomiky a jej vývoj je teda dôležitý pre hospodárstvo celej krajiny. Ak by sa však zrýchlilo tempo očkovania, mohlo by byť toto číslo menšie a nižší by bol aj počet ľudí, ktorí pre covid skončia v nemocnici.

Máte úspory? O časť prídete

Neminuté peniaze si ľudia budú odkladať, zvýšia sa teda úspory a začiatkom budúceho roka, keď by sa už pandemická situácia mala iba zlepšovať, by sa aj vďaka tomu mala rozbehnúť spotreba. Má to však háčik.

Aj naďalej bude pokračovať výrazný rast cien a za ušetrené peniaze si tak ľudia kúpia menej, ako by si kúpili napríklad teraz. Spotreba odložená kvôli opatreniam sa tak celkom nepresunie na neskoršie obdobie, časť z nej sa stratí v dôsledku inflácie.

Rast cien bude naozaj výrazný, inflácia bude rásť najviac za posledných 10 rokov. To by sa malo najviac prejaviť v nasledujúcich mesiacoch a začiatkom budúceho roka sa inflácia priblíži k piatim percentám.

Je to najmä pre rast cien energií, ale aj potravín. Postupom budúceho roka by sa však mala situácia stabilizovať. Ako vysvetlil viceguvernér Ľudovít Ódor, ide o dočasný jav, ktorý sa zvykne diať po kríze.

„Videli sme to aj po finančnej kríze. Len čo príde oživenie, ceny dočasne narastú, no len čo zareaguje ponuka, situácia sa znormalizuje,“ uviedol.

Výroba sa totiž počas pandémie prispôsobila zníženému dopytu a znížila tak svoje kapacity. Opatrenia sa uvoľnili, dopyt nárazovo narástol, nejaký čas však potrvá, kým sa výroba tomuto dopytu opäť prispôsobí. Dopyt je tak vyšší ako ponuka, čo logicky vedie k zvyšovaniu cien.

Tie však rastú aj z iných príčin a dôležitým faktorom je napríklad cena energií. Aj tie okrem iného zdražujú v dôsledku zvýšeného dopytu, zároveň však spôsobujú, že výrobcom sa zvyšujú náklady, rastú aj výdavky na prepravu a to všetko sa premieta do konečnej ceny produktu.

Priemysel stratil letný optimizmus

Ako sme spomínali na začiatku, hlavným dôvodom toho, že našej ekonomike sa bude dariť menej, ako sa predpokladalo, je nedostatok čipov. Táto situácia je globálnym problémom, slovenská ekonomika je naň však obzvlášť citlivá.

Slovensko je totiž jednou z najpriemyselnejších krajín v Európskej únii a problémy v tomto sektore preto vedia zamávať celou ekonomikou.

Ako zhrnul Ódor, „očakávania firiem sú miernejšie ako predtým. Nedostatky sú vážnejšie, ako si firmy pôvodne mysleli. Keď sa s nimi rozprávame, tak majú viacej vrások na čele“.

Problémom teda nie je nedostatok objednávok, tých majú podniky viac než dosť, no nedokážu ich vybaviť. Ekonomika tak nemôže naplno benefitovať zo zvýšeného dopytu.

Predpokladá sa, že nedostatok komponentov by mohol trvať do polovice budúceho roka, nikto to však nevie naisto. Na začiatku celého problému sa zdalo, že na jeseň už bude vyriešený, no výpadky aj naďalej pretrvávajú, a ako upozorňujú ekonómovia NBS, dosahujú maximálne predpokladané hodnoty.

V nasledujúcich mesiacoch tak slovenskú ekonomiku nečaká veľa pozitív. Zdá sa však, že už je aspoň vidieť svetlo na konci tunela. V budúcom roku by sa totiž na jednej strane malo stabilizovať zvyšovanie cien a na druhej strane by sa mal vyriešiť aj hlavný problém nášho priemyslu. Ešte stále však môže karty zamiešať nečakaný vývoj pandémie.