Pohľad z Moskvy Teroristický útok môže poškodiť ruskú ekonomiku viac než ukrajinské drony

Vzduchom sa rozoznie bojový pokrik a o okamih sa ozve explózia. Rusko od začiatku tohto roka čelí masívnym útokom ukrajinských dronov. Rafinérie, sklady pohonných hmôt, továrne zbrojného priemyslu, citlivá výroba a naposledy napríklad obrovský agroholding a zároveň jeden z najväčších ruských producentov bravčového mäsa. Cieľom ukrajinských lietadiel sa stali podniky a infraštruktúra v 27 ruských regiónoch, pokiaľ nebudeme počítať Moskvou anektované územia Ukrajiny.

Zábery explózií šírené médiami aj sociálnymi sieťami a rozsiahla geografia útokov, ktorá siaha až do východného cípu európskej časti krajiny Vladimira Putina, zanechávajú dojem, že Rusko dostáva svoju vlastnú „vojnovú medicínu“. A tiež že práve dronové útoky by mohli byť to, z čoho sa konečne začne drobenie ruskej ekonomiky.

Údery na rafinérie naozaj sú nielen pre ruských naftárov, ale aj ruský rozpočet citlivé. To priznávajú aj v Rusku.

„Útoky majú vplyv na objem výroby ropných produktov. Podľa verejných zdrojov došlo od 21. januára 2024 k 17 útokom na ruské rafinérie. Približne 8 až 9 percent kapacít ruských rafinérií, ktoré dodávajú produkciu predovšetkým na tuzemský trh, bolo vyradených pre neplánované opravy,“ povedal mi v rozhovore Marsel Salichov, prezident moskovského Inštitútu energetiky a financií. „Útoky spôsobujú problémy so zabezpečením ropných produktov z európskej časti Ruska,“ dodáva.

Ruská vláda preto musela reagovať núteným zastavením vývozu. Aj to je dôkaz, že situácia je pre Moskvu mimoriadne ťažká.

„Okolo 10 či 15 percent benzínu bolo určených na export. Jeho vývoz sa však vláda rozhodla pozastaviť, aby boli zvýšené dodávky na domáci trh. Ďalšími spôsobmi, ako sa prispôsobiť vzniknutej situácii, sú dodatočné dodávky z rafinérií ležiacich vo východnej časti Ruska alebo dodávky z Bieloruska či Kazachstanu,“ vysvetľuje Salichov.

Výraznejším efektom ukrajinských dronových útokov je teda dočasné obmedzenie vývozu benzínu. Ruský rozpočet však o svoje tučné príjmy, aspoň ako sa to javí, nepríde.

„Namiesto vývozu ropných produktov môže Rusko vyvážať viac ropy. Z hľadiska príjmov rozpočtu to nie je veľký rozdiel,“ upozorňuje expert.

Verejne prístupné dáta mu dávajú za pravdu. Koncom marca z prístavov na západe Ruska, konkrétne z terminálov Usť-Luga a Primorsk ležiacich v Leningradskej oblasti, ale aj z juhoruského Novorossijska malo byť vyvezených 30,2 milióna barelov ropy, čo je maximálna hodnota od predminulého apríla.

Dronové útoky a obmedzenia vývozu benzínu sú iba dieliky veľkej skladačky pod názvom ruská ekonomika. Avšak tento príklad je aktuálny a všeobecne výrečný. Ruská ekonomika vie stále vzdorovať vojnovému aj sankčnému tlaku, hoci by sme si asi priali opak.

Ruská ekonomika sa ešte drží

„Tento rok to ruská ekonomika zvládne. Uvidíme, ako to bude vyzerať v roku 2025 a ďalej,“ predpovedá Natalija Zubarevičová, popredná odborníčka na sociálny a ekonomický rozvoj ruských regiónov z Moskovskej štátnej univerzity, s ktorou som mal možnosť nedávno hovoriť.

Podľa ich slov sa ruská ekonomika zotavila z prepadu v roku 2022 prakticky vo všetkých ukazovateľoch okrem maloobchodu. Takmer sme sa vrátili na hodnoty z roku 2021, ale to len preto, že v roku 2022 došlo k silnému poklesu pri nepotravinárskom tovare, o 11 percent. Patria sem predovšetkým automobily, ide o zahraničných výrobcov, ktorí z Ruska odišli. Automobily sú najdrahší nepotravinársky tovar.

„Priemysel sa plne zotavil, ale zmenila sa dynamika. Ak štatistiku priemyslu v roku 2022 ťahal ťažobný priemysel, predovšetkým ťažba ropy a uhlia, vďaka nim bol v miernom pluse. Naopak, došlo k poklesu pri spracovateľskom priemysle o 1,5 percenta. V roku 2023 vidíme opačnú dynamiku. Ťahúňom rastu priemyslu je spracovateľský priemysel, ktorý vyrástol o 7,5 percenta, a to predovšetkým vďaka štátnym zákazkám a vojenskej výrobe. A ťažobný priemysel sa znížil o percento,“ vysvetľuje situáciu ruská ekonómka.

Zubarevičová poukazuje na to, že ruskej ekonomike pomohli štátne investície, ale nielen tie. „Výroba tankov sa tiež dá počítať ako investícia,“ vysvetľuje.

„V roku 2022 firmy nakupovali náhradné diely a vybavenie, aby mali zásoby. Pretože bolo jasné, že neskôr bude ťažšie a drahšie nakupovať potrebný tovar v USA a Európe. A to je aj investícia.

Po tretie, rástla bytová výstavba, ľudia investovali peniaze do hypoték. To sú tiež investície. Vzhľadom na to, že v roku 2023 rástli príjmy obyvateľov a až do augusta banky ponúkali nízku úrokovú sadzbu, došlo k obrovskému nárastu dopytu po hypotékach. Ľudia si tiež brali spotrebiteľské úvery a nakupovali.

V roku 2022 ešte ľudia pozorovali, ako sa bude situácia vyvíjať, v roku 2023 spotreba veľmi vzrástla. Takže biznis musel investovať do rozšírenia výroby tovaru, ktorý sa produkuje v Rusku. A to posledné, veľmi dôležité. Z Ruska odišlo mnoho zahraničných firiem. Veľmi lacno ich získali ruské spoločnosti. A začali investovať, aby obnovili výrobu,“ hovorí expertka.

Oveľa závažnejší problém než sankčný tlak tkvie v efekte vojny na pracovný trh. Ruská ekonomika sa prehrieva. Podľa ich slov problém spočíva v nedostatku pracovných síl. A aj za to môže vojna. Státisíce Rusov pred ňou utiekli do zahraničia, ďalšie státisíce, podľa oficiálnych čísel 300-tisíc, bolo mobilizovaných na ukrajinský front. A koľko sa ich nechalo naverbovať do vojny v rôznych štátnych i neštátnych korporáciách, sa verejne nevie.

„Už teraz je vidieť, že ruský priemysel spomaľuje rast. Nie je žiadna voľná pracovná sila. Všetky problémy súvisia s pracovným trhom. Preto očakávam, že v roku 2024 ruská ekonomika porastie pomalšie. Ale rast bude,“ myslí si.

Na napätie na pracovnom trhu upozornil aj Vladimir Putin. „Vzhľadom na demografické výzvy bude ruská ekonomika v budúcich rokoch pociťovať vysokú potrebu a dokonca aj nedostatok kádrov. To je úplne isté, to by sme si mali uvedomiť a s tým budeme žiť aj v nasledujúcich rokoch,“ nechal sa ruský vodca tento týždeň počuť vo svojom prejave pred odborármi.

Chváli sa však pritom, že nízka nezamestnanosť svedčí o výbornej kondícii ruskej ekonomiky.

Teror môže otriasť ruskou ekonomikou

Ruským pracovným trhom môže pohnúť ešte jedna udalosť: teroristický útok na periférii Moskvy z konca tohto marca.

Za streľbou a nasledujúcim požiarom v koncertnej sieni Crocus City Hall stáli stúpenci afganskej odnože Islamského štátu. Útočníci aj ich komplici, ktorých ruské bezpečnostné orgány pozatýkali, pochádzajú z Tadžikistanu.

Tadžikistan je stredoázijská republika susediaca s Afganistanom. V 90. rokoch v krajine prebiehala občianska vojna medzi islamistami a postkomunistami, ktorá mala aj klanový podtext. V konflikte nakoniec zvíťazila severo-južná koalícia postkomunistov, ktorá Tadžikistanu vládne doteraz.

Už vtedy sa Rusko stalo miestom, kam mierili utečenci pred krvavým konfliktom. K nárastu tadžickej migrácie došlo v prvom desaťročí nového tisícročia, keď Rusko zaznamenalo výrazný ekonomický rast a ruský pracovný trh potreboval prísun lacnej pracovnej sily.

V poslednom čase však Tadžici, ale aj iní občania stredoázijských republík ako Kirgizi a Uzbeci prehodnocujú svoje pôsobenie v Rusku. Od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine už nie je také finančne výhodné pracovať v Rusku.

Navyše občania stredoázijských republík s ruským občianstvom, čo je často podmienka, aby mohli v krajine pracovať, čelia cielenému honu ruských úradov. Razie v skladoch a ďalších miestach, kde tradične Stredoázijčania pracujú, majú nielen odhaliť nelegálnych migrantov, ale predviesť „nových ruských občanov“ vojenskej správe. Niektorí z nich sú potom nútení bojovať na ukrajinskom fronte.

Novým faktorom je teroristický útok na okraji Moskvy. V posledných dňoch dochádza k vyhosťovaniu Tadžikov a ďalších obyvateľov Strednej Ázie späť do domovských štátov. Ako uvádza ruský denník Vedomosti, týždeň po útoku na Crocus City Hall bolo z Moskvy vyhostených viac ako 400 migrantov. Približne rovnaký počet ľudí bolo vyhostených aj z Petrohradu. Len na ilustráciu, v prvom štvrťroku minulého roka bolo z Ruska deportovaných 353 cudzincov.

A tak sa nakoniec môže ukázať, že nie dronové útoky či západné sankcie, ale útek lacnej, no mimoriadne potrebnej pracovnej sily z Ruska môže byť pre ruskú ekonomiku ranou do slabín.