Tajné voľby 2016: Procházka verzus Kiska

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Tajné voľby 2016: Procházka verzus Kiska

Radoslav Procházka tvrdí, že jeho hlavným protivníkom je Smer. Jeho skutočný súper však sedí v prezidentskom paláci.

Tri mesiace pred marcovými voľbami to vyzerá, akoby už ani nešlo o veľa, keďže novú vládu asi aj tak opäť zostaví Robert Fico.

Tá strhujúca predvolebná dráma spočíva dnes v tom, či bude vládnuť Smer sám, s jedným alebo až dvomi koaličnými partnermi. Možno sa ešte kdesi nájde posledný pravicový mohykán, ktorý verí na zopakovanie zázraku z roku 2010, ale inak vlastne celý opozičný tábor prežíva déjà vu z posledných volieb, keď pravica po katastrofálnom konci Radičovej éry len mátožne kráčala na porážku.

O čom sníva Procházka

Ale jedna vec je predsa len iná. Isteže, SaS sa bude aj teraz triasť, aby sa vôbec dostala do parlamentu, táto méta bude aj tentoraz minimálnym cieľom pre OľaNO, Figeľovo KDH bude opäť ako vždy dúfať v dvojciferný výsledok (ale poďakuje nebesiam aj za svoju večnú osmičku) a Bugárova strana napriek zisku medzi slovenskými voličmi zostane aj po týchto voľbách viac Hídom než Mostom.

Na pravom fronte sa však udeje aspoň jedna významná zmena: SDKÚ sa týmito voľbami definitívne poberie do histórie, pričom Sieť má celkom slušne našliapnuté k tomu, aby sa v marci 2016 stala jej voličským dedičom.

Marec 2016 bude v skutočnosti najmä predohrou k ďalším voľbám – a k súboju o líderstvo v stredopravom priestore. Zdieľať

Procházkovej Sieti pritom chýba iskra aj veľké témy. Stále má však pár dôležitých výhod: jednak punc kompetentnosti, z ktorého kedysi ťažila Dzurindova strana. Ale aj mierny náskok pred pelotónom trpaslíkom, vďaka čomu môže nabrať efekt snehovej gule a pritiahnuť v koncovke väčšiu masu váhajúcich voličov než dnes predpovedajú prieskumy. Procházkovi sa to už podarilo v prezidentských voľbách, Dzurindovi sa to darilo v parlamentných voľbách (v júni roku 2006 získal 18,3 percent, čo bol vtedy až dvojnásobný zisk oproti posledným predvolebným prieskumom Focusu).

A tu sa dostávame k onomu tajnému súboju marcových volieb 2016. Sám Procházka vie, že po nich sa sotva stane premiérom, ako si to vysníval pred necelými dvomi rokmi po Ficovom prezidentskom debakli. Teraz by mu bohato stačilo, aby ostal v opozícii, ale stal sa jasným lídrom pravice, čo je slovné spojenie, ktorého sa tak bál, keď ešte poškuľoval po otrasených voličoch Smeru.

Marec 2016 bude v skutočnosti najmä predohrou k ďalším voľbám – a k súboju o líderstvo v stredopravom priestore.

O čom sníva Kiska a jeho okolie

V bratislavskom zákulisí je už známe, že vlastné okolie tlačí Andreja Kisku k tomu, aby opätovne nekandidoval na prezidenta v roku 2019, ale aby so svojou budúcou stranou vyzval v roku 2020 Smer ako kandidát na premiéra. Kiska tento scenár vôbec nevylučuje. Uvedomuje si, že na jeho stranu tu existuje nemalý potenciál. Okolo prezidenta sa pohybujú bohatí podnikatelia, ktorí by vedeli pomôcť pri štarte. Kiskova strana by mala takisto automatickú podporu viacerých mienkotvorných médií – podobne, ako ju mal v roku 1998 Dzurinda proti Čarnogurskému a o vyše desať rokov neskôr Radičová proti Dzurindovi.

Hlavnou prekážkou tohto plánu by bol však nečakaný úspech Procházkovej strany teraz v marci. Kiskovmu okoliu totiž najviac vyhovuje práve súčasná dezilúzia stredopravého voliča. Aj s pelotónom jednociferných trpaslíkov, na čele ktorého stojí smiešny 12-percentný gazda pravice. Naopak, čím väčšmi prekvapí Sieť o tri mesiace, tým ťažšie sa bude Kiskovi manévrovať von z prezidentského paláca.

Radoslav Procházka preto veľmi potrebuje nečakaný úspech, ktorý by mu vrátil niekdajší status nádeje slovenskej pravice.

Kiska má dnes aj vďaka prezidentskej aure všetko to, čo talentovaný Procházka pre svoje povahové deficity postupne strácal. Kiska budí u svojich priaznivcov nadšenie, spájajú si s ním, že je iný než ostatní a že stelesňuje lepšie, nekorupčné, moderné Slovensko. Navyše, Kiska na rozdiel od Procházku viditeľne rástol s novými úlohami – predtým než sa stal šťastnou súhrou okolností prezidentom, nebolo celkom zrejmé, prečo chce ísť vlastne ten sympatický chlapík do politiky. Hovoril skôr len kožené frázy, ktorými nikoho neiritoval, čo vtedy sám Procházka glosoval slovami, že Kiska nekandiduje na prezidenta, ale na prvú dámu.

Aj preto má  Andrej Kiska dobré dôvody, aby rozmýšľal, ako naložiť so svojim kapitálom, ak pravica zostane v troskách aj po marcových voľbách Zdieľať

To už však neplatí. Kiska za rok a pol napriek chybám ukázal, že má formát a že slová prezidenta môžu mať aj v tejto krajine konečne raz váhu. Do najväčšieho sporu s vládou išiel v utečeneckej téme, v ktorej kráčal aj proti väčšinovej verejnej mienke. Mimochodom, odvtedy ho niektorí v Smere prezývajú Ježiš Kiska.

Ani odlíšenie v nepopulárnej téme mu dlhodobo nemusí poškodiť. Jeho poznávací znak, že je celkom iný ako Smer aj zvyšok politickej scény, je výhodou, akú si u nás svojho času užívala Iveta Radičová a v Česku knieža Schwarzenberg. Mestské liberálne prostredie Kisku priam miluje, ale nie je obmedzený len naň.

Aj preto má 52-ročný Andrej Kiska dobré dôvody, aby rozmýšľal, ako naložiť s týmto kapitálom, ak pravica zostane v troskách aj po marcových voľbách. No a preto má 43-ročný Radoslav Procházka dosť dobrých dôvodov, aby sa najbližšie tri mesiace vypol k životnému výkonu.

Foto - TASR

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo