Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Liberáli verzus konzervatívci Spoločnosť
09. september 2021

Konzervatívny výber

Bittó Cigániková proti zdravotne postihnutým

Prinášame komentovaný prehľad udalostí, ktoré rezonovali v uplynulých dňoch.

Bittó Cigániková proti zdravotne postihnutým

FOTO TASR – Michal Svítok

Dnes sa pozrieme na obhajobu potratov zdravotne postihnutých z pera Jany Bittó Cigánikovej. Nepriamo naznačuje, že život so zdravotným postihnutím je životom nehodným žitia, ktorý len zaťažuje spoločnosť.

Slovensko má novú migračnú stratégiu. Nevyrieši v nej globálne migračné problémy, no môže byť vhodným štartom pre získanie zručných ľudí z kultúrne blízkych krajín. Napríklad zdravotníkov z Ukrajiny.

Poľský spor s Európskou komisiou pokračuje. Komisia navrhla, aby Súdny dvor EÚ rozhodol o sankciách až 100-tisíc eur denne, pokiaľ Poľsko nezmení svoje zákony o súdnictve.

V Texte týždňa si všimneme komentár Ondřeja Šmigola z českého Echo24 o domnelých homofóboch. A vo videu týždňa si môžete pozrieť a vypočuť moslimskú ľudskoprávnu aktivistku Ayaan Hirsi Ali, ktorá upozorňuje na podobnosti medzi islamistickými radikálmi a bojovníkmi progresívneho „wokeizmu“.

Boj za potraty

Jana Bittó Cigániková neostala svojej povesti nič dlžná. Pri príležitosti predloženia návrhu na pomoc tehotným ženám od Anny Záborskej a spol. vystúpila na svojom blogu s ráznou obhajobou potratov.

Niektoré argumenty sme už počuli vlani, ako napríklad odpor k lehote na rozhodovanie, aby žena náhodou nezmeškala možnosť potratu, informovaný súhlas, ktorý považuje za zbytočnú prekážku, či zber údajov, ktorý podľa nej skreslí vnímanie dôvodov, pre ktoré ženy na potrat chodia.

Tentoraz však pridala aj ostrý odpor voči príspevku pri narodení zdravotne postihnutého dieťaťa. Cigániková doslova napísala: „Tento bod považujem vyslovene za chorý. Prečo chceme motivovať ženy, aby porodili ťažko zdravotne postihnuté dieťa? A čo s ním a jeho rodinou bude potom?“

Cigániková ďalej argumentuje tým, že štát aj tak dostatočne nepomáha rodinám s postihnutými deťmi, takže takýto príspevok je zbytočný, lebo aj tak nič nerieši. Poslankyňa zrejme čaká na bájny štedrý balík veľkolepej pomoci všetkým, preto by sa nijako nemalo pomáhať v drobných čiastkových opatreniach.

Jana Bittó Cigániková teda nepriamo hovorí, že život so zdravotným postihnutím je vlastne životom nehodným žitia. A keby takýto život nebol – teda že by sa nerodili postihnuté deti –, tie peniaze by sa zbytočne nemíňali.

SaS má takéto zmýšľanie v génoch. V podobnom duchu sa ešte v roku 2008 vyjadril aj Richard Sulík, keď vo svojom blogu spochybňoval tézu o tom, že každý ľudský život má rovnakú hodnotu: „Alebo postihnuté deti. Skutočne skvelý argument, že aj postihnuté dieťa má právo na život. A kde je právo rodičov na normálny život? To teraz majú zvyšok života stráviť riešením bezbariérových vstupov a žobroniť o drahé operácie? Nie je právo rodičov na slobodné rozhodnutie vyššie ako hodnota niekoľkotýždňového plodu?“

Narodenie dieťaťa s postihnutím je zaiste ranou pre každú rodinu, ktorá sa s tým stretne. Ťažká a vyčerpávajúca je aj starostlivosť o takéto deti, ktorá mnohé rodiny dotlačí pod hranicu chudoby. Mnohé manželstvá sa po narodení postihnutého dieťaťa rozpadnú, lebo to bremeno neunesú.

Pred niekoľkými dňami sa skončila paralympiáda v Tokiu, slovenskí športovci získali 5 zlatých, dve strieborné, štyri bronzové medaily a ďalšie výrazné umiestnenia.

Odvážila by sa poslankyňa svoje slová povedať do očí týmto našim úspešným paralympionikom či ich rodičom? Ale nielen im, ale aj všetkým matkám a otcom, ktorí sa napriek všetkým prekážkam obetavo starajú o svoje postihnuté dieťa – no podľa poslankyne im nepatrí ani len ten príspevok pri narodení.

Migračná stratégia

Slovensko má novú migračnú stratégiu. Hoci v spoločnosti existujú rôzne názory na pomoc či prijímanie utečencov a imigrantov, ide o nespochybniteľný globálny jav, s ktorým musia najmä cieľové krajiny Európy rátať.

„Riadenie ekonomickej migrácie musí tiež odpovedať na výzvy globálnej súťaže o talenty a kvalifikovanú pracovnú silu, najmä ich aktívnym vyhľadávaním a vytváraním podmienok pre ich príchod a pôsobenie. V tomto procese je kľúčové vytváranie atraktívneho prostredia pre cudzincov, ktorí sú potrební pre rozvoj nášho hospodárstva a spoločnosti,“ definuje materiál jeden zo základných záujmov Slovenska v oblasti migrácie.

Slovensko je do veľkej miery stále tranzitnou krajinou, zároveň s tým, že dohliadame na časť vonkajšej hranice EÚ a schengenského priestoru.

Jednou z podstatných zložiek migrácie je však práve tá legálna a ekonomická. Posledné roky nám ukázali, že riadenú ekonomickú a prinajmenej dočasnú migráciu potrebujeme. V predkrízových časoch sa ukazoval akútny nedostatok pracovných miest najmä v priemysle. Časy covidu zas naplno odhalili nedostatok zdravotníckeho personálu v nemocniciach a ambulanciách.

Najmä v prípade zdravotníckych pracovníkov a záujmu ľudí napríklad z Ukrajiny Slovensko zaostalo za svojimi susedmi – Poľskom a Českou republikou. Keďže aj ich zdravotný systém podobne ako náš bol vysatý lepším pracovným trhom v Nemecku či Rakúsku, ponúkali ukrajinským lekárom a sestrám viaceré benefity, aby ich prilákali k sebe.

Na Slovensku sa im dlhodobo kládli prekážky, najmä pre odpor štruktúr Slovenskej lekárskej komory. Platby za jazykové kurzy či odborné preskúšanie na úrovni niekoľkých priemerných platov na Ukrajine nebol práve lákavý počin.

Zároveň sa stratégia venuje aj príčinám a dôsledkom migrácie ľudí zo Slovenska. Najmä vysokokvalifikovaných odborníkov nielen zo zdravotníctva, ale aj iných – vedeckých či technických oblastí.

Problém v prijímaní ekonomických prisťahovalcov však tkvie aj vo verejnej mienke. Veľká časť verejnosti si pod migrantom hneď predstaví moslima či Afričana so skrytými či otvorenými záškodníckymi úmyslami.

Áno, aj takí prichádzajú do Európy a je nevyhnutné ich prísun kontrolovať, zároveň s dôsledným monitorovaním komunít, v ktorých hrozí či už prebieha radikalizácia. Na to treba vytvoriť aj účinný systém repatriácie, ktorý umožní návrat utečencov do rodných krajín hneď po stabilizácii situácie.

Slovensko je však v riešení globálnej migračnej situácie malým pánom. Svoje členstvo v EÚ by sme spolu s ďalšími krajinami regiónu mali využiť na presadzovanie rozumnej a zvládnuteľnej migračnej politiky celej Únie.

Spor Poľska s Európskou komisiou sa nekončí

Európska komisia požiadala Súdny dvor EÚ, aby schválil návrh na sankcie voči Poľsku, kým nenapraví svoju legislatívu o súdnictve podľa predstáv Bruselu. Problematické je najmä ustanovenie o disciplinárnej komore poľského Najvyššieho súdu, ktorá podľa názoru komisie povedie k trestaniu a šikanovaniu sudcov, ktorí nie sú po vôli poľskej vládnej moci.

Inzercia

Pokuta by sa mohla pohybovať až vo výške 100-tisíc eur denne.

Poľsko síce fungovanie komory obmedzilo – neprijíma na konanie nové podnety –, no Komisii to nestačí. Komora totiž stále posudzuje už prijaté podania.

V septembri sa však poľský Ústavný súd chystá vyniesť rozhodnutie o tom, či majú na poľskom území prednosť poľské zákony alebo európske smernice. To je zrejme jeden z dráždivých momentov, ktorý Komisiu poháňa k stále tvrdším vyhrážkam voči Varšave.

Poľské ministerstvo spravodlivosti kontruje, že ide o „nezákonný útok“ a „akt agresie“. Europoslankyňa Beata Szydlová Komisiu obvinila, že sama svojimi krokmi neprimerane ovplyvňuje poľské súdy.

Brusel totiž doteraz neschválil ani poľský Plán obnovy, pretože mu v ňom chýbali opatrenia na posilnenie nezávislosti súdnictva.

Komisia však chystá aj plošný protiútok. Na prelome septembra a októbra sa chystá posielať členským štátom list opisujúci mechanizmus, ktorý podmieňuje prístup k eurofondom dodržiavaním zásad právneho štátu. Ak by v niektorej krajine nefungovali inštitúcie na boj proti korupcii, Komisia by mohla vyplácanie eurofondov zastaviť.

Vyzerá to tak, akoby si Európska komisia chcela peniazmi zaplatiť to správne znenie zákonov v jednotlivých krajinách. Teda ak zlyhá lobing cez parlament a nie je možné využiť ani miestny súdny aktivizmus.

V súvislosti so sporom medzi Poľskom a Európskou komisiou by si laik mohol položiť otázku, či je systém disciplinárneho konania ako samoregulačný nástroj súdnej moci vo všeobecnosti v súlade alebo nesúlade so zásadami právneho štátu. Takýto nástroj totiž nefunguje len v Poľsku. Aj na Slovensku obviňovali kritici Štefana Harabina, že zneužíva disciplinárne konania na šikanovanie svojich odporcov. Nikdy však neprišlo k spochybneniu samotného tohto inštitútu.

...................................................................................................................

Text týždňa: Kto je tu homofób?

„V niektorých opisoch pomerov u našich susedov to vyznieva skoro tak, akoby sa tam riadili právom šaría a podľa vzoru Islamského štátu zhadzovali gayov zo striech. Preto môže byť prekvapením, že novým hovorcom poľského ministerstva zahraničných vecí sa stal Łukasz Jasina, otvorený homosexuál. Zvláštne to pripadalo prinajmenšom známemu poľskému LGBT aktivistovi Bartovi Staszewskému, ktorý na Twitter napísal, že by sa mu za to mali vysmievať,“ píše komentátor českého Echo24 Ondřej Šmigol.

Pritom je to z veľkej časti práve Staszewski, ktorý je zodpovedný za obraz Poľska v zahraničí v otázke LGBT. Stojí napríklad za popularizáciou LGBT-free zón. V skutočnosti ide o zoznam samospráv, ktoré prijali vyhlásenie proti LGBT ideológii, ale bez akýchkoľvek právnych konzekvencií. Práve Staszewski však montoval pri vstupoch do týchto obcí tabule s nápisom „zóny bez LGBT“, šíril ich na sociálnych sieťach, čím vyvolal dojem, že do niektorých oblastí Poľska je týmto ľuďom vstup zakázaný.

Rovnako Staszewski rád opakuje slogan vládnej strany Právo a spravodlivosť, že „LGBT nie sú ľudia“. Vynecháva však už druhú časť tohto sloganu – „LGBT je ideológia“.

Staszewského prekvapenie z toho, že hovorcom ministerstva, ktoré ovláda konzervatívna strana, sa stal gay a zároveň snaha ho za to hneď zosmiešniť či vyhlásiť za „nesprávneho gaya“ je podľa Ondřeja Šmigola obrazom prístupu progresívnej politiky v celom západnom svete.

Hoci by totiž radi zaškatuľkovali každého do nejakej menšiny a tým predurčili jeho svetonázor, tak jednoducho to nefunguje. No a potom sú prekvapení napríklad z toho, že Hispánci na Floride a v Texase volia republikánov.

Podobné posmešky sa ušli aj bývalému fideszáckemu europoslancovi Jánosovi Szejérovi, ktorého belgická polícia prichytila na nelegálnej homosexuálnej párty v čase lockdownu. Akosi sa ignoroval fakt, že hoci Szejér nikdy neurobil rituálny „coming out“, jeho sexuálna orientácia bola v Maďarsku verejným tajomstvom, no v konzervatívnom Fidesze to bolo akosi všetkým jedno.

Do mustry progresívnych identitárov podľa Šmigola nesedí ani fakt, že francúzske Národné združenie vedené Marine Le Penovou volí čoraz viac homosexuálov. Uvedomujú si totiž, že pre radikálnych islamistov sú jedným z prvých terčov, a preto neváhajú podporovať Le Penovej radikálne návrhy.

Starousadlí Hispánci v Texase sa s obavami pozerajú na prílev nelegálnych migrantov z Latinskej Ameriky a Kubánci, ktorí na Floridu utiekli pred komunizmom, nie sú nadšení z politického programu progresívcov.

„Jediným spôsobom, ako sa s tým môžu aktivisti vyrovnať, je označiť príslušníkov menšín, ktorí sa vzpierajú zaškatuľkovaniu, za akosi chybných či zmanipulovaných. Príkladom je aj Veľká Británia. Napriek horlivému vzývaniu ženských práv nemala doteraz Labouristická strana jedinú predsedníčku, zatiaľ čo konzervatívci už dve. No zvlášť v prípade Margaret Thatcherovej aktivisti často naznačovali, že vlastne ani nie je žena,“ uzatvára Ondřej Šmigol.

...................................................................................................................

Video týždňa: Čo má spoločné radikálny islamizmus s woke progresivizmom

Je to priam patologický odpor voči slobode prejavu, najmä voči názorom, s ktorými nesúhlasia. Islamisti označujú takéto názory za rúhanie, liberálna ľavica za nenávistné prejavy. Pre Prager University to hovorí ľudskoprávna aktivistka a výskumníčka Ayyan Hirsi Aliová, ktorá ako moslimka roky kritizovala islamských radikálov, za čo si vyslúžila mnoho vyhrážok vrátane hrozby smrti. Nesúhlasila s väčšinovým názorom, ktorý videl príčinu radikalizácie v materiálnom nedostatku, v ktorom údajne moslimskí džihádisti vyrástli. Príčinu videla v ich fanatickom nasledovaní radikálnych výkladov Koránu.

Tento jav dnes Aliová pozoruje aj v USA. Protesty Black Lives Matter sú mainstreamovo vysvetľované z pozície sociálnych podmienok černochov.

Aliová nestotožňuje islamizmus a wokeizmus. Upozorňuje však na podobnosti. Dbanie na ideologickú čistotu, indoktrinácia namiesto diskusie a zatratenie tých, ktorí sa nepodriadia. A každý prejav nesúhlasu považujú za urážku a radi používajú termíny s príponou -fóbia.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.