Záchranár Baláži o očkovaní Je absolútnym hyenizmom, že je tu niekto ochotný utopiť druhých pre preferencie

„Ak chceme mať vyššie percento zaočkovaných, treba sa zdvihnúť a začať cestovať po Slovensku s mobilnými očkovacími tímami,“ hovorí v rozhovore majiteľ spoločnosti Mediform, ktorá už viac ako tri mesiace prevádzkuje mobilnú kontajnerovú ambulanciu. Jej zriadenie trvá približne hodinu, na miesto ju však musí priviezť nákladné auto. 

Ivo Baláži okrem svojich skúseností hovorí aj o pretrvávajúcej byrokracii zo strany štátu, no za hlavný problém očkovacej kampane pokladá komunikáciu. „Je nevyhnutné s ľuďmi o ich obavách hovoriť. Vždy im slušne, trpezlivo a donekonečna vysvetľujeme, aké sú fakty, a väčšina to naozaj pochopí. Priamy osobný kontakt je na nezaplatenie.“ Ďalšia vlna bude podľa neho o trpezlivosti.

Ako hodnotíte súčasný podiel zaočkovanosti na Slovensku?

Naším najväčším problémom, a hovorím to už niekoľko mesiacov, je komunikácia. Žiaľbohu, práve tá je obrazom našich žalostných 40 percent. Dnes sme už mohli byť úplne inde, keby sme mali celkom inú taktiku aj obsah komunikácie spojenej s očkovaním.

Akú?

Nie všetci ľudia, ktorí dnes nie sú zaočkovaní, sú výsostne zameraní proti očkovaniu. Práve starší ľudia si pamätajú, že každý jeden zdravotnícky prúser na svete sa vyriešil vakcináciou.

No my máme zaočkovaných len 60 percent seniorov.

Keď nemáte dostatok informácií o niečom, v čom sa nevyznáte, tak sa neviete rozhodnúť. Preto vám niekto musí hovoriť argumenty za aj proti. Ako ľudia sme náchylní sa prikloniť k väčšine a možno nebude trvať dlho a tú väčšinu sa podarí zaočkovať.

Niekto tu stále žongluje s čakaním na nežiaduce reakcie, preto treba ľuďom vysvetľovať, aké je riziko. A dať im na misku váh aj benefity z očkovania. Ak sa ľudia boja anafylaktického šoku či neskoršej reakcie, treba ich upokojiť, že zdravotníci si s tým dokážu poradiť.

To podľa vás postačí? Mnohí majú pri očkovaní hlbšie výhrady.

Takých ľudí nie je vôbec tak veľa. Z hľadiska komunikácie je toto základ. Nejde o žiadne prehováranie či lámať niekoho na očkovanie, ale pokiaľ sa človek chce dať zaočkovať, treba hľadať formu, ktorá je preňho najmenej bolestivá – časovo i finančne.

To je už logistika očkovania, vy však hovoríte, že problém je najmä v komunikácii. Ako ju vyriešiť?

Nie je možné, aby si ktokoľvek dovolil otvoriť ústa a vyhlásil niečo bez toho, žeby za to niesol priamu zodpovednosť. Ale to neplatí len o vakcinácii. Všeobecne platí, že pokiaľ v tomto štáte nebude priama zodpovednosť za akékoľvek rozhodnutie akéhokoľvek úradníka na akomkoľvek poste, tak vždy budeme ťahať za kratší koniec.

A to nehovorím o tom, že mnohí na ministerstve ani netušia, ako sa rieši kríza. Keď sa pohybujete v riešení krízových situácií 20 rokov a vidíte ľudí, ktorí to majú na starosti dnes a nikoho z nich nepoznáte, tak asi niečo nie je v poriadku.

Vy dnes denne očkujete pomocou mobilných tímov. Je toto hlavná cesta, ako zvýšiť podiel zaočkovaných?

Keby som si to nemyslel, tak to nerobím. Ak chceme mať vyššie percento zaočkovaných, treba sa zdvihnúť a začať cestovať po Slovensku s mobilnými očkovacími tímami. Iná cesta nie je. Za nezaočkovanými ľuďmi musíte prísť čo najbližšie a maximálne im vyjsť v ústrety. Počúvame to od ľudí takmer denne, že keby sme neprišli za nimi priamo do ich dediny pred obecný úrad prípadne pred kostol, určite by sa nedali zaočkovať tak, že by išli do iného mesta.

Stále je veľa ľudí takých, čo ešte v krajskom meste ani len neboli. Alebo z domu ísť nemôžu, lebo sa starajú o rodinu a nemôžu si len tak dovoliť odísť niekam na pár hodín. My stále z očkovania robíme turistiku a myslíme si, že sa nám tak väčšinu ľudí podarí zaočkovať. Hádam sme si už všimli, že to nefunguje.

Plošné mobilné očkovanie, ako sme to videli napríklad pri antigénovom testovaní, sa vo veľkom stále ešte nedeje.

Nie je to až také jednoduché. Je rozdiel prísť ráno do vyžiarenej ambulancie a aplikovať v nej prax alebo sa naložiť do nejakého mobilného prostriedku a ísť niekam, kde ste nikdy predtým neboli. Podmienky si tam musíte vytvoriť. Musíte vedieť, čo takýto výkon prináša. Koľko personálu, materiálu a za aké peniaze potrebujete, ako nastaviť logistiku.

Foto TASR – Lukáš Mužla

Ľudia, ktorí to manažujú, nie celkom domysleli dôsledky, narážam tým aj na financie. Každý kraj, okres či mesto si rieši pandémiu po svojom. Napriek tomu musím uznať, že po nástupe pána ministra Lengvarského sa veľa vecí pohlo a zmenilo k lepšiemu. No stále tu chýba človek, ktorý by držal linku krízového riadenia.

V čom je problém zo strany štátu? Nedostatok financií, byrokracia alebo nedostatok koordinácie?

O byrokratizácii v tomto štáte, predpokladám, vôbec nikto nepochybuje. Byrokracie zvlášť v kríze by malo ubúdať. Ale tu je to úplne opačne. Dnes do každého miesta, kam idete očkovať s výjazdovou skupinou, musíte dávať žiadosť, čakáte na schválenie od hygieny, za všetko platíte poplatky.

Pritom ide o ambulanciu, ktorá cestuje, a keď vám ju raz niekto schváli, tak potom by ste sa už nemali stále doprosovať, aby ste mohli s touto ambulanciou očkovať. Predsa nie je možné, aby som si na tú istú mobilnú očkovaciu ambulanciou pýtal od každého regionálneho hygienika zvlášť nové povolenie. Keď môj očkovací kontajner raz schváli hygienik v Banskej Bystrici, prečo musím všetko absolvovať znova, keď sa presuniem do Zvolena?

Takto to dnes funguje?

A vyzerá, že inak to fungovať ani nebude. Vždy keď sa niekam presuniete, tak musíte napísať žiadosť, ako keď otvárate novú gynekologickú ambulanciu. Zakaždým posielate novú elektronickú žiadosť, prevádzkový poriadok, robí sa kontrola od hygieny, pritom je to ten istý kontajner.

S akým problémami sa ešte stretávate?

Vytáča ma, že sme sa posledných pár dní museli úradom doprosovať, aby sme mohli pri druhých dávkach očkovať aj prvé dávky. Oni nám však povedali, že to robiť nemôžeme, lebo by ich to stálo veľa peňazí. Museli by nás totiž na to miesto o mesiac poslať znova na druhú dávku, hoci sme tam už dvakrát boli. Povedzte mi, čo je to za somarinu?

Ako sa to vyriešilo?

Nijako. Keď príde niekto nový, aj tak ho vždy zaočkujeme a neriešim to. Nikoho neodmietame. Veľakrát sa nám stane, že ľudia cez dedinu iba prechádzajú a zastavia sa. Takto sme zaočkovali aj celý mikrobus s ľuďmi či opatrovateľkami, ktoré išli do roboty. Druhú dávku si už musia potom riešiť vo vlastnej réžii.

Keď chodíte s mobilnými tímami očkovať do obcí, sú starostovia vždy súčinní?

Za celé obdobie pandémie som sa nestretol s nikým, kto by zo samospráv robil problémy. Títo ľudia sú absolútne zorientovaní, ľudskí, ústretoví a robia maximum preto, aby to fungovalo.

Župám sa treba tiež úctivo pokloniť, pretože keby to nechytili do vlastných rúk, tak tých pár ministerských úradníkov na ktoromkoľvek ministerstve by ani tú 40-percentnú zaočkovanosť dnes nedosiahlo.

Strana Smer, ktorá má na komunálnej úrovni pomerne veľké zastúpenie, momentálne očkovanie skôr sabotuje. Nemáte problémy ani v obciach, kde stoja na čele kandidáti Smeru?

V komunále si už toľko politikov poprezliekalo kabáty, že to je absolútne jedno. Ľudia na čele obcí sú normálni, nikto nás v ničom neobmedzoval a ešte nikde nemali problém v rozhlase vyhlásiť, že sme tam a očkujeme. Niekto sa z toho môže smiať, ale obecný rozhlas je stále na mnohých miestach nezastupiteľný.

Jedna vec je politika, a druhá vec je realita. Nepoznám štát, kde by sa očkovanie zneužívalo natoľko na politiku ako u nás. Je absolútnym hyenizmom, že je tu pár ľudí ochotných utopiť kvantum ďalších pre preferencie. Z takýchto ľudí je mi na zvracanie.

Rovnako aj z toho, keď počujem o nejakých zahraničných vplyvoch. Vyspelejšie krajiny ako Veľká Británia či Izrael majú už dávno oveľa väčší podiel zaočkovaných a niektorí už očkujú aj treťou dávkou, zatiaľ čo naša skupina odporcov tvrdí, že nás vakcínami ženú k smrti. Je to čistý nezmysel a práve na týchto krajinách vidno, ako im skutočne záleží na ľuďoch a na tom, aby netrpeli zdravotne ani ekonomicky.

Chodíte aj do odľahlých dedín. Téma očkovania dnes polarizuje spoločnosť. Nestretli ste sa s väčším odporom?

Nám sa to, chvalabohu, nestalo, ale poznám výjazdy, kde pár ľudí prišlo triasť so sanitkou a vykrikovali nezmysly, ako že im ideme pozabíjať deti. Ale ľudia, čo čakali na očkovanie, ich vždy upratali.

Aká je atmosféra, keď prídete s mobilným tímom do dediny?

Starší ľudia nás čakajú už hodinu vopred, pretože sú tak zvyknutí, prípadne sa boja, že nebude dosť vakcín, čo sa doteraz nikdy nestalo. V obci je dopredu väčšinou 30 pripravených ľudí na očkovanie. Z obce sa však zvykneme vracať s tým, že sme zaočkovali dvojnásobok. Ľudia totiž po tom, ako sa zaočkovali, zavolajú ďalších ľudí a to je efekt, ktorý chceme dosiahnuť.

Ľudia sa vám určite zverujú so svojimi obavami pred samotným očkovaním. O čo najčastejšie ide?

Je nevyhnutné s ľuďmi o tom hovoriť. Vždy im slušne, trpezlivo a donekonečna vysvetľujeme, aké sú fakty, a väčšina to naozaj pochopí. Priamy osobný kontakt je na nezaplatenie.

Riešia však aj úplne praktické veci ako to, či môžu ísť na očkovanie, keď ešte berú antibiotiká alebo keď majú také či onaké ochorenie. Prišlo sa očkovať aj veľa ľudí pod vplyvom alkoholu. Prirodzene, takého človeka nezaočkujeme, ale povieme mu, nech príde zajtra triezvy o dve dediny vedľa, a ten človek skutočne príde.

Koľko dedín ste už navštívili a koľko ľudí ste už zaočkovali?

Osobne si štatistiky nevediem. Samozrejme, štatistiky denne nahlasujeme do niekoľkých nezmyselných systémov, pretože štátne inštitúcie si stále nevedia podávať informácie medzi sebou. Ale už sme počas jedného dňa zaočkovali aj 250 ľudí. 

Mobilná očkovacia jednotka. Foto – TASR/Lukáš Mužla

Keď očkujete v rómskych osadách, stále platí, že vyočkujete všetko a ešte vám aj chýba?

Áno. Tam vždy všetko vyočkujeme, po prelomení ľadu je dostatočný záujem.

Momentálne to v rámci celonárodných štatistík vyzerá tak, že narážame na strop tých, ktorí mali o očkovanie záujem. Aj vy to tak vidíte?

Nie, ja mám stále koho očkovať. Zrejme sa ukázal výpadok veľkokapacitných očkovacích centier. Osobne si však nemyslím, že je dnes už na mieste hovoriť o apatii k očkovaniu, pretože to nie je pravda. Chce to nejaký čas, keďže sme veľa vecí zanedbali, ale treba trpezlivo vysvetľovať ľuďom, že momentálne nemáme žiadne lepšie riešenie ako vakcínu. Pri delte obzvlášť. Ďalšia vlna nebude o ničom inom, len o trpezlivosti.

Pomôže v septembri aj zapojenie obvodných lekárov?

Osobne to neviem posúdiť, ale vzhľadom na to, že máme všeobecných lekárov ako šafranu, sčasti to pokladám za kontraproduktívne. Pri covide sme veľmi veľa iných diagnóz zanedbali, mnohých ľudí sme jednoducho odstavili, preto čisto pragmaticky si nemyslím, že by sme sa mali spoliehať práve na týchto ľudí, aby vo svojich ambulanciách doháňali ešte aj náš podiel zaočkovanosti. Neviem si dosť dobre predstaviť, kedy to títo ľudia majú popri tom všetkom stíhať.

Sociologické prieskumy však ukazujú, že ľudia veria najviac svojim obvodným lekárom. Čo by mala byť teda pri téme očkovania hlavná úloha všeobecných lekárov?

Upokojiť ľudí a komunikovať s nimi o ich výhradách. Tlačiť lekárov do očkovania nie je najšťastnejšie.

Bude mať očkovacia lotéria efekt?

Ja sa v prvom rade pýtam, čo je toto za štát, keď tí, ktorí boli zodpovední, svedomití a snažili sa byť medzi prvými zaočkovanými, tí akoby neboli, a tých, čo špekulovali, ešte odmeníme pri sprostredkovateľskom bonuse. Čo robili doteraz?

Finančnú motiváciu v tejto podobe nepodporujete?

Samozrejme, motiváciu vítam. Nie je to úplný nezmysel, ale žonglujeme tu s ťažkými výrazmi ako hodnota za peniaze, chceme ju natlačiť do rovnice, ktorú aj tak nakoniec nevieme vyriešiť. Na jednej strane tu naháňame aj centy a na druhej strane povieme, že do lotérie, do ktorej vložíme 26 miliónov, očakávame, že sa zaočkuje aspoň šesťtisíc ľudí? Prepáčte, ale to je scestné. Očkovanie je cesta, ako ochrániť zdravie seba a druhých, nie nejaká športka, pri ktorej pozeráme, či sa nám to raz vráti.