Najskôr k čerstvej iniciatíve vašej strany Most-Híd, v ktorej ste vyzvali Sieť a KDH na vytvorenie spoločnej alternatívy Smeru...

Čerstvá iniciatíva? Veď my to už hovoríme od marca, len nikto nereagoval, mali sme jedno stretnutie v trojici, potom bilaterálne stretnutie a odvtedy bolo ticho ako v hrobe.

Ticho bolo v hrobe u Procházku či u Figeľa?

S Figeľom sa tu v parlamente môžeme rozprávať každú chvíľu, Procházka si však držal odstup a hovoril o starých politikoch. Preto sme teraz zvolali tlačovku, aby sme túto tému nanovo odštartovali. Teraz som mal stretnutie s pánom Procházkom, ktorý povedal, že si vie predstaviť spoluprácu nielen pred voľbami, ale aj po voľbách. Komunikoval som aj s pánom Figeľom, vzhľadom na náš nabitý program sa všetci traja stretneme až po 17. novembri.

Takže oživíte niekdajšiu Ľudovú platformu, len SDKÚ vymeníte za Sieť?

V žiadnom prípade. Chceme však ukázať, že toto sú tri strany, ktoré sú na základe hodnotovej blízkosti odhodlané postaviť alternatívu Smeru. Ak bude tá možnosť, treba spoločne deklarovať, že ju zložíme.

Uveria však tomuto voliči? Uplynulé štyri roky sa zdalo, že opoziční politici idú po sebe ešte viac než po Ficovi, a ani matematicky to nevychádza.

Matematicky však ani nič nemôžete očakávať, veď kto urobil niečo preto, aby tomu ľudia uverili? Okrem nás sa nikto ani nesnažil. Ešte je šanca s tým niečo spraviť, veď ani v roku 2010 nikto neveril, že bez Fica vznikne vláda. A vznikla. Teda je to možné, ak budeme šikovní a budeme komunikovať: áno, toto je jediná alternatíva.

V roku 2010 však bola možná nová koalícia aj preto, že tri strany z klasického spektra získali spojenca zboku Richarda Sulíka, ktorý nabral aj netradičných voličov pravice a bola tak možná väčšina proti Smeru a SNS. Teraz by túto rolu mohol splniť Igor Matovič so svojou kandidátkou, voči nemu však vystupujete tvrdšie než voči Ficovi. Naďalej si s ním neviete predstaviť spoločnú vládu?

V žiadnom prípade.

No ale tým vlastne pochovávate možnosť vlády bez Smeru.

Nemyslím si to. Podľa mňa je zlé, ak politici zahmlievajú a klamú. Jednoznačne štyri roky hovorím, že s Matovičom sa nedá, kvôli tomu, ako sa správal počas Radičovej vlády, či už šlo o rozpočet, údajný 20 miliónový úplatok, tým, ako našich politikov označoval za podrazákov. S takýmito politikmi nemá zmysel robiť politiku.

Časť z toho je len Matovičove šoumenstvo, ktoré k nemu patrí, pre vás však Smer reprezentuje mnoho zlého, čo napáchal na krajine, od Hedvigy Malinovej po korupciu. Prečo sa napriek tomu neviete preniesť cez Matoviča?

Ale tu vôbec nejde len o jeho šoumenstvo. Hocikedy vám potopí vládu, hocikedy potopí vás osobne. Budúca vláda musí byť veľmi stabilná, sú tu predsa globálne problémy, migračná kríza, Grécko.

Budúca vláda musí byť stabilná

Matoviča kritizujete, že je nespoľahlivý partner. S Procházkom tento problém nemáte?

Medzi nimi je obrovský rozdiel, videl som to zvnútra. S Procházkom sme mali spor, keď zabránil prijatiu zákona o dvojitom občianstve. Ale videl som tiež, ako sa správal, keď sme mali pred predčasnými voľbami problém schváliť štátny rozpočet. Matovičovci vtedy povedali, že zaň budú hlasovať len vtedy, keď sa splnia ich požiadavky. Desať poslancov Smeru muselo dokonca odísť zo sály, aby sme mohli schváliť rozpočet, pretože si uvedomovali, že ísť do predčasných volieb s rozpočtovým provizóriom by bolo pre krajinu katastrofou. Procházka si to vtedy uvedomoval, a to je ten rozdiel.

Ak ste však predtým hovorili o stabilnej vláde, akoby ste hovorili o modeli vlády Smeru s časťou pravice.

Teraz sa ma vlastne pýtate, či so Smerom áno alebo nie? Viete, aby som vám rozumel, ja Maďar mám občas problém... (Smiech.)

...dobre nám rozumiete.

Pre nás je najdôležitejšie postaviť alternatívu voči Smeru, pretože stále v tom vidíme šancu. Súčasne otvorene hovoríme, čo môže vznik pravicovej vlády zablokovať, a to je OľaNO. Vo vláde so Smerom teraz možnosť nevidíme, ani o nej nešpekulujeme. Naše predstavy o vstupe do vlády znamenajú obrat v doterajšej politike, či už ide o druhý dôchodkový pilier, o bremeno, ktoré smerácka vláda naložila na malých a stredných podnikateľov, o schránkové firmy. Nevieme si predstaviť, že Smer zrazu povie, štyri roky sme to robili takto a teraz to s vami úplne zmeníme. Vy si to viete predstaviť?

Viete sa podpísať pod vetu: „Vylučujem povolebnú koalíciu so Smerom.“?

Nikdy som sa nevymedzoval takto negatívne, nespravím to ani teraz.

V Smere niektorí aj preto hovoria, že si to s vami vedia dobre predstaviť.

Ale vedia si predstaviť aj to, čo som povedal, že zmenia, čo robili?

Vy si to však zrejme predstaviť viete, keď sa nedokážete podpísať pod vetu „vylučujem povolebnú koalíciu so Smerom“.

Prečo by som sa podpisoval pod negatívnu vetu? Vyrieši to problém Slovenska?

Pri Matovičovi ste sa pod takúto negatívnu vetu podpísali.

No dobre, ale Matovič je iný typ politika než len šoumen, ako ste ho nazvali vy. Kedykoľvek potopí vládu, aj jednotlivého politika. Môžete sa na to opýtať ešte desaťkrát, ale s ním sme skončili. Ešte raz, čo pomôže Slovensku?

Hovoríte, že stabilná vláda.

Áno, stabilná vláda. Ale hovoriť o vylučovaní nemá zmysel. Ak by nebolo možné zostaviť pravicovú vládu, bude to Smer, ktorý si bude vyberať. Ak sa obráti na nás, my predložíme naše tvrdé podmienky. Ak ich prijme, bude to iný Smer, ale ja dnes nič také ako šancu na iný Smer nevidím. Rôzne naše návrhy zákonov odmietli, a aj keď videli, že spravili „idiotinu“, nepriznali to.

Kaliňák uznáva aj opozičného politika

Vy ste 25 rokov politikom, my sme vyše desať rokov novinári, všetkým nám je pomerne jasné, že povolebné rokovanie medzi vami a Smerom by sa vedelo skončiť vcelku rýchlo...

...iste, naším „arrivederci“...

...alebo naopak, spoločným „buongiorno“. Smer by sa zmenil už len tým, že by prvýkrát vládol so stranou ako je vaša.

To by bola zmena možno pre vás, nie pre mňa.

V poriadku, povedzte teda, čo je vašou najradikálnejšou požiadavkou? Stačí jedna.

Páni redaktori, som dosť starý politik na to, aby som vybral jednu jedinú.

Tak povedzte tri.

Keď chcem, vyberiem všetky a o tých budeme rokovať. Môže ich byť osem, desať, pätnásť, to je však naša vec.

Ale desať takto nadhodených požiadaviek sa dá tak vágne formulovať, že sa všetky dajú ľahko splniť. Vyberte jednu, ktorú staviate radikálne, aby sme podľa nej mohli merať vaše slová.

Páni redaktori, tretíkrát vás nebudem upozorňovať, netlačte ma do toho, aby som vám vybral jednu. Povedal som vám tri, ktoré sú rovnako dôležité, ale môžem pridať aj ďalšie, ktoré sa týkajú súdnictva, alebo odstraňovaniu regionálnych rozdielov, kde odmietame hlúposti, aké vymyslel Smer.

Istá komunikácia však medzi vami a Smerom už teraz prebieha, napríklad chodíte spolu s ministrom vnútra Kaliňákom v obciach odovzdávať hasičské autá.

Keď budem vedieť pomôcť hasičom, lebo viem, akú ťažkú prácu odvádzajú, tak na takejto aktivite viem spolupracovať trebárs aj so SNS.

Na druhej strane je veľkorysosťou vládnej strany, keď vás na niečo takéto pozvú.

Nešlo o vládu, išlo o veľkorysosť ministra vnútra, iní ministri sa k nám správajú opačne.

S Kaliňákom máte teda lepší vzťah než s Ficom?

Kaliňák uznáva aj opozičného politika. Iní ministri tejto vlády nás pokladajú za prebytočný materiál.

Z akého titulu tam chodíte - ako predseda Mostu alebo poslanec parlamentu?

Samozrejme, že ako poslanec, ktorý pomohol prijať zákon, vďaka ktorému môžu aj dobrovoľní požiarnici dostať takúto pomoc.



Vo vašej strane sa dá v poslednom čase, najmä od príchodu Lucie Žitňanskej, sledovať priamy ťah na bratislavských liberálnych voličov, ktorí sú pre vás zaujímavou cieľovou skupinou. Nedochádza tým k istému ideovému posunu vašej strany?

Ani nie. Už keď som býval predtým predsedom SMK či MKDH, v niektorých otázkach sme vybočili z konzervativizmu. Povedzme v otázke interrupcií. Hoci aj ja si myslím, že zabitie plodu je zlé, ani vtedy ani dnes si nemyslím, že to treba zakázať, keďže okamžite vytvoríte dopyt po nelegálnych interrupciách, a to napriek tomu, že krivka potratovosti klesá.

Čo si myslíte o registrovaných partnerstvách, ktoré napríklad vaša podpredsedníčka Lucia Žitňanská podporuje?

Vždy rozhoduje väčšina. Stanovisko strany je takéto: V určitých veciach treba uľahčiť život párom rovnakého pohlavia, napríklad v oblasti dedenia, zdravotných záznamov, ale registrované partnerstvo párov rovnakého pohlavia ako inštitúciu odmietame. Ak s tým niekto od nás nesúhlasí, v poriadku, môže hlasovať individuálne, v etických otázkach sme nikdy nenútili hlasovať poslancov v súlade s líniou strany.

Prečo odmietate registrované partnerstvá?

Lebo ak ich prijmete, odtiaľ je už krátka cesta k úplnému zrovnoprávneniu s manželstvom muža a ženy, vrátane osvojenia si dieťaťa. Teda áno, skúsme im pomôcť v najcitlivejších záležitostiach, ale nie takouto inštitucionalizáciou.

Ak to povieme obrazne, slovenský Most sa prihovára slovenským liberálnym voličom z mesta, Híd sa prihovára liberálnejším mestským, ale konzervatívnejším vidieckym Maďarom. Nevyvolá to napätie?

(Smiech.) Ako to viete takto rozdeliť, že Most aj Híd? Pre mňa je to jedna a tá istá strana, keď idem na sever Slovenska, hovorím to isté, ako na juhu.

Chápete však, že sociologicky je skupina vašich slovenských voličov trochu iná než tých maďarských. Neobávate sa, že v týchto voľbách bude Most možno voliť historicky najviac Slovákov, ale súčasne aj historicky najmenej Maďarov, keďže tí teraz za prístup k utečeneckej kríze obdivujú Viktora Orbána, ktorého vy otvorene kritizujete?

Keby som politiku robil len pre popularitu, bol by som veľmi zlým politikom. Aj k migračnej kríze som povedal, že zodpovedný politik nemôže robiť len to, čo ľudia od neho chcú, ale musí ukázať aj cestu. Možno stratíme nejakého voliča, viem, ako kampaňujú proti nám, aj teraz na Facebooku SMK proti nám šíri, ako jeden náš politik vraj žiada prijať migrantov. Ale to ma nezaujíma, buď som vnútorne o niečom presvedčený a potom o tom presviedčam voličov, no nerobím okľuky, a najmä odmietam vyvolávanie strachu. Ten je totiž živnou pôdou pre nárast radikalizmu, pričom radikálne postoje sa veľmi rýchlo môžu obrátiť aj proti menšinám. Ak si toto neuvedomujú Orbán ani SMK, je to ich problém.

Nemáte však obavu, že práve pre šírenie tohto strachu z utečencov stratíte medzi maďarskými voličmi?

Nie, viem, že najmä vo väčších mestách ako Dunajská Streda sú ľudia, ktorí rozmýšľajú o utečencoch inak a aj kvôli tomuto chcú voliť nás, nie SMK.

Zhrňme si teda vašu pozíciu k tejto téme. Čo si myslíte o kvótach na utečencov?

Tie odmietame.

V čom sa teda tak rázne líšite od Roberta Fica?

Ajajaj. (Smiech.)

V tej diskusii totiž zaniká, v čom sa opozícia od Fica líši.

Ten rozdiel sme už pomenovali v našich stanoviskách. Kvóty odmietame, pretože si nemyslíme, že sa to dá robiť tak, že nám sem prifaria iks ľudí a tých tu budeme držať, hoci tu nechcú byť. To je blbosť na entú, to nebude fungovať nikde. Zároveň hovoríme, že utečencov by sme mali prijať z vlastnej iniciatívy, teda by sme mali ísť do táborov v Grécku a Taliansku a vybrať si ľudí, ktorí by boli ochotní sem prísť na základe našej aj svojej dobrovoľnosti.

Ale veď to sa deje.

Kde sa to deje?

Slovenský úradník je tam, a vyberá ich zhruba podľa kľúča, o akom hovoríte.

Ale kde sú?

Zrejme to chvíľu trvá, napokon aj cez to schválené európske prerozdeľovanie sa to zatiaľ realizuje veľmi pomaly. V čom je teda podstata vašej kritiky?

My hovoríme, prijmime ich sem, a tu ich budeme preverovať v našom azylovom procese.

Vaša kritika sa teda týka iba toho, že sa to robí pomaly?

To je jedna vec. Ďalším rozdielom je, že my nevyhlasujeme utečencov za bezpečnostné riziko. V tom sa líšime nielen od Fica, ale aj od iných pravicových strán.

Za dvadsaťdva rokov sme tu mali 58-tisíc žiadateľov o azyl. Z toho dostalo azyl 650 ľudí a z nich len dvadsaťšesť percent tu zostalo. Necelých dvesto ľudí. Aké to je bezpečnostné riziko? Keď už hovoríme o bezpečnostnom riziku, tak sa sústreďme skôr na tých, ktorí s európskym pasom, aj od nás, išli bojovať za ISIS alebo na Ukrajinu. Keď sa vrátia, tak už budú mať určité zvyky.

Ja teda vláde vyčítam to, že vyvoláva strach a potom vylepuje stupídne bilbordy, že chráni Slovensko. Áno, treba chrániť Slovensko, ale pred oligarchami a schránkovými firmami.

Tomu rozumieme, máte voči utečencom inú, oveľa citlivejšiu rétoriku. Ale čo by ste fakticky robili inak než Smer?

Bol by som iný v tom, že by som EÚ ukázal, ako sme prijali 800 ľudí, ale z nich tu chce ostať len niekoľko. Ukážte mi, ako ich mám prinútiť? Mal by som na stole fakty a s tými by som argumentoval. Samozrejme, že tu nechcú ostať, keď v Nemecku, ak dostanú azyl a nájdu si prácu, zarobia minimálne dvojnásobok toho, čo u nás.

Počuli ste, že by u nás žiadali mešitu?

Uprednostňovali by ste pri výbere kresťanov?

Nie, považujem to za hlúposť. Ak máte v Sýrii ateistu, ktorému vyvražďujú rodinu alebo uteká pred vojnou, tak ho neprijmete preto, že nie je kresťan? Buď je utečenec a môže dostať azyl, a potom mu ho dám.

Teraz sa nebavíme o tých utečencoch, ktorí normálne vstupujú do azylovej procedúry, ale o tých, ktorých si vyberáme.

Bavíme sa o tom istom. Vy medzi tým rozlišujete, ja nie. Je jedno, či požiada o azyl tu, alebo ideme my tam a vyberáme si. Tí ľudia aj tak vstupujú do azylovej procedúry. To, samozrejme, ešte neznamená, že azyl aj dostanú.

Argumentom pre uprednostnenie kresťanov je, že je väčšia šanca, že tu budú chcieť ostať aj sa integrovať.

Podľa sčítania ľudu tu máme skoro dvetisíc moslimov. Neintegrovali sa?

Značná časť z nich sú ľudia, ktorí tu študovali, alebo Slováci, ktorí na islam konvertovali.

Ešte raz. Majú v Bratislave dve, alebo tri modlitebne. Počuli ste, že by žiadali mešitu, alebo odstraňovali kríže z budov?

Samozrejme, nič také sa nedeje, bavíme sa však o komunite, ktorá je strašne malá. Keby ich bolo výrazne viac, mali by z ich pohľadu prirodzené požiadavky.

Dvetisíc je málo?

Niečo iné by bolo, keby ich tu žilo dvadsať alebo dvestotisíc.

Ale čo hovorí Fico? Že ich sem príde tristo, štyristo, budú žiadať mešity a zmenia našu kultúru.

To je samozrejme nezmysel.

Vy tiež hovoríte, že ich tu príde dvestotisíc. Odkiaľ?

Nie, my len hovoríme, že keby ich tu bolo toľko, mohlo by mať to spolužitie inú kvalitu.

Ale neprídu sem.

Čo sa vám nepáčilo na utečeneckej politike Viktora Orbána?

Ak ste to sledovali od začiatku, tak najskôr vylepili bilbordy. Samozrejme, v maďarčine, pre maďarských voličov. S textom, že ak sem chcete prísť, musíte rešpektovať našu kultúru. Potom ich pustili na Keleti a keď už ten stav bol neudržateľný, až potom začali stavať plot. Keby ho začali stavať hneď s tým, že chránia schengenské hranice, každý by musel čušať.

Teda vy Orbána za stavbu plotu nekritizujete?

Nemal inú možnosť. Treba otvorene povedať, že nie je v poriadku, ak krajiny, ktoré sú v Schengene, schengenské hranice nechránia, ako napríklad Taliansko, či Grécko. Ja viem, že nie je jednoduché chrániť hranicu, ktorá je na mori, ale Španieli to vedeli urobiť. Dohodli sa s krajinami pôvodu a začali migrantov vracať. Aj keď sa to udialo len v malom počte prípadov, ľudia si už rozmysleli, či zaplatia pašerákom veľké peniaze a budú riskovať, že ich vrátia.

V tomto zmysle je vám Orbán bližší než Angela Merkelová?

Ja takto nerozmýšľam. Riadim sa svojím vnútorným presvedčením a tým je, že ak máme schengenský systém, musíme chrániť jeho hranice. Keby sa raz ešte väčšmi zdramatizovala situácia na Ukrajine a pohli sa masy, tak aj našou povinnosťou by bolo chrániť schengenskú hranicu.

Súhlasíte s Orbánom v tom, že problém utečencov je v skutočnosti nemeckým problémom, ktorý spôsobila Angela Merkelová svojou ústretovou politikou?

Nie je to nemecký, európsky, je to najmä globálny problém. Sú tu korporácie, ktoré z Afriky vyťahujú miliardy dolárov a späť vracajú len veľmi málo. Samozrejme, problematicky vnímam jedno vyjadrenie Angely Merkelovej, keď povedala, že Nemecko príjme 800-tisíc Sýrčanov. Odvtedy je Sýrčanom aj ten, ktorý ani nevie, kde táto krajina leží. To bola obrovská chyba. Ale je to aj problém celej EÚ. Vedelo sa, že v utečeneckých táboroch sú finančné problémy a ľudia to tam už dlho nevydržia. Vedelo sa, že Gréci a Taliani robia to, čo robia. Nikto to však neriešil.

Je táto téma medzi slovenskými Maďarmi ešte intenzívnejšia, ako medzi Slovákmi?

Je intenzívna, ten strach funguje. Spomeňte si na Gabčíkovo a vášne, ktoré tam vznikli. Aj my sme dostali neskoro informácie, že utečenci, ktorí tam z Rakúska prídu, ostanú v ich azylovom systéme, že sú už bezpečnostne aj zdravotne preverení, že ich pobyt budú platiť Rakúšania, dokonca ich budú aj strážiť. A že namiesto deviatich štátnych policajtov ich tam budú mať devätnásť. Keby toto ľudia vedeli, možno by reagovali inak. Ale nevedeli to, a to je chyba vlády.

Aká je v Gabčíkove situácia dnes?

Ľudia hovoria, že nie je žiaden problém. Dokonca tí, čo prevádzkujú potraviny, hovoria, že sa im ešte zvýšili tržby. Aj pán starosta už v platenej inzercii aj v rádiu Pátria tvrdí, že žiaden problém nie je. Pritom ešte pred časom strašil tým, že čo keď niekto odpáli gabčíkovskú vodnú nádrž. Teraz sa zrazu dohodol s vládou, že z obce bude mesto a všetko je v poriadku. Predal tak hlasy ľudí, ktorých predtým burocval proti utečencom. Ale to nech riešia jeho voliči.

Je čas, keď sa zostavujú volebné kandidátky. Objavia sa na tej vašej noví ľudia?

Objavia. Ale nechcem o tom hovoriť predtým, ako o kandidátke budú rokovať naše orgány.

Budú to Slováci aj Maďari?

Aj, aj.

Ste v politike už dvadsaťpäť rokov. Keď ste sa v roku 2007 nestali predsedom SMK, tak ste verejne hovorili o odchode z politiky. Stále v nej však ste. Nie je to tak, že odísť z vrcholovej politiky dobrovoľne, je vlastne nemožné?

Upresním, o odchode z politiky som nehovoril preto, že som sa nestal predsedom, ale preto, že ma zo strany začali vytláčať, SMK sa menila k horšiemu a dovtedajší partneri s ňou nechceli komunikovať. Áno, v takej strane som nechcel fungovať a hovoril som, že sa začnem venovať podnikaniu. Vtedy však vznikol obrovský tlak, mal som množstvo telefonátov, navštevovali ma ľudia a hovorili mi, aby som to nerobil. Nakoniec som súhlasil s tým, že založím novú stranu.

V politike ste dlho, ale nikdy ste neboli ministrom, napriek tomu, že vaša strana bola opakovane vo vláde. Prečo?

Bol by som neznesiteľný minister (Smiech.) Súvisí to s mojim štýlom. Neznášam, že keď sa s niekým na niečom dohodnem a určíme si termín, on to nedodrží. U mňa sa dá pomýliť iba raz, dvakrát už nie.

Ak je to tak, ako hovoríte, nie je to naopak dobrá kvalifikácia na ministra?

Nemôžete na ministerstve vyhodiť štyridsať ľudí.

Vy vlastne hovoríte, že by ste bol takým dobrým a tvrdým ministrom, že sa ním na Slovensku ani nemôžete stať.

(Smiech.) Povedal som tvrdým, nie dobrým. To môže byť rozdiel.

Posledná otázka: Aký zázrak sa musí stať, aby vaša trojica Most, KDH a Sieť mala vo voľbách viac hlasov ako Smer, SNS plus niekto ďalší, a mohla tak vládnuť?

My dnes nevieme, kto sa dostane do parlamentu, či sa tam napríklad dostane SaS. Takže je zbytočné špekulovať. Takým malým zázrakom by bolo už to, keby tieto tri strany dokázali odkomunikovať, že spolupracujeme a máme veľký záujem na tom, aby sme boli základom budúcej vlády. A potom by bola šanca, že nám začnú rásť preferencie.

Foto: Pavol Rábara 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo