Znižovanie daní Zaslúžia si reštaurácie a hotely daňové úľavy?

Text bol pôvodne publikovaný v júli 2021

Návrhy na zníženie daní pre ten-ktorý sektor sa pravidelne opakujú. Teraz sa najviac diskutuje o hoteloch a reštauráciách. Zažili sme však aj debaty o potravinách, odevoch, hračkách, knihách, tlači, športe, doprave, liekoch.

Medzi 27 krajinami EÚ sa nájdu aj rôzne bizarné úľavy na daniach: v Írsku má zníženú DPH členstvo v golfových kluboch, v Luxembursku kvety, v Holandsku umývanie okien a nočné kluby, v Rumunsku tiež nočné kluby.

Slovensko má pomerne úzky okruh tovarov so zníženou DPH. Je na mieste k nim pridať reštaurácie či hotely?

Komu to prospeje?

Ak znížime DPH pre reštaurácie, kto z toho bude mať najväčší úžitok: majitelia reštaurácií, zamestnanci alebo zákazníci? Odpoveď je zákazníci.

Reštaurácie sú totiž sektor s veľmi vysokou konkurenciou a pomerne nízkymi ziskami. Konkurencia tlačí ceny na hranicu nákladov a veľmi mierneho zisku. Založiť novú reštauráciu či stánok s občerstvením niekedy trvá iba pár týždňov. Takže ak by sme pre reštaurácie znížili náklady, a DPH je časť nákladov, pomerne rýchlo sa to prenesie do cien. Najväčší úžitok z toho budú mať zákazníci. Čo sú väčšinou bohatší ľudia.

Pätina Slovákov s najvyššími príjmami minie v reštauráciách trikrát väčšiu časť svojho rozpočtu na stravu než najchudobnejšia pätina. Reštaurácie aj hotely sú jednoznačne luxusným tovarom – čím sme bohatší, tým viac ich navštevujeme. Cieľom daňovej politiky by však nemalo byť podporovať bohatých ľudí.

Chceme byť krajinou s viac reštauráciami?

Najmä turistické krajiny podporujú hotely a reštaurácie kvôli medzinárodnej konkurencii. Napríklad ak chce Grécko súťažiť o turistov s Tureckom či Egyptom, môže sa mu oplatiť znížiť DPH a prilákať viac návštevníkov. Slovensko však nie je tradičná turistická krajina a ani nemáme podmienky sa ňou stať.

Druhá možnosť je, že by sme chceli mať viac reštaurácií pre domácich klientov. Nie kvôli samotným stravníkom – ale na podporu sektora.

Reštaurácie však nie sú strategickým sektorom, nie sú kľúčové ani pre našu bezpečnosť, ani neposkytujú zaujímavé a podnetné pracovné miesta pre budúce generácie. Aspoň ja som nikdy nesníval o tom, že moje deti budú jedného dňa čašníkmi.

Zaslúžia si úľavu?

Špecifický argument v súčasnosti je, že reštaurácie počas korony trpeli najviac a zaslúžia si teraz úľavu, aspoň dočasne. Viacero krajín EÚ už takéto dočasné zníženie daní zaviedlo. Pozrime sa však, ako sme podobnú situáciu riešili predtým.

V roku 2009 v celosvetovej finančnej kríze trpeli banky a mnohé štáty ich aj zachraňovali zo štátnych rozpočtov. Potom však banky nedostali úľavy na daniach, ale naopak, zaviedli sa pre ne nové dane. S argumentmi, že banky by mali splatiť pomoc, ktorú dostali z verejných rozpočtov. A tiež, že finančný sektor je možno priveľký a riziká v ňom nie sú akceptovateľné, že dane tieto riziká znížia.

Na Slovensku boli špeciálne bankové odvody jedny z najvyšších na svete a pretrvali až do súčasnej koronakrízy. Ak by sme pri reštauráciách mali postupovať podobne, mali by sme zaviesť špeciálne gastro dane, z ktorých sa splatia tie milióny eur dotácií, ktoré sektor za posledný rok dostal.

Efektívnosť a spravodlivosť

Posledný a možno jediný ako-tak obstojný argument je o možnostiach výberu daní. Niektoré reštaurácie sa dlhé roky vyhýbajú plateniu daní. Kvôli tomu sú neférovou konkurenciou pre tých, ktorí dane poctivo platia.

V konkurencii nakoniec častejšie prežijú tí, čo zákony obchádzajú. Alebo to tí poctiví vzdajú a tiež prestanú dane platiť. Argumentuje sa, že keby bola DPH nižšia, zmenšili by sa aj tieto tlaky. Čo je pravda.

Mohli by sme však spraviť niečo ešte lepšie. Mohli by sme napríklad kontrolovať, či reštaurácie platia, koľko by mali – a podvodníkov z trhu úplne odstrániť. Najmä tie poctivé reštaurácie by mali systematicky nahlasovať tých, ktorí dane neplatia a získavajú tak neférovú výhodu.

Nerobme veci ešte zložitejšími

Celkovo je použitie výnimiek v DPH či iných daniach obvykle nešikovným spôsobom na dosiahnutie niekedy legitímnych cieľov.

Ak chceme podporiť chudobných: dá sa to oveľa ľahšie cez zvýšenie sociálnych dávok, životného minima či nezdaniteľnej časti dane z príjmu, než keby sme hľadali, ktoré potraviny kupujú chudobní, a znížili na ne DPH. Ak chceme podporiť deti, je oveľa lepšie zvýšiť detské prídavky, než znižovať dane na hračky či sušené mlieko.

Ak chceme byť sebestační v poľnohospodárstve, je lepšie prispieť priamo na výrobu, než to robiť cez spotrebné dane.

Slovensko malo doteraz pomerne jednoduchý systém DPH, s malým počtom výnimiek a zriedkavými zmenami. Aj tak sme vo výbere tejto kľúčovej dane pomerne málo efektívni. Nespravme si ju teda ešte zložitejšou – aspoň nie, kým sa nám výrazne nepodarí zvýšiť efektivitu výberu DPH.