7 dní v kocke Fico sa nechal uniesť

1. „Prepustite Kováčika“

Dušan Kováčik uspel s jednou zo svojich sťažností, ktorými sa snaží dostať z väzby na slobodu. Ústavný súd uznal, že sudca Kliment nemusel byť nestranný, lebo je v príbuzenskom vzťahu s prokurátorom.

Úspech Kováčika nie je prelomový, ale drobný. Vec (rozhodnutie o väzbe) sa bude musieť vrátiť späť na Najvyšší súd. Zrejme to dobre vie aj právnik Robert Fico. Napriek tomu sa nechal uniesť a nalieha na to, aby bol Kováčik okamžite prepustený.

Ako docent Fico dospel k týmto smelým záverom, sme sa nedozvedeli.

Berme to tak, že želanie bolo silnejšie ako myšlienka.

Pri Kováčikovi a Ficovi nezaškodí pripomenúť tri veci.

1. Kováčik je prokurátor, ktorý podľa obžaloby pracoval pre organizovanú skupinu oligarchu Norberta Bödöra. A následne aj pre bratislavskú mafiu (takáčovcov). Za úplatky mal vynášať informácie a zariaďovať prepustenie z väzby pre jedného z obvinených.

Špeciálny prokurátor Kováčik sa roky tajne stretával so šéfmi polície a NAKA, s riaditeľom Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovítom Makóom a s Norbertom Bödörom. Na stretnutiach riešili, kto bude stíhaný a kto sa bude tešiť beztrestnosti. Rozhodovali buď známosti, alebo výpalné. Pravdepodobnosť, že Kováčika ako člena organizovanej zločineckej skupiny pustia z väzby, je pomerne nízka.

2. Tajné stretnutia s účasťou oligarchu Norberta Bödöra mali aj druhú, vyššiu úroveň. V Brhelovom hoteli Hilton sa stretávali Fico, Kaliňák, oligarcha Výboh a oligarcha Bödör. Hrali sa na „dozornú radu“ Slovenska. Na poradách v Hiltone si oligarchovia, ku ktorým sa zaraďovali aj Fico s Kaliňákom, presadzovali kľúčové rozhodnutia. A nielen politické…

3. Robert Fico je právnik, ktorý sa v januári 2018 pokúšal vycúvať z politiky. Chcel sa usadiť v Košiciach ako predseda Ústavného súdu.

Nevyšlo mu to. Po vražde Jána Kuciaka a jeho partnerky padla vláda. A padli bödörovci v polícii (hoci Fico s Kaliňákom tvrdo bojovali za zotrvanie Gašpara v úlohe policajného prezidenta).

Po voľbách 2020 členovia organizovanej skupiny z druhej úrovne (Gašpar, Hraško, Krajmer, Kováčik, Slobodník, Makó) skončili vo väzbe.

Z členov organizovanej skupiny prvej úrovne (Fico, Kaliňák, Výboh, Brhel, Bödör) sú vo väzbe len dvaja.

Záver: v existenčnom záujme Roberta Fica je dosiahnuť, aby sa Bödör, Brhel a Kováčik čo najskôr vysekali z väzby. Inými slovami: želá si, aby sa z nich nestali „svedkovia kajúcnici“.

Našťastie, Fico na to tlačí z pozície poslanca. Nie z pozície šéfa Ústavného súdu.

2. Nahnevaný Zurian

Bývalý šéf NAKA Branislav Zurian prelomil mlčanie a odistil granát. V rozhovore pre Plus 7 dní opísal, ako ho po voľbách odstavili od riadenia NAKA, ako vyšetrovatelia zatvárali oči nad kauzami súčasných ministrov, ako tlačili na svedkov, ako špeciálna prokuratúra vstupovala do personálnej politiky ministra vnútra, ako proti sebe bojujú skupiny policajtov…

Z tvrdých slov Zuriana bolo cítiť dve veci. Bolesť zo smrti Lučanského (boli kamaráti). A trpkosť z toho, ako sa k vedeniu NAKA správali nový minister vnútra Mikulec a policajný prezident Kovařík.

Motívy Zuriana prehovoriť a kritizovať pomery na vnútre boli prevažne osobné. A pochopiteľné. Správali sa k nemu ako k zločincovi.

O niečo horšie to vyzerá s motívmi tých, ktorí za Zurianom poslali mikrofón. Vydavateľstvo magazínu Plus 7 dní patrí Pente. A Haščákovi, ktorý má silný záujem na tom, aby sa spochybňovala dôveryhodnosť polície a špeciálnej prokuratúry.

Na druhej strane: aj to je pochopiteľné. Každý sa môže brániť všetkými prípustnými prostriedkami. A medzi zbrane Penty patria aj médiá...

Vyzerá to tak, že minister Mikulec a jeho tím urobili pri Zurianovi chybu. A nielen pri ňom. Z polície odchádza do výsluhového dôchodku množstvo kvalitných policajtov. Dôvod: necítia podporu. Naopak, vidia, že kedykoľvek môžu byť vyhlásení za „mafiánov“. Toto zaklínadlo sa dnes používa na kohokoľvek, kto nie je správne zorientovaný.

A nevidíme to len medzi politikmi a trollmi. S touto kartou sa hrá – a celkom natvrdo – aj vo „vojne policajtov“, ktorá Mikulcovi a vláde prerastá cez krk.

Poučenie: ľudí ako Zurian by mal minister držať na svojej strane. Nie na tej druhej.

3. Cukor a bič

Očkovacia kampaň tento týždeň pokračovala troma správami:

– očkovaní postúpia do lotérie, budú súťažiť o finančnú odmenu,

– neočkovaní dostanú trest: po návrate zo zahraničnej dovolenky budú nútení nastúpiť do 14 - dňovej karantény, prípadne do 5 - dňovej, ak sa „vykúpia“ negatívnym PCR testom,

– koalícia chce zaviesť segregáciu pre neočkovaných, ktorí môžu mať obmedzený prístup k službám reštaurácií, barov, športovísk. 

Za takéto prosté a priehľadné manipulácie by sa nehanbili ani na Úrade propagandy. Opäť vidíme metódu cukru a biča. Je smutné, že pri takej citlivej téme, akou je „dobrovoľné“ očkovanie novými covid vakcínami, ktoré prešli len skráteným testovaním…

Opatrenie s povinnou karanténou, ktorá sa nedotkne očkovaných, môžeme zaradiť do kategórie absurdných. Covid vakcína má predsa chrániť očkovaných pred vážnym priebehom ochorenia, no šíreniu vírusu zabrániť nevie. Aj očkovaní môžu (a budú) prenášať infekciu. Hlavne ak sa ich nebudú týkať nijaké bezpečnostné opatrenia po návrate z dovolenky. 

Ak je prioritou boj s pandémiou, racionálnym opatrením by bolo vyžadovať po návrate z rizikových krajín testy s potvrdeným negatívnym výsledkom. A karanténu pre ľudí s príznakmi virózy – očkovaných aj neočkovaných. 

Ďalej: očkovanie by malo byť zamerané na ochranu seniorov, obéznych a chorých (aby sme sa vyhli preťažovaniu nemocníc a lockdownom). Nie na mladých cestovateľov. A najnovšie aj na deti, ktoré nový koronavírus spravidla nijako neohrozuje (áno, aj na deti sa má vzťahovať povinná 14 - dňová karanténa). 

Racionalita, slušnosť a právo však zjavne nie sú prioritou.

Prioritou je každoročná masová vakcinácia. A rozdeľovanie spoločnosti na poslušných a neposlušných.

Poslušní, ktorí sa pravidelne dostavia pre svoju dávku na štadión, dostanú cukrík. Neposlušných, ktorí majú pri nových covid vakcínach pochybnosti, po návrate z dovolenky zavrú.

Lebo ako hlása kampaňové leporelo, „vakcína je sloboda“.

Žijeme v neuveriteľne primitívnej ére. A v právnom suteréne.

4. Orbán trochu narazil

Európsku politiku opäť vyrušili z letného spánku. A opäť je za tým Viktor Orbán. Jeho vládna strana presadila protipedofilný zákon, po ktorom európski lídri vyskočili zo stoličiek. Holandský premiér Rutte vykrikoval, že „Maďarsko už nemá v EÚ čo robiť“. Šéfka eurokomisie vyhlásila zákon za hanebný. Najnovšie sa pridala aj eurokomisárka pre hodnoty Jourová, ktorá nahlas radí, aby zákon vôbec nevstúpil do platnosti.

Pripomeňme, že maďarský zákon mal byť pôvodne namierený na sprísnenie trestov pre pedofilov, nakoniec sa však rozšíril aj o obmedzenie pornografie a propagácie LGBTIQ agendy medzi deťmi (napríklad na školách). Treba uznať, že toto nepriame spájanie pedofílie s homosexualitou a transgenderizmom je nešťastné a necitlivé k sexuálnym menšinám.

Vecne a právne však maďarský zákon neprináša nič radikálne či neprijateľné. Obmedzenie LGBTIQ propagandy na školách je – dúfame – ešte stále celkom legitímna téma. Do sexuálnej výchovy detí a mládeže by nemal strkať nos ani štát, ani premotivovaný tretí sektor, ani EÚ. Zákon, ktorý vyháňa zo škôl gender aktivistov, je v poriadku.

Zradikalizovaným dojmom pôsobí skôr Rutte a jemu podobní (časť eurokomisie). Silné reči o vylúčení Maďarska z Únie sú extrémne. A do veľkej miery aj protieurópske. Konzervatívny prístup, ktorý pri transgender ideológii presadzujú Orbán či poľská vláda, má pomerne širokú spoločenskú podporu. Na rozdiel od agendy poniektorých horlivých eurokomisárok.

Celý incident môžeme vlastne vnímať ako dobrú správu. Európa nie je pri kultúrno-etických témach jednotvárna. Každý si robí vlastnú politiku podľa vlastného presvedčenia. Aj národné štáty ako Maďarsko či Holandsko. Aj Brusel. Keď vznikne spor, tak sa vyrieši. Väčšinou právnou cestou a dohodou.

Nie kyjakom, ako to navrhuje popletený Rutte.