Peňaženky Slovákov Potraviny zdraželi na trhoch aj o sto percent, čaká nás inflačná špirála?

Potraviny v posledných mesiacoch zdražovali, a ako počuť zo všetkých strán, tento rast bude pokračovať aj naďalej. OSN hovorí o najrýchlejšom raste cien za posledné desaťročie a výraznejšiu infláciu nám sľubuje aj naša Národná banka.

Stačí sa pozrieť iba na ceny základných poľnohospodárskych surovín na medzinárodných trhoch. Kým minulý rok sa tona pšenice predávala za 175 dolárov, dnes je to takmer 280 dolárov. Slnečnicový olej vzrástol z 900 dolárov na 1930 a palmový z 500 na 1100 dolárov. No a nič nenasvedčuje tomu, že by sa tento trend mal meniť.  

Čo to bude znamenať pre bežného spotrebiteľa? Jednou vecou je totiž cena komodít na trhoch, tou druhou však konečná cena na pultoch obchodov. Na aké zdražovanie sa teda treba pripraviť a čaká nás výrazné uťahovanie opaskov?

O zvyšujúcich sa cenách potravín v obchodoch bol síce v poslednom čase šum, čísla však ukazujú, že ide skôr o pocit ako o realitu. Kým začiatkom minulého roka totiž ceny potravín na Slovensku rástli dosť výrazne, v tomto roku zatiaľ, naopak, medziročne klesali.

Ako je to možné, keď sami na bločku vidíme, že za chlieb či hovädzie mäso sme naozaj zaplatili o pár centov viac? Vyššie uvedená štatistika totiž uvádza úroveň cien celej kategórie potravín, a ak teda niektoré potraviny zlacneli, zmažú v konečnom výsledku zvýšenie cien iných potravín.

Aj samotný Medzinárodný menový fond, ktorý sa téme zdražovania venoval v jednom zo svojich blogov, upozornil, že „ceny potravín sa síce v obchodoch mohli zvýšiť, je však prehnané hovoriť, že by aktuálne zdražovali najrýchlejšie za posledné roky“.

Ak sa pozrieme na konkrétne potraviny, najviac zdraželo hovädzie mäso, niektoré mäsové výrobky, ale i chlieb.

Ceny rástli výraznejšie v iných sektoroch, a to najmä v tabakových výrobkoch a doprave, kde bol dôvodom nárast cien pohonných hmôt. Prekvapivo, ceny išli nahor i v poštových službách.

Veľa hladných úst, málo obilia

Faktom však je, že medzinárodné trhy zaznamenali v posledných mesiacoch výrazné zvýšenie cien a to sa do cien v supermarketoch prejaví po šiestich až 12 mesiacoch.

Výraznejšie zdražovanie na trhoch sa začalo ešte v roku 2018, keď sa začali roztvárať nožnice medzi dopytom a ponukou.

Odštartovalo to africkým morom ošípaných, pre ktorý museli byť vykynožené mnohé prasacie farmy po celom svete. Choroba zasiahla najmä Čínu a to spôsobilo veľký problém, práve táto krajina totiž vytvára polovicu zo svetovej produkcie hovädzieho mäsa.

Neskôr sa začala pandémia a tá narušila rovnováhu medzi ponukou a dopytom z oboch strán. Na jednej strane zasiahla produkciu, pretože poľnohospodári museli bojovať s nedostatkom pracovnej sily. Na mnohých plantážach chýbali lacní robotníci, ktorí zvykli prichádzať zo zahraničia, alebo chýbali pracovníci jednoducho preto, že ochoreli.  

Pandémia a s ňou spojená neistota zároveň spôsobili to, že niektoré štáty začali nakupovať potraviny do zásoby. Na jednej strane sa tak znížilo množstvo dostupných produktov, zvýšil sa však záujem a to zákonite vedie k zvýšeniu cien.

Túto situáciu ešte zvýraznili suchá v tomto a minulom roku, ktoré spôsobili, že viaceré kľúčové krajiny v potravinárskej produkcii nedosiahli očakávané výsledky. No a všetko zaklincoval ešte zvýšený dopyt po biopalivách.

To sa prejavilo najmä na cene rastlinných olejov či kukurice. Iba cena sójového oleja medziročne vzrástla o 70 percent. Sójový olej sa bežne používa v množstve cereálnych výrobkov, no tiež sa využíva ako biopalivo.

A ako upozornil americký ekonomický denník The Wall Street Journal, vyhlásenia amerického prezidenta Joea Bidena o potrebe zníženia emisií na polovicu vystrelili záujem o toto palivo do výšin.

Zároveň však platí, že ceny potravinových komodít sú vysoko volatilné a závisia od množstva vonkajších faktorov. „Ceny potravinových komodít sa však vždy skôr či neskôr vrátia k rovnovážnym úrovniam – pri pšenici niekde okolo 150 dolárov za tonu,“ ozrejmuje pre Postoj riaditeľ odboru výskumu Národnej banky Slovenska Martin Šuster.

Dráma sa nekoná 

To, že cena niektorej suroviny na trhu vzrastie napríklad o 70 percent, ešte neznamená, že sa rovnako pretaví aj do cenoviek na regáloch supermarketov.

Konečná cena totiž zahŕňa množstvo ďalších položiek, akými sú preprava, marketing, obal, a cena samotnej suroviny je tak iba časťou. Podľa Medzinárodného menového fondu sa tak zvýšenie cien na trhoch prenesie do konečnej ceny iba z dvadsatiny.

„Ceny komodít majú pomerne malý vplyv na ceny chleba. Videli sme, že tona pšenice stojí 175 dolárov. Čiže 600 gramov múky na kilový bochník chleba prispeje k jeho cene asi 14 centami, čo je o päť centov viac než pred rokom,“ hovorí Šuster.

Faktom však je, že okrem cien komodít išli hore aj výdavky na prepravu a náklady na lodnú prepravu sa za posledný rok zvýšili dvoj- až trojnásobne.

Ako však pri prezentovaní najnovšej strednodobej predikcie Národnej Banky Slovenska vysvetlil jej viceguvernér Ľudovít Ódor, zvyšovanie cien bude síce pokračovať, bude však mierne a svoj vrchol dosiahne v budúcom roku.

Tento rok by tak mala inflácia dosiahnuť 1,7 percenta, čo je menej ako ideálna hodnota, a v budúcom roku by mala dosiahnuť 2,5 percenta. Rok nato by však už mala klesnúť opäť na 2,1 percenta.

Stále ide o relatívne nízke hodnoty, a ako hovorí Šuster, „inflácia bude stále nižšia, než sme videli po väčšinu svojich životov, ale viac, než sme zvyknutí v posledných rokoch“.

Priemerná inflácia za posledných 25 rokov bola totiž na úrovni 3,9 percenta ročne, od zavedenia eura v roku 2009 to bolo 1,6 percenta.

Zároveň najdôležitejšie je, aby príjmy rástli rýchlejšie ako inflácia. Ak je to tak, samotné zdražovanie nie je až taký problém, kúpna sila totiž zostane zachovaná. No a predpovede hovoria, že v tomto roku aj v nasledujúcich by tomu tak malo byť.

Naše peňaženky tak mierne zdraženie síce pocítia, ale nemalo by ísť o nič dramatické. Ako však upozorňuje OSN aj Medzinárodný menový fond, zvyšovanie cien potravín na svetových trhoch môže mať vážne dôsledky v chudobných a nízkopríjmových krajinách, v ktorých obyvatelia dávajú veľkú časť zo svojich príjmov na potraviny.