Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
02. jún 2021

Diskusia o V4

Orbánov štátny tajomník odpovedá Ivanovi Miklošovi

Pokračovanie polemiky o úlohe Vyšehradskej skupiny v EÚ.

Orbánov štátny tajomník odpovedá Ivanovi Miklošovi

Foto: Andrej Lojan.

Pokračujeme v polemike o podobe V4, ktorú rozhovorom v Postoji inicioval maďarský premiér Viktor Orbán.

Bývalý minister financií Ivan Mikloš označil niektoré Orbánove ekonomické argumenty za zavádzajúce. Na jeho text reaguje János Bóka, ktorý je štátnym tajomníkom pre európske záležitosti v úrade maďarského premiéra.

Do diskusie o budúcnosti Európy a úlohe, ktorú v nej V4 zohráva, sa zapojil aj bývalý minister Ivan Mikloš, považovaný za jedného z najúspešnejších slovenských politikov a ekonómov v ostatných desaťročiach. Jeho názor je dôležitý, pretože dialóg posúva dopredu a poskytuje príležitosť na preskúmanie tejto problematiky z viacerých aspektov.

Výrok pána exministra Mikloša je založený na evidentnom nedorozumení, podľa ktorého Maďarsko európsku integráciu a fungovanie vnútorného trhu považuje za hru s nulovým koncom.

Zastávame názor, ktorý uznáva aj samotný Mikloš vo svojom článku, že v tejto hre dostávajú viac vyspelejší a silnejší. Ďalej tvrdím, že sa to vo veľkej miere deje preto, lebo systém regulačných orgánov EÚ pre nemecko-francúzsku os vytvára vcelku výhodnejšie prostredie.

Podľa Mikloša je to prirodzený poriadok vecí, s čím sa musíme vyrovnať. Podľa môjho názoru si však Slovenská republika a Maďarsko zaslúžia, aby so západnými členskými krajinami EÚ súperili za rovnakých podmienok.

Miklošov článok je presiaknutý istým pocitom „vďačnosti“, čo mu zreteľne bráni v tom, aby zo svojich výrokov a zhodnotenia situácie vyvodil jednoznačné závery. Domnieva sa, že „Západ“ vo všetkých oblastiach integrácie prejavuje gestá „Východu“: naše prijatie do Európskej únie bolo gestom, aj rozpočtový prevod, ktorý je nám poskytovaný z Únie, je gestom – ale gestom je tiež investícia profitu vytvoreného u nás doma.

Je to úplné nepochopenie európskej integrácie: nikto tu nikomu nerobí jednostrannú láskavosť. Keď je v danej krajine podnikateľské prostredie priaznivé, tak to namiesto vývozu dividend stimuluje ich opätovné investovanie. Ale cieľom priamych zahraničných investícií nie sú nejaké humanitárne dôvody, ale dosiahnutie zisku – v konečnom dôsledku v podobe dividend.

Inzercia

Pre mňa je úplne prirodzené, že členské krajiny, ktoré zdieľajú spoločné záujmy, by pri ich presadzovaní mali vystupovať spoločne. Takto postupuje nemecko-francúzska os, krajiny Beneluxu a severské alebo pobaltské krajiny. Prečo si myslíme, že krajiny V4 posunú európske záležitosti vpred prostredníctvom toho, že sa vzdajú presadzovania svojich záujmov?

Záujmy V4 sa v súvislosti s rovnakými podmienkami hospodárskej súťaže zhodujú – nezávisle od toho, že naše hospodárske subjekty si aj navzájom konkurujú. Zájdem ešte ďalej: spolupráca v rámci V4, využitie synergií a ďalších profilov môžu prispieť aj k tomu, že naše hospodárske subjekty budú spoločne úspešnejšie súperiť ako ich západná konkurencia.

Záujmy V4 sa prekrývajú aj z toho hľadiska, že naše krajiny rovnako postihuje diskriminácia zahalená plášťom rovnosti. Kúpna sila občanov Únie sa v jednotlivých členských krajinách výrazne odlišuje. EÚ však bez ohľadu na to určuje typy daní na európskej úrovni, napríklad v prípade istých druhov spotrebnej dane.

Komisia uvažuje o podobnej regulácii aj v oblasti ochrany klímy. Myslíme vážne, že je spravodlivou dodatočná záťaž, ktorá je neznesiteľnou pre priemernú domácnosť vo V4, pričom len minimálne zaťaží domácnosti v Luxembursku? Myslíme vážne, že je spravodlivé, keď vyžadujeme jednotnú sadzbu spoločnej dane, ak vo všetkých ostatných elementoch hospodárskej politiky jednotlivých členských krajín existujú významné rozdiely?

Súhlasím s tvrdením pána Mikloša, že prosperitu krajiny v podstate určuje to, v akej miere je schopná uskutočňovať štrukturálne reformy. Krajinám V4 však v tejto súvislosti nikto nič nemôže vyčítať. Prijali sme hospodárske, právne a inštitucionálne reformy posilňujúce našu konkurencieschopnosť, ktoré na seba v ostatných členských krajinách dodnes nechávajú čakať. Časť z nich sme uskutočnili napriek návrhom a tlaku inštitúcií EÚ. Ale história nám dala za pravdu. Záujmy V4 sa zhodujú aj v tom, že nemáme záujem o takú európsku legislatívu, ktorá namiesto reformátorov odmeňuje tých, ktorí odďaľujú reformy.

Žiaľ, Ivan Mikloš sa na konci svojho článku úplne nečakane a neadekvátne dostáva k otázke „neliberálnej demokracie“. V tomto prípade už nestoja voči sebe argumenty, ale politické slogany proti argumentom. Tento fenomén nie je nový. Keď našim diskusným partnerom dochádzajú argumenty, takmer každá diskusia o európskej politike, ktorú vedie Maďarsko, vyústi do tejto problematiky. Nie je reálne očakávať, že táto prax sa len tak náhle skončí.

Ale možno sa dá očakávať, aby sa krajiny V4 – bez ohľadu na politické názory svojich lídrov – v diskusii o budúcnosti Európy už konečne nezastávali druhých, ale postavili sa za seba.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.