Prieskum Focusu pre Postoj Len štvrtina voličov chce, aby Heger dovládol. Za vládou nestoja ani vlastní

Vládna koalícia má aj iný problém ako len to, že je zaseknutá vo vnútorných sporoch. Je ním pomerne nízka podpora voličov. Ešte horšou správou pre zostavu Eduarda Hegera je však najmä slabá podpora jeho vlády medzi aktuálnymi voličmi troch menších koaličných strán.

Podľa exkluzívneho prieskumu, ktorý pre Postoj uskutočnila agentúra Focus, len približne štvrtina (24 percent) voličov chce, aby Hegerova vláda vydržala do konca volebného obdobia. Skoro polovica voličov si želá jej predčasný koniec. Zvyšku je to jedno alebo na to nemá názor.

Výskum sa uskutočnil 11. až 19. mája na vzorke 1008 respondentov.

Regionálne má vláda najsilnejšiu podporu v Bratislavskom kraji, aj tu si však jej dovládnutie želá len tretina voličov. Najmenej ľudí ju podporuje v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Pokiaľ ide o dosiahnuté vzdelanie, tak najviac si skorší koniec vlády želajú stredoškoláci s maturitou (takmer 50 percent), mierne nadpriemernú podporu (30 percent) má kabinet medzi vysokoškolákmi.

Zaujímavý obrázok vidíme, keď sa na podporu Hegerovej vlády pozrieme cez postoje voličov jednotlivých politických strán. Aj keď vzhľadom na menšiu vzorku treba byť s interpretáciami opatrní, trend vyznieva pre koaličné špičky varovne.

Najnižšiu podporu má vláda, prirodzene, medzi voličmi Smeru a Hlasu. Jej fungovanie do konca volebného obdobia si želá len zlomok voličov týchto strán. Naopak, dovládnutie vlády do konca si želá 82 percent aktuálnych voličov OĽaNO.

Keď sa na to pozrieme cez jednotlivé parlamentné bloky, tak v tom koaličnom (OĽaNO, Sme rodina, SaS, Za ľudí) si zotrvanie vlády do riadnych volieb želá 59,8 percenta voličov. V opozičnom bloku (Smer, Hlas, ĽSNS a Republika) má tento názor iba necelých šesť percent voličov.

Spomedzi voličov koaličných strán má vláda najnižšiu podporu u voličov Sme rodina. Len necelých 40 percent z nich chce, aby dovládla do riadnych volieb. Za jej predčasný koniec sa vyslovilo takmer 33 percent voličov Kollárovej strany. Približne podobnú mieru podpory ako u podporovateľov tejto vládnej strany má Hegerov kabinet medzi voličmi mimoparlamentného KDH a Progresívneho Slovenska.

Nadšením vo vzťahu k tejto vláde však neprekypujú ani voliči SaS a Za ľudí. V prípade Sulíkovej strany chce Hegerovi a spol. dopriať kompletné funkčné obdobie viac ako 57 percent jej voličov, spomedzi voličov Za ľudí je to 54 percent. Pokiaľ ide o Remišovej stranu, tak je zaujímavé, že značná časť jej podporovateľov sa k osudu vlády stavia rezignovane. Viac ako tretina odpovedala, že je jej jedno, či táto vláda dovládne do konca svojho funkčného obdobia.

Nízku podporu má táto vláda aj medzi voličmi maďarskej národnosti. Iba necelých 15 percent z nich chce, aby dovládla do roku 2024, a až takmer polovica si želá jej skorší koniec. Keď sa na to pozrieme cez voličov strany Aliancia, ktorá nedávno vznikla spojením troch maďarských subjektov, tak výsledok je podobný. Približne pätina voličov tejto strany chce, aby vláda vydržala až do konca, zatiaľ čo viac ako polovica si to neželá.

Váhu týchto výsledkov netreba preceňovať. Aj pri zachovaní istej opatrnosti však z nich pre vládnu koalíciu vyplýva niekoľko negatívnych signálov.

Voliči vládnych strán sú už zo situácie v koalícii unavení. Ak budú turbulencie a konflikty v jej vnútri pokračovať, čomu zatiaľ všetko nasvedčuje, hrozí, že najmä v radoch troch menších vládnych strán bude významne rásť počet voličov s názorom, že najlepšie bude toto trápenie ukončiť. Tento hlas môže v istej chvíli nabrať na váhe aj u lídrov týchto strán.

Po druhé. Nedá sa, samozrejme, tvrdiť, že táto nespokojnosť voličov vládnych strán sa automaticky pretaví do účasti v referende o predčasných voľbách. Ak ho Ústavný súd umožní.

Minimálne tu však existuje riziko, že rezervoár nespokojných voličov, s ktorými by mohli Smer a Hlas pred referendom pracovať, je širší a netreba ho redukovať iba na voličov opozície.